Grónsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Grónsko
Vlajka Grónska Znak Grónska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Nunarput utoqqarsuanngoravit
(Ty naša starobylá zem) (grón.)
Greenland (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Kalaallit Nunaat (grón.), Grønland (dán.)
 • krátky Kalaallit Nunaat
Hlavné mesto Nuuk (Godthåb)
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Nuuk (Godthåb)
Úradné jazyky grónčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie

hlava štátu
predseda vlády
autonómne územie Dánska
s vlastnou vládou a parlamentom,
od 21.6.2009 rozšírenie
právomoci grónskej vlády
Margaréta II. (Margrethe II.)
Aleqa Hammond
Vznik autonómia s vlastnou správou od 1979
Susedia Nemecko , Švédsko , Nórsko , Kanada
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
2 166 086 km² (13.)  
 km² (81,1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2005)
 
56 375 (210.)
56 375

/km²
Mena dánska koruna ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+0 až UTC-4)
(UTC)
Internetová doména .gl
Smerové telefónne číslo +299
Gramotnosť: približne 100%

Grónsko (grón. Kalaallit Nunaat – „Krajina ľudí“, po dánsky Grønland – „Zelená krajina“) sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky – ale historicky, politicky a ekonomicky ide o krajinu veľmi prepojenú s Európou.

Grónsko je najväčší ostrov na svete (rozloha: 2 175 600 km².), ale len 15 percent územia (asi o veľkosti Britských ostrovov) je trvale bez ľadu. Zvyšok pokrýva ľad dosahujúci miestami hrúbku až 3 000 m. Tento ľadovec (pokrývajúci približne 1,8 milióna km2) je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete.

Ostrov objavil roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch 982 – 985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na ostrove žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 Inuitov. Úradným jazykom je grónčina. Do júna 2009 bola úradným jazykom okrem grónčiny aj dánčina. Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek a stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

  • okolo 3000 pred Kr. prichádzajú predkovia prvých Inuitov cez Beringovu úžinu z Ázie na Aljašku
  • cca 2500 pred Kr. prvé sťahovanie Indiánov do Grónska (kultúra Sarqaq)
  • 500 pred Kr. až 1000 po Kr. indiánska kultúra Dorset
  • okolo roku 875 objavuje tento ostrov viking Gunnbjørn Ulfsson, nazýva ho Gunnbjørnland
  • 982 Erik Červený uniká z Islandu a pristáva na juhozápade Grónska. Od roku 986 osídľuje so svojou družinou okolie Brattahlíðu
  • 986 – z 25 lodí vysťahovalcov iba 14 pripláva až do Grónska. Vezú asi o 700 ľudí.
  • Z doby okolo roku 1000 sú na juhu Grónska zachované ruiny obydlí a kostolov
  • 1000 Leif Eriksson (syn Erika Červeného) sa vracia z Nórska už ako kresťan a priváža so sebou aj jedného misionára. Z grónskych Vikingov sa stávajú kresťania, je vybudovaný prvý kostol
  • okolo roku 1000 objavil Leif Eriksson Severnú Ameriku. (Vinland) Obchodné vzťahy s Vinlandom trvajú až do 14. storočia
  • od roku 1000 – sťahovanie Inuitov z Aljašky a severnej Kanady do Grónska (kultúra Thule)
  • 1076 Adam Brémsky zaznamenáva vo svojej kronike arcibiskupstva Hamburk prvú písomné zmienku o osídlení a christianizácii Grónska, ktoré nazýva Gronland
  • 1124 – 1126 zriadená vlastná diecéza pre Grónsko sa sídlom v Gardarz, dnešnom Igaliku.
  • 1350 Ivar Bardarsson, islandský cirkevný činiteľ, zaznamenáva, že osídlenie na západe boli uzatvorené. V blízkosti územia Normanov sa objavujú Inuiti a zachraňujú ich.
  • 1408 posledná písomná zmienka o Normanoch, svadba v kostole v Hvalsey. Kontakt s Nórskom a Islandom sa prerušuje. Veľký nedostatok dreva.
  • cca 1550 mizne posledná normanská osada v Grónsku. Je nejasné, či Normani vyhynuli alebo sa zmiešali s Inuitmi

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1721 nové európske osídlenie Grónska od nórskeho misionára Hansa Egedeho
  • 18. a 19. storočia: hlavne holandskí, dánski a nemeckí veľrybári opakovane navštevujú Grónsko. Na plavbách do Grónska bohatne nemecké mesto Flensburg (vtedy druhý najväčší dánsky prístav)
  • 1814 Kielský mier: Grónsko sa dostáva pod dánsku nadvládu
  • Po druhej svetovej vojne zriaďuje USA v Grónsku svoju leteckú základňu (Thule Air Base). 1951 je uzatvorená zmluva medzi Dánskom a USA o spoločnej obrane ostrova
  • 1953 Grónsko sa stáva vnútornou súčasťou Dánska
  • 1979 Grónsko dostáva autonómiu (vlastná vláda a parlament)
  • 1982 Referendum o výstupe z Európskeho spoločenstva
  • 1985 Grónsko vystupuje z ES, ale ponecháva si aj naďalej štatút zámorského teritória ES s výhodami colnej únie

Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]

V krajine sídli parlament (Landsting) volený na 4 roky, ktorý zo svojich 31 poslancov volí premiéra a vládu (Hjemmestyre). Tá riadi všetky záležitosti týkajúce sa grónskej domácej politiky vrátane zákonodarstva. Dánsku pripadá len obrana krajiny a zahraničná politika, pričom samozrejme mnoho rôznych aspektov zahraničnej politiky spravujú sami Grónčania (vzťahy s ostatnými Inuitmi a pod..) Grónsko rovnako ako Dánsko nie je členom Menovej Únie (neprijalo Euro).

Hlavou štátu je dánsky monarcha, v súčasnej dobe Margaréta II. Dánska. Premiérom je zvyčajne predseda najsilnejšej strany v grónskom parlamente.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov v Grónsku. Na vodorovnej osi sú roky, na zvislej tisícky obyvateľov.

Počet obyvateľov:

  • 56 376 (júl 2005 odhad)

Veková štruktúra:

  • 0 – 14 rokov: 27% (mužov 7 718; žien 7 483)
  • 15 – 64 rokov: 68% (mužov 20 860; žien 17 272)
  • 65 rokov a viac: 5% (mužov 1 332; žien 1 644) (2000 odhad)

Populačný prírastok:

  • >0,09% (2000 odhad)

Pôrodnosť:

  • 16,85 narodení na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)

Úmrtnosť:

  • 7,85 úmrtí na 1000 obyvateľov (2000 odhad)

Prírastok obyvateľstva (migrácia):

  • -8,38 migrantov na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)

Pomer pohlaví:

  • pri narodení: 1 muž na 1 ženu
  • pod 15 rokov: 1,03 muža na 1 ženu
  • 15 – 64 rokov: 1,21 muža na 1 ženu
  • 65 a viac rokov: 0,81 muža na 1 ženu
  • Celková populácia: 1,13 muža na 1 ženu (2000 odhad)

Detská úmrtnosť:

  • 18,26 úmrtí na 1 000 živonarodených (2000 odhad)

Dĺžka života:

  • Celková populácia: 68,07 rokov
  • muži: 64,52 rokov
  • ženy: 71,69 rokov (2000 odhad)

Počet narodených detí:

  • 2,45 narodených detí na 1 ženu (2000 odhad)

Etnické skupiny:

  • Grónčania 87 % (Inuiti a Európania narodení v Grónsku)
  • Dáni a iné národnosti 13 %

Náboženstvá:

  • Evanjelickí Luteráni

Jazyky:

Grónsko, obzvlášť na nehostinnom východnom pobreží, má vážne socioekonomické problémy s domácim násilím, sexuálnym zneužívaním neplnoletých, alkoholizmom, tehotenstvom neplnoletých a vysokým percentom samovrážd. V Grónsku je najväčší podiel samovrážd na svete. V roku 2006 spáchalo samovraždu 58 ľudí (štatisticky 104 ľudí na 100 000 obyvateľov). Pre porovnanie – v Dánsku je 14 samovrážd na 100 000 obyvateľov a najvyšší počet samovrážd v Európe má Litva (39 samovrážd na 100 000 obyvateľov).[1]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostov Nunâ pri pobreží Grónska

Rozloha Grónska je 2 099 988 km², z toho 1 799 992 km² (85,7%) pripadá na pevninský ľadovec. Pobrežná čiara je dlhá 39 330 km. Všetky mestá a osady sa nachádzajú pri pobreží. Z 18 miest je 15 na západnom pobreží (Aasiaat, Ilulissat, Kangaatsiaq, Qasigiannguit, Qeqertarsuaq, Upernavik, Uummannaq v severnej časti, Maniitsoq, Nuuk, Paamiut, Sisimiut v strednej časti, a Ivittuut, Nanortalik, Narsaq, Qaqortoq v južnej časti), 2 vo východnom Grónsku (Ammassalik, Ittoqqortoormiit) a 1 v severnom Grónsku (Qaanaaq). Tieto tri časti sa nazývajú Kitaa (Západné Grónsko), Tunu (Východné Grónsko) a Avannaa (Severné Grónsko) V severovýchodnej časti Grónska sa nenachádza žiadne mesto a bola vyhlásená za Národný Park Severovýchodné Grónsko. Na ľadovci boli založené 4 výskumné stanice a tábory.

Najsevernejší bod Grónska (Pearyho zem) nie je pokrytý ľadovcom pretože je tu príliš suchý vzduch na tvorbu snehu, z ktorého sa ľadová pokrývka skladá. Ak by sa ľadový príkrov Grónska roztopil, hladina morí by stúpla o 7 metrov a Grónsko by sa stalo súostrovím.

Medzi rokmi 1989 a 1993 vyvŕtali americkí a európski klimatológovia do ľadovca dve diery s dĺžkou 3,2 km a z chemického rozboru zistili klimatické zmeny za posledných 100 000 rokov. Zistili taktiež že počasie, ale aj teploty na planéte Zem, sa často rapídne menili.

Grónska kultúra a jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Grónska kultúra začala usadením Inuitských a Vikingských bádateľov na ostrove. Inuiti stále rybárčia. Každý rok sa tu konajú preteky psích záprahov.

Grónsko sa stáva v poslednej dobe turisticky atraktívnejším. Aby prilákalo turistov usporadúva súťaž okrem rybárčenia a psích záprahov aj súťaže v pešej turistike, a cezpoľnom behu.

Domorodým jazykom je grónčina, jazyk patriaci do inuitskej vetvy eskimáčtiny.

V Grónsku sa bežne používa aj dánčina, najmä v hlavnom meste Nuuk. Grónčinu sa učí len pár pôvodom negrónčanov, takže na pracoviskách je hlavným jazykom dánčina.

Tretí jazyk v Grónsku je angličtina, ktorú ovláda väčšina mladých Grónčanov a Dánov. Niektorí ďalší ľudia ovládajú aj iné jazyky.

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Der Spiegel: Greenland Braces for Independence and Wealth. Navštívené 26.7.2009.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]