Vikingovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Viking)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Viking pozri Viking (rozlišovacia stránka).
Mapa zobrazujúca osídlenia v Škandinávii v 8. (tmavočervená), 9. (červená), 10. (oranžová) a 11. storočí (žltá). Zelená označuje oblasti trpiace častými vikinskými nájazdmi.

Vikingovia (prídavné meno znie vikinský (t. j. bez -g-); o pojme Normani pozri nižšie) sú predkovia dnešných Dánov, Nórov a Švédov v tzv. vikinskom období (800 – 1066), charakterizovanom dobyvačnými výpravami zo Škandinávie a Dánska do Británie, na Island, do Grónska, Severnej Ameriky a inde.

Pôvod tohto možno severského mena je nejasný aj pre nejasné spojenie anglosaského jazyka s nórčinou. Slovo má viacero významov (z stredovekej nórčiny – vikingr): lupič, moreplavec, pirát. Doslovne často prekladané ako „ten, kto prišiel z fjordov“ (vik = potok, malá zátoka). Iné staršie vysvetlenia poukazujú na to, že základ slova wik- by mohol znamenať dedina alebo tábor[1].

Anglosaské kroniky ich označujú ako Dáni[1], franské ako Normani. Slovania označovali Vikingov, s ktorými sa stretávali, ako Varjagovia[2].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Škandinávie sa po stáročia živili rybolovom a pastierstvom. Popri tom boli aj výborní námorníci a stavitelia lodí. V 6. a 7. storočí začali obchodovať v okolí Baltského mora a hlbšie vo vnútrozemí Ruska, pozdĺž veľkých riek. Toto predvikinské obdobie Škandinávie sa označuje ako vendelské obdobie (600 – 1000).

Najmä koncom 8. storočia začali z neznámych dôvodov podnikať agresívne nájazdy na pobrežie Európy. Stavali rýchle a dlhé lode s nízkym ponorom, ktoré im umožňovali rýchlo a prekvapivo udrieť z mora i z rieky. Volali ich dračie lode, drakkar, lebo boli zdobené dračími hlavami. Vo vikinskom období sa rozlišujú vojnové lode, lode na ďaleké cesty, obchodné lode a kráľovské jachty na slávnostné plavby pri pobreží a v pokojných vodách. Ľudia obývajúci pobrežia mora a riek Nemecka, Francúzska a Anglicka žili v neustálom strachu pred vikinskými nájazdníkmi. Za začiatok vikinských výprav sa považuje rok 793, kedy nórski Vikingovia spustošili kláštor Lindisfarne na pobreží Northumbrie.

Prvá fáza ich výprav počas 1. polovice 9. storočia zahŕňala len živelné výpravy menšieho rozsahu. Vďaka obrannému systému postavenému Karlom Veľkým sa podarilo ešte na niekoľko desaťročí odvrátiť vikinské nájazdy na severných brehoch Franskej ríše, no od 40. rokov 9. storočia sa začali ich mohutné vpády.

Táto druhá fáza, odohrávajúca sa počas 2. polovice 9. storočia a celého 10. storočia je charakterizovaná organizovanými výpravami často na čele s najvyššími šľachticmi alebo členmi kráľovských rodov. Ako vojnová korisť sa na sever dostávalo striebro (ozdoby alebo mince), ktoré bolo v Škandinávii hlavným hodnotovým ekvivalentom a preto bolo nájdené v stovkách pokladov v celej Škandinávii:

Počas tretej fázy na prelome 10. a 11. storočia už vikinské výpravy splývali s expanziou škandinávskych ranostredovekých kráľovstiev (akcie dánskeho a nórskeho kráľovstva v Anglicku, ovládnutie Anglicka Knutom Veľkým). So vznikom týchto kráľovstiev a s postupným rozširovaním kresťanstva od 2. polovice 10. storočia až do 12. storočia sa Škandinávia začlenila medzi ostatné európske stredoveké štáty a stratila svoj vikinský ráz.

Normani[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Normani (Normandia)

Normani (od slova "northmen" = severania) je buď (a pôvodne) označenie pre Vikingov z franských kroník, alebo v užšom zmysle označenie Vikingov, ktorí sa usadzovali v 8.9. storočí v povodí Seiny (sever Francúzska). Ich vodca dostal toto územie do léna od Karolovcov začiatkom 10. storočia (tzv. Normanské vojvodstvo). Prijali aj kresťanstvo. V roku 825 objavili Island, v roku 875 sa tam usadili. V roku 985 osídlili Grónsko, ktoré objavil muž menom Leif Eriksson. Preskúmali aj časť severnej Ameriky a to už 500 rokov pred Kolumbovou výpravou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Harper, D.. Viking, Online etymology dictionary [online]. etymonline.com, 2011, [cit. 2011-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Varjagi, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-11-01]. Dostupné online. (po rusky)