Slovenské rudohorie
| Slovenské rudohorie | |
| pohorie | |
|
Roháčka, krajinný celok Čierna hora
|
|
| Štát | |
|---|---|
| Región | Košický, Banskobystrický |
| Časť | Vnútorné Západné Karpaty |
| Najvyšší bod | Stolica |
| - výška | 1 476 m n. m. |
Slovenské rudohorie sú plochou najväčšie pohorie Slovenska, krajinná oblasť suprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) Volovských vrchov a Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny - sa medzi geológmi označuje aj ako Spišsko-gemerské rudohorie.
Obsah |
[upraviť] Základné údaje
- Najvyšší vrch: Stolica (1 476 m n. m.)
- dĺžka: cca. 140 km
- šírka: cca. 40 km
- rozloha: cca. 4 000 km²
Má masívny, často plošinatý reliéf. Na rozdiel od iných pohorí na Slovensku má len jednu (aj to malú) kotlinu a hornatý charakter len na juhu.
Vďaka svojej pestrej geologickej stavbe bolo Slovenské rudohorie v minulosti miestom ťažby rôznych rúd, ktorá dosiahla rozmach v 14. až 19. storočí. Ťažba sideritu v Nižnej Slanej sa v súčasnosti skončila. Pokračuje však ťažba nerudných surovín, ako sú magnezit a mastenec.
[upraviť] Delenie na krajinné celky
V zmysle geomorfologického členenia je Slovenské rudohorie súčasťou subprovincie Vnútorných Západných Karpát a delí sa na tieto oblasti[1]:
- Veporské vrchy
- Spišsko-gemerský kras
- Stolické vrchy
- Revúcka vrchovina
- Rožňavská kotlina
- Slovenský kras + v Maďarsku: Aggteleki-karszt
- Volovské vrchy
- Čierna hora
Všetky, okrem krasových oblastí, sú husto zalesnené.
[upraviť] Referencie
- ↑ Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenské rudohorie