Írsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Írsko pozri Írsko (rozlišovacia stránka).
Írsko
Vlajka Írska Znak Írska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Amhrán na bhFiann
EU location IRL.png
Miestny názov  
 • dlhý Republic of Ireland (írs.: Poblacht na hÉireann)
(podľa ústavy niet dlhého názvu)
 • krátky Ireland (írs.: Éire)
Hlavné mesto Dublin (írs.: Baile Átha Cliath)
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Dublin
Úradné jazyky írčina, angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie republika
Michael D. Higgins
Enda Kenny
Vznik 21. január 1919
Susedia Spojené kráľovstvo (Severné Írsko)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
70 280 km² (118.)  
1 390 km² (2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2010)
 • sčítanie (2001)

 • hustota (2010)
 
4,470,700 (113.)
3,833,000

63 /km² (143.)
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC+1)
Medzinárodný kód IRL / IE
Medzinárodná poznávacia značka IRL
Internetová doména .ie
Smerové telefónne číslo +353
Gramotnosť: 100%
Satelitná snímka Írska

Írsko je štát v severozápadnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Obsah

Povrch a charakter územia[upraviť]

Írsko je nížinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1 038 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží.

Podnebie je v Írsku stále a teploty sú pomerne vyrovnané na celom území, lebo klíma ostrova je ovplyvňovaná teplým Golfským prúdom a prevládajúcimi juhozápadnými vetrami prichádzajúcimi od Atlantického oceánu. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dĺžka slnečného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne. V nízko položených oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatiaľ čo v horách môže presahovať 2 000 mm.

Flóra a fauna[upraviť]

Na väčšine území Írska ležia lúky a vresovištia. 15 % územia pokrývajú rašeliniská a 5 % rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v Stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady.

Dejiny[upraviť]

V 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia bol v Írsku tzv. „zemiakový hladomor“. Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí.

Z írska pochádza aj slávny spisovateľ Jonathan Swift, autor príbehov o Guliverovi.

Po vstupe do EÚ sa ekonomika Írska výrazne posilnila. K úspešne sa rozvíjajúcim odvetviam patrí napríklad počítačový priemysel.

Obyvateľstvo[upraviť]

Väčšinu obyvateľov tvoria domorodí Íri. Len asi 0,5 % tvorí írska menšina s vlastným jazykom Irish travellers. Vplyvom veľkej imigrácie - hlavne z Poľska (10. tis. imigrantov mesačne), Litvy, Lotyšska a Estónska - sa situácia rýchlo mení. Existuje aj početná 100 tis. americká komunita. Celkovo sa odhaduje, že počet obyvateľov cudzích krajín žijúcich v Írskej republike je 400 tis., čo je 10 % obyvateľov.

Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írska republika radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2 % (vplyvom veľkého počtu imigrantov - 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou - 33 tis. ročne).

V mestách žije 60 % populácie, z toho 50 % v grófstve Dublin.

Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 80 rokov. Negramotných je 1 % obyvateľstva.

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť]

Íri 88,9 %, Briti 2,7 %, Poliaci 2 %, Litovci 0,6 %, prisťahovalci z Afriky (hlavne z Nigérie) 0,8 %, Lotyši 0,3 %, Američania 0,3 %, Číňania 0,3 %, Rumuni 0,2 %, Slováci 0,2 %, Nemci 0,2 %, Pakistanci 0,1 %, Rusi 0,1 %, Česi 0,1 %

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť]

Rímski katolíci 86,8 %, anglikáni 3,0 %, moslimovia 0,8 %, pravoslávni 0,5 %, metodisti 0,3 %, bez vyznania 6,2 %.

Najväčšie mestá[upraviť]

  • Dublin – 506 000 obyvateľov (hlavné mesto)
  • Cork – 123 000 obyvateľov
  • Galway – 71 000 obyvateľov
  • Limerick – 52 000 obyvateľov
  • Waterford – 46 000 obyvateľov

Administratívne členenie[upraviť]

Írsko je historicky rozdelené na štyri provincie: Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster (z historického hľadiska sa sem priraďuje aj Severné Írsko) na severe. Provincie sú ďalej členené na 32 tradičných (26 v Írsku a 6 v Severnom Írsku) grófstiev (county). V súčasnosti je tradičné grófstvo Dublin rozdelené na Dublin City, Dun Laoghaire-Rathdown, Fingal a South Dublin a grófstvo Tipperary sa ďalej delí na North Tipperary a South Tipperary. Samosprávnymi mestami sú Dublin, Cork, Limerick, Galway a Waterford. Súčasné Írsko tak tvorí 29 grófstiev a 5 samosprávnych miest.

Hospodárstvo[upraviť]

V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5 % HDP. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a chemický priemysel, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.

Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.

Zaujímavosti[upraviť]

  • To, že sa na ostrove nevyskytujú hady, je vysvetľované legendou. Údajne ich mal z ostrova vyhnať svätý Patrik, patrón Írska.
  • V USA žije viac ľudí írskeho pôvodu, ako v samotnej krajine.
  • Deň 17. marec (Saint Patrick's Day) je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú Íri na celom svete.

Iné projekty[upraviť]

Externé odkazy[upraviť]