Írsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Írsko pozri Írsko (rozlišovacia stránka).
Írsko
Vlajka Írska Znak Írska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Amhrán na bhFiann
EU location IRL.png
Miestny názov  
 • dlhý ang. Republic of Ireland (ír. Poblacht na hÉireann)
(podľa ústavy niet dlhého názvu)
 • krátky ang. Ireland (ír. Éire)
Hlavné mesto Dublin (ír. Baile Átha Cliath)
53°20′ 52.š. 6°15′ 35.d.
Najväčšie mesto Dublin
(aglomerácia: 1 110 627 obyv.)
Úradné jazyky írčina, angličtina
Regionálne jazyky dialekty írčiny Gaeltacht * (Ulster, Connacht a Munster), Shelta (irish travellers), škótčina
Demonym Ír, Írka
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
parlamentná republika
Michael D. Higgins
Enda Kenny
Vznik 21. január 1919
6. december 1922 (uznaná Spoj. kráľovstvom)
Susedia Spojené kráľovstvo (Severné Írsko)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
70 273 km² (120.)  
1 390 km² (2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2013)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2013)
 
4 593 100 (121.)
4 588 252[1]

65,3/km² (142.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2012
192 223 $ (56.)
43 592 $ (11.)
Index ľudského rozvoja (2013) 0,916 (7.) – veľmi vysoký
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC+1)
Medzinárodný kód IRL / IE
Medzinárodná poznávacia značka IRL
Internetová doména .ie
Smerové telefónne číslo +353
Gramotnosť: ~100%
Satelitná snímka Írska

Írsko (ír. Éire/Poblacht na hÉireann, ang. Ireland/Republic of Ireland) je štát v severozápadnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Hlavným mestom Írska je Dublin vo východnej časti krajiny, v ktorom žije 527-tisíc obyvateľov.[2] V aglomerácii Dublinu žije dokonca až 1 110 627 obyvateľov, čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých obyvateľov Írska.[1]

Írsko je unitárny štát, parlamentná republika s prezidentom ako hlavou štátu. Írsko vyhlásilo nezávislosť už v roku 1919, táto Írska republika bola uznaná Spojeným kráľovstvom po podpísaní anglo-írskej dohody (1922). Írsko tak získalo nezávislosť, vystupovalo pod názvom Írsky slobodný štát do roku 1937.

Povrch a charakter územia[upraviť | upraviť zdroj]

Írsko je nížinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1 038 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží.

Podnebie je v Írsku stále a teploty sú pomerne vyrovnané na celom území, lebo klíma ostrova je ovplyvňovaná teplým Golfským prúdom a prevládajúcimi juhozápadnými vetrami prichádzajúcimi od Atlantického oceánu. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dĺžka slnečného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne. V nízko položených oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatiaľ čo v horách môže presahovať 2 000 mm.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Na väčšine území Írska ležia lúky a vresoviská. 15 % územia pokrývajú rašeliniská a 5 % rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v Stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia bol v Írsku tzv. „zemiakový hladomor“. Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí.

Z írska pochádzal aj slávny spisovateľ Jonathan Swift, autor príbehov o Guliverovi.

Po vstupe do EÚ sa ekonomika Írska výrazne posilnila. K úspešne sa rozvíjajúcim odvetviam patrí napríklad počítačový priemysel.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu obyvateľov tvoria domorodí Íri. Len asi 0,5 % tvorí írska menšina s vlastným jazykom Irish travellers. Vplyvom veľkej imigrácie – hlavne z Poľska (10. tis. imigrantov mesačne), Litvy, Lotyšska a Estónska – sa situácia rýchlo mení. Existuje aj početná 100 tis. americká komunita. Celkovo sa odhaduje, že počet obyvateľov cudzích krajín žijúcich v Írskej republike je 400 tis., čo je 10 % obyvateľov.

Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írska republika radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2 % (vplyvom veľkého počtu imigrantov – 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou – 33 tis. ročne).

V mestách žije 60 % populácie, z toho 50 % v grófstve Dublin.

Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 80 rokov. Negramotných je 1 % obyvateľstva.

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Íri 88,9 %, Briti 2,7 %, Poliaci 2 %, Litovci 0,6 %, prisťahovalci z Afriky (hlavne z Nigérie) 0,8 %, Lotyši 0,3 %, Američania 0,3 %, Číňania 0,3 %, Rumuni 0,2 %, Slováci 0,2 %, Nemci 0,2 %, Pakistanci 0,1 %, Rusi 0,1 %, Česi 0,1 %

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Rímski katolíci 86,8 %, anglikáni 3,0 %, moslimovia 0,8 %, pravoslávni 0,5 %, metodisti 0,3 %, bez vyznania 6,2 %.

Najväčšie mestá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dublin – 506 000 obyvateľov (hlavné mesto)
  • Cork – 123 000 obyvateľov
  • Galway – 71 000 obyvateľov
  • Limerick – 52 000 obyvateľov
  • Waterford – 46 000 obyvateľov

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: Írske grófstva a Írske provincie

Írsko je historicky rozdelené na štyri provincie: Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster (jeho väčšina dnes leží v Severnom Írsku) na severe. Provincie sú ďalej členené na 32 tradičných (26 v Írsku a 6 v Severnom Írsku) grófstiev (county). V súčasnosti je tradičné grófstvo Dublin rozdelené na Dublin City, Dun Laoghaire-Rathdown, Fingal a South Dublin a grófstvo Tipperary sa ďalej delí na North Tipperary a South Tipperary. Samosprávnymi mestami sú Dublin, Cork, Limerick, Galway a Waterford. Súčasné Írsko tak tvorí 29 grófstiev a 5 samosprávnych miest.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5 % HDP. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a chemický priemysel, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.

Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • To, že sa na ostrove nevyskytujú hady, je vysvetľované legendou. Údajne ich mal z ostrova vyhnať svätý Patrik, patrón Írska.
  • V USA žije viac ľudí írskeho pôvodu, ako v samotnej krajine.
  • Deň 17. marec (Saint Patrick's Day) je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú Íri na celom svete.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Ireland: Agglomerations [online]. citypopulation.de, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Ireland: Towns [online]. citypopulation.de, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]