Chromit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chromit
Chromit
FeCr2O4
Všeobecné informácie
Trieda Oxidy a hydroxidy
Zaradenie 4/B.03-20
Rok objavenia 1845
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava kubický
Bodová grupa m3m
Priestorová grupa Fd3m
Mriežkové param. a=8,344 Å
V=580,93 Å3
Z=8
Morfológia
Habitus vzácne drobné oktaédrické kryštály, zväčša masívny, zrnitý až celistvý
Optické vlastnosti
Farba(y) čierna
Farba vrypu hnedý
Lesk kovový až polokovový
Pleochroizmus bez pleochroizmu
Priesvitnosť polopriesvitný až opakný
Index lomu n=2,08 - 2,16
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 5,5
Hustota 4,5 - 4,8 kg.dm−3
Štiepateľnosť žiadna
Lom nerovný, lastúrovitý
Ostatné
Rozpustnosť je odolný voči kyselinám
Magnetické vlast. slabo magnetický
Odrody a variety
Al-chromit, Alumoberezovit, Berezovskit, Chrómferid, Fe-chromit, Ti-chromit, Ti-Fe-chromit, Mg-chromit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Chromit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, oxid železa a chrómu (FeCr2O4). Patrí medzi spinely (spolu s magnetitom a hercynitom). Je jedným z minerálov kumulátových hornín v ultramafických intrúziách. Jediný rudný minerál chrómu.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je hnedočiernej až čiernej farby, tvorí pevnú zrnitú hmotu, iba zriedka býva hrubokryštalický. Ojedinelé kryštály majú oktaédrický tvar. Obvykle tvorí zrnité agregáty alebo je celistvý. Je odolný, takže po mechanickom a chemickom zvetrávaní týchto hornín sa hromadí v riečnych náplavoch odkiaľ sa ťaží. Vryp chromitu je hnedý[1]. Môže obsahovať prímesy Mg, Mn, Zn, Al, Ti. Bežné je hlavne nahrádzanie Mg za Fe2+ a Al za Fe3+. Môže vytvárať tuhé roztoky s Mg-chromitom[2].

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká v ultrabázických hlbinných horninách bohatých na olivín (peridotity, dunity). Formoval sa počas primárnej magmatickej diferenciacie vo fáze skorej olivínovej a chromito-spinelovej kryštálovej frakcionácie bázickej taveniny. Chromit, ktorý sa nachádza v ofiolitoch, vznikol ako masa roztrúsená v podobe chromo-spinelových šošoviek obklopených dunitom alebo ako masa roztrúsených vrstiev v dunite na podloží kôrového profilu. Chromit môže byť súčasťou spodných častí zvrstvených magmatických komplexov. Vytvára polohy v dunitových kumulátoch, ktoré môžu prechádzať do ortopyroxenitov a harzburgitových vrstiev.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Ložiská masívneho chromitu sa vyskytujú ako šošovky alebo vrstvy v peridotitoch a ďalších ultrabázických horninách. Nachádza sa tiež v serpentinitoch, ktoré vznikli ich zvetrávaním[1]. Môže sa vyskytovať aj v meteoritoch.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Je slabo magnetický a nerozpustný v kyselinách. Netaví sa pod dúchavkou. V odrazovom mikroskope má sivo bielu farbu s hnedastým odtieňom[1]. Od podobných minerálov ho možno odlíšiť podľa typického polokovového lesku[2].

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšie výskyty chromitu sú viazané na zvrstvené magmatické komplexy ako je Bushveldský komplex v JAR, Great Dyke v Zimbabwe, Skaegårdská intrúzia v Grónsku alebo komplex Stillwater v americkej Montane. Ďalšie ložiská, viazané hlavne na ofiolity sa nachádzajú na Kube, v Albánsku, na Cypre a inde. V Česku možno nájsť chromit v okolí Křemže a Drahotína.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Chromit možno nájsť na viacerých lokalitách v Slovenskom rudohorí (Bohúňovo, Jaklovce, Jasov, Rudník, Dobšiná, Držkovce, Sedlice, Danková)[1]. Ide o malé vtrúsené zhluky v serpentinitoch[3].

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Je jedinou hospodársky významnou rudou chrómu (chrómová oceľ, zliatiny, pochrómovanie). Ako rudy sú vhodné iba odrody s vyšším obsahom chrómu. Chudobnejšie chromity sa môžu používať na výrobu ohňovzdorných materiálov[3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d http://www.mineraly.sk - Chromit (Online) prístup: 5.11.2008
  2. a b Klein, C., 2006; Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  3. a b Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska II. zväzok E — J. Veda, Bratislava, s. 425

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]