Chromit
| Chromit | |||
|---|---|---|---|
 |
|||
| FeCr2O4 | |||
| Všeobecné informácie | |||
| Trieda | Oxidy a hydroxidy | ||
| Zaradenie | 4/B.03-20 | ||
| Rok objavenia | 1845 | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | kubický | ||
| Bodová grupa | m3m | ||
| Priestorová grupa | Fd3m | ||
| Mriežkové param. | a=8,344 Å V=580,93 Å3 Z=8 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | vzácne drobné oktaédrické kryštály, zväčša masívny, zrnitý až celistvý | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | čierna | ||
| Farba vrypu | hnedý | ||
| Lesk | kovový až polokovový | ||
| Pleochroizmus | bez pleochroizmu | ||
| Priesvitnosť | polopriesvitný až opakný | ||
| Index lomu | n=2,08 - 2,16 | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 5,5 | ||
| Hustota | 4,5 - 4,8 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | žiadna | ||
| Lom | nerovný, lastúrovitý | ||
| Ostatné | |||
| Rozpustnosť | je odolný voči kyselinám | ||
| Magnetické vlast. | slabo magnetický | ||
| Odrody a variety | |||
| Al-chromit, Alumoberezovit, Berezovskit, Chrómferid, Fe-chromit, Ti-chromit, Ti-Fe-chromit, Mg-chromit | |||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi zoznam minerálov |
|||
Chromit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, oxid železa a chrómu (FeCr2O4). Patrí medzi spinely (spolu s magnetitom a hercynitom). Je jedným z minerálov kumulátových hornín v ultramafických intrúziách. Jediný rudný minerál chrómu.
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Je hnedočiernej až čiernej farby, tvorí pevnú zrnitú hmotu, iba zriedka býva hrubokryštalický. Ojedinelé kryštály majú oktaédrický tvar. Obvykle tvorí zrnité agregáty alebo je celistvý. Je odolný, takže po mechanickom a chemickom zvetrávaní týchto hornín sa hromadí v riečnych náplavoch odkiaľ sa ťaží. Vryp chromitu je hnedý[1]. Môže obsahovať prímesy Mg, Mn, Zn, Al, Ti. Bežné je hlavne nahrádzanie Mg za Fe2+ a Al za Fe3+. Môže vytvárať tuhé roztoky s Mg-chromitom[2].
Vznik [upraviť]
Vzniká v ultrabázických hlbinných horninách bohatých na olivín (peridotity, dunity). Formoval sa počas primárnej magmatickej diferenciacie vo fáze skorej olivínovej a chromito-spinelovej kryštálovej frakcionácie bázickej taveniny. Chromit, ktorý sa nachádza v ofiolitoch, vznikol ako masa roztrúsená v podobe chromo-spinelových šošoviek obklopených dunitom alebo ako masa roztrúsených vrstiev v dunite na podloží kôrového profilu. Chromit môže byť súčasťou spodných častí zvrstvených magmatických komplexov. Vytvára polohy v dunitových kumulátoch, ktoré môžu prechádzať do ortopyroxenitov a harzburgitových vrstiev.
Výskyt [upraviť]
Ložiská masívneho chromitu sa vyskytujú ako šošovky alebo vrstvy v peridotitoch a ďalších ultrabázických horninách. Nachádza sa tiež v serpentinitoch, ktoré vznikli ich zvetrávaním[1]. Môže sa vyskytovať aj v meteoritoch.
Poznávanie [upraviť]
Je slabo magnetický a nerozpustný v kyselinách. Netaví sa pod dúchavkou. V odrazovom mikroskope má sivo bielu farbu s hnedastým odtieňom[1]. Od podobných minerálov ho možno odlíšiť podľa typického polokovového lesku[2].
Lokality [upraviť]
Vo svete [upraviť]
Najvýznamnejšie výskyty chromitu sú viazané na zvrstvené magmatické komplexy ako je Bushveldský komplex v JAR, Great Dyke v Zimbabwe, Skaegårdská intrúzia v Grónsku alebo komplex Stillwater v americkej Montane. Ďalšie ložiská, viazané hlavne na ofiolity sa nachádzajú na Kube, v Albánsku, na Cypre a inde. V Česku možno nájsť chromit v okolí Křemže a Drahotína.
Na Slovensku [upraviť]
Chromit možno nájsť na viacerých lokalitách v Slovenskom rudohorí (Bohúňovo, Jaklovce, Jasov, Rudník, Dobšiná, Držkovce, Sedlice, Danková)[1]. Ide o malé vtrúsené zhluky v serpentinitoch[3].
Ekonomický význam [upraviť]
Je jedinou hospodársky významnou rudou chrómu (chrómová oceľ, zliatiny, pochrómovanie). Ako rudy sú vhodné iba odrody s vyšším obsahom chrómu. Chudobnejšie chromity sa môžu používať na výrobu ohňovzdorných materiálov[3].
Referencie [upraviť]
- ↑ a b c d http://www.mineraly.sk - Chromit (Online) prístup: 5.11.2008
- ↑ a b Klein, C., 2006; Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska II. zväzok E — J. Veda, Bratislava, s. 425
Zdroje [upraviť]
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
