Chromit
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Chromit | |||
|---|---|---|---|
 |
|||
| FeCr2O4 | |||
| Všeobecné informácie | |||
| Trieda | Oxidy a hydroxidy | ||
| Zaradenie | 4/B.03-20 | ||
| Rok objavenia | 1845 | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | kubický | ||
| Bodová grupa | m3m | ||
| Priestorová grupa | Fd3m | ||
| Mriežkové param. | a=8,344 Å V=580,93 Å3 Z=8 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | vzácne drobné oktaédrické kryštály, zväčša masívny, zrnitý až celistvý | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | čierna | ||
| Farba vrypu | hnedý | ||
| Lesk | kovový až polokovový | ||
| Pleochroizmus | bez pleochroizmu | ||
| Priesvitnosť | polopriesvitný až opakný | ||
| Index lomu | n=2,08 - 2,16 | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 5,5 | ||
| Hustota | 4,5 - 4,8 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | žiadna | ||
| Lom | nerovný, lastúrovitý | ||
| Ostatné | |||
| Rozpustnosť | je odolný voči kyselinám | ||
| Magnetické vlast. | slabo magnetický | ||
| Odrody a variety | |||
| Al-chromit, Alumoberezovit, Berezovskit, Chromferrit, Fe-chromit, Ti-chromit, Ti-Fe-chromit, Mg-chromit | |||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi zoznam minerálov |
|||
Chromit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, oxid železa a chrómu (FeCr2O4). Patrí medzi spinely (spolu s magnetitom a hercynitom). Je jedným z minerálov kumulátových hornín v ultramafických intrúziách. Jediný rudný minerál chrómu.
Obsah |
[upraviť] Charakteristika
Je hnedočiernej až čiernej farby, tvorí pevnú zrnitú hmotu, iba zriedka býva hrubokryštalický. Ojedinelé kryštály majú oktaédrický tvar. Obvykle tvorí zrnité agregáty alebo je celistvý. Je odolný, takže po mechanickom a chemickom zvetrávaní týchto hornín sa hromadí v riečnych náplavoch odkiaľ sa ťaží. Vryp chromitu je hnedý[1]. Môže obsahovať prímesy Mg, Mn, Zn, Al, Ti. Bežné je hlavne nahrádzanie Mg za Fe2+ a Al za Fe3+. Môže vytvárať tuhé roztoky s Mg-chromitom[2].
[upraviť] Vznik
Vzniká v ultrabázických hlbinných horninách bohatých na olivín (peridotity, dunity). Formoval sa počas primárnej magmatickej diferenciacie vo fáze skorej olivínovej a chromito-spinelovej kryštálovej frakcionácie bázickej taveniny. Chromit, ktorý sa nachádza v ofiolitoch, vznikol ako masa roztrúsená v podobe chromo-spinelových šošoviek obklopených dunitom alebo ako masa roztrúsených vrstiev v dunite na podloží kôrového profilu. Chromit môže byť súčasťou spodných častí zvrstvených magmatických komplexov. Vytvára polohy v dunitových kumulátoch, ktoré môžu prechádzať do ortopyroxenitov a harzburgitových vrstiev.
[upraviť] Výskyt
Ložiská masívneho chromitu sa vyskytujú ako šošovky alebo vrstvy v peridotitoch a ďalších ultrabázických horninách. Nachádza sa tiež v serpentinitoch, ktoré vznikli ich zvetrávaním[1]. Môže sa vyskytovať aj v meteoritoch.
[upraviť] Poznávanie
Je slabo magnetický a nerozpustný v kyselinách. Netaví sa pod dúchavkou. V odrazovom mikroskope má sivo bielu farbu s hnedastým odtieňom[1]. Od podobných minerálov ho možno odlíšiť podľa typického polokovového lesku[2].
[upraviť] Lokality
[upraviť] Vo svete
Najvýznamnejšie výskyty chromitu sú viazané na zvrstvené magmatické komplexy ako je Bushveldský komplex v JAR, Great Dyke v Zimbabwe, Skaegårdská intrúzia v Grónsku alebo komplex Stillwater v americkej Montane. Ďalšie ložiská, viazané hlavne na ofiolity sa nachádzajú na Kube v Albánsku, na Cypre a inde. V Česku možno nájsť chromit v okolí Křemže a Drahotína.
[upraviť] Na Slovensku
Chromit možno nájsť na viacerých lokalitách v Slovenskom rudohorí (Bohúňovo, Jaklovce, Jasov, Rudník, Dobšiná, Držkovce, Sedlice, Danková)[1]. Jedná sa o malé vtrúsené zhluky v serpentinitoch[3].
[upraviť] Ekonomický význam
Je jedinou hospodársky významnou rudou chrómu (chrómová oceľ, zliatiny, pochrómovanie). Ako rudy sú vhodné iba odrody s vyšším obsahom chrómu. Chudobnejšie chromity sa môžu používať na výrobu ohňovzdorných materiálov[3].
[upraviť] Referencie
- ↑ 1,0 1,1 1,2 1,3 http://www.mineraly.sk - Chromit (Online) prístup: 5.11.2008
- ↑ 2,0 2,1 Klein, C., 2006; Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ 3,0 3,1 Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska II. zväzok E — J. Veda, Bratislava, s. 425
[upraviť] Zdroje
Mineraly.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
