Melilla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 35°18′S 2°57′Z / 35.300°S 2.950°Z / 35.300; -2.950
Melilla
(kastíl. Ciudad Autónoma de Melilla)
Autonómne mesto
Melilla desde los tejados.jpg
Flag of Melilla.svg
Vlajka
Escudo de Melilla.svg
Symbol
Oficiálny názov: Autonómne mesto Ceuta
Štát Španielsko Španielsko
Súradnice 35°18′S 2°57′Z / 35.300°S 2.950°Z / 35.300; -2.950
Najvyšší bod
 - výška 349 m n. m.
Rozloha 12,3 km² (1 230 ha)
Obyvateľstvo 78 476 (2011)
Hustota 6 380,16 obyv./km²
Autonómia 14. marec 1995
Primátor Juan José Imbroda (PP)
PSČ 52000 - 52006
ISO 3166-2 ES-ML
Kreslá v špan. parlamente Kongres 1
Senát 2
Poloha v Španielsku
Poloha v Španielsku
Webová stránka: www.melilla.es

Melilla, (po arabsky: مليلة, a po tamazightsky (berberský jazyk): Tamlit) je španielska enkláva a prístav v severnej Afrike, v Maroku. Územie je sučasťou španielskej provincie Málaga. Pred vstupom Španielska do bola Melilla slobodný prístav.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Melilla susedí len s Marokom (dĺžka hranice 9,6 km) a Stredozemným morom. Mesto pozostáva zo starého mesta s hradbami, ktoré je na polostrove, a modernej časti na juhu a západe.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Melilla, rovnako ako Ceuta, sú jedinými európskymi územiami priamo na africkom kontinente. Melilla je pred utečencami chránená trojmetrovým dvojitým plotom v dĺžke sedem kilometrov so strážnymi vežami. Napriek tomu sa množstvo Afričanov každoročne pokúša do nej dostať a odtiaľ priamo do Európy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo založené Feničanmi (Rusadir), neskôr patrilo fenickým Púnom (Kartágo), Rímskej ríši (provincia Mauretania Tingitana), Vizigótom, Byzantskej ríši, Vandalom, Arabom a Berberom a od roku 1497 Španielsku. Vzbura španielskych dôstojníkov v tunajšej pevnosti v roku 1936 bola začiatkom španielskej občianskej vojny.

Keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska a Španielska (2. marec 1956, španielske enklávy: mesto Tanger 29. október 1956, enkláva Ifni v roku 1969) požadovalo aj pripojenie enkláv Melilla a Ceuta a niekoľkých malých ostrovov (Perejil, Penon de Velez de la Gomera, Penon de Alhucaimas, Ostrovy Chafarina), čo však Španielsko odmietlo, napriek tomu, že samo požaduje britskú enklávu Gibraltár od Spojeného kráľovstva.

Národnosti a náboženstvá[upraviť | upraviť zdroj]

80% obyvateľov sú Španieli, zvyšok väčšinou Maročania. Španieli sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, Maročania sú moslimovia.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným zdrojom obživy je rybárstvo, lodiarstvo, pílenie dreva, ale aj turistika a európska a španielska podpora.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]