Somálsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Somálsko
Vlajka Somálska Znak Somálska
Vlajka Znak
Národné motto:
žiadne
Štátna hymna:
Soomaaliyeey Toosoow
(Somálsko, prebuď sa)
Somalia (orthographic projection)-Blue version.svg
Miestny názov  
 • dlhý Jamhuuriyadda Soomaaliya
 • krátky Soomaaliya
Hlavné mesto Mogadišo
2°2′ s.š. 45°21′ v.d.
Najväčšie mesto Mogadišo
Úradné jazyky somálčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
šejk Šaríf Šajch Mahamud
Abdí Fárah Širdún
Vznik 1. júl 1960
Susedia Džibutsko, Etiópia, Keňa
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
637 657 km² (41.)  
10 320 km² (1,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (1987)

 • hustota (júl 2005)
 
28 kilo (91.)
7 114 431

12,9/km² (168.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
4 835 mil.1 $ (154.)
6001 $ (191.)
Mena somálsky šiling (SOS)
Časové pásmo
 • Letný čas
EAT (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód SOM / SO
Medzinárodná poznávacia značka SP
Internetová doména .so
Smerové telefónne číslo +252
1 zdroj: CIA World Factbook

Somálsko (somálsky Soomaaliya; arabsky الصومال = as-Súmál), oficiálne Somálska republika[1] (po somálsky Jamhuuriyadda Soomaaliya, po arabsky جمهورية = Džumhúríja as-Súmál; v minulosti Somálska demokratická republika) je štát v Afrike na Somálskom polostrove, známom tiež ako Africký roh, vo Východnej Afrike. Susednými štátmi sú Etiópia na západe,Džibutsko na severozápade a Keňa na juhozápade. Z východu krajinu obmýva Indický oceán a zo severu Adenský záliv. Somálsky štát v súčasnosti existuje len formálne. Krajina nemá uznávanú vládu, je rozdelená na niekoľko regiónov, ktoré sú pod kontrolou medzinárodne neuznaných vlád. Medzi najpoužívanejšie jazyky patrí: somálčina, arabčina, angličtina, staršia generácia v regiónoch, ktoré boli talianskou kolóniou hovorí taliansky. Medzi náboženstvami výrazne prevyšujú sunnitskí moslimovia 98 %, iných je len (vrátane kresťanov) 2 %. Najväčší podiel na etnickom zložení majú: Somálčania 98 %, Bantuovia, Arabi a iní 2 %. Priemerný energetický príjem predstavuje len okolo 1 500 kcal/deň.[1]

Somálsko má rozlohu 637 657 km² z čoho 10 320 km² predstavujú vodné plochy. Celková dĺžka hraníc je 2 366 km, jednotlivo s krajinami má hranice dlhé: Džibutsko 58 km, Etiópia 1 626 km, Keňa 682 km. Má najdlhšie pobrežie v Afrike, čo je celkovo 3 025 km.[1] Disponuje rôznymi prírodnými zdrojmi ako napríklad urán, do značnej miery nevyužitá zásoby železnej rudy, cínu, sadry, bauxit, meď, soľ, zemného plynu. Iba 1,64% pôdy predstavuje orná pôda a 0,04% trvalé kultúry. Zavlažovaná pôda predstavuje približne 2 000 km² (2003). Najväčšie prírodné nebezpečenstvá predstavujú opakujúce sa suchá, časté prachové búrky nad východnej pláni v lete a záplavy počas obdobia dažďov.[2]

Krajina sa administratívne delí na 18 regiónov: Awdal, Bakool, Banaadir, Bari, Bay, Galguduud, Gedo, Hiiraan, Jubbada Dhexe, Jubbada Hoose, Mudug, Nugaal, Sanaag, Shabeellaha Dhexe, Shabeellaha Hoose, Sool, Togdheer, Woqooyi Galbeed. Nezávislosť získalo 1. júla 1960 kedy sa zlúčilo Britské a Talianske Somálsko do jednotnej Somálskej republiky. Teda aj národný sviatok pripadá na 1. 7., kedy je založenie Somálskej republiky. Dočasná ústava pre Spolkovú republiku Somálsko bola schválená Ústavným zhromaždením 1. 8. 2012, pred koncom volebného obdobia bude po referende ustálená.[2]

Somálsko má zmiešaný právny systém občianskeho práva, islamské právo a zvykové právo (Xeer). Hlasovanie je možné od 18 rokov univerzálne.[2] Výkonnú moc štátu predstavuje prezident, premiér, vláda a parlament. Zákonodárnu moc predstavuje dvojkomorový Národný parlament, ktorý sa skladá zo Snemovne ľudu federálneho zhromaždenia a Hornej komory federálneho parlamentu. Súdnu moc predstavuje ústavný súd a federálna vláda na tej istej úrovni.[1] Národný symbol je leopard. Vlajka je svetlo modrá s veľkou bielou päťcípou hviezdou v strede, modré pole bolo pôvodne ovplyvnené vlajkou OSN, ale dnes sa hovorí, že označuje oblohu a susedný Indický oceán, päť bodov hviezdy predstavuje päť regiónov v Africkom rohu, ktoré sú obývané somálskym ľudom: bývalý britský Somaliland a Talianske Somálsko (ktoré tvoria dohromady Somálsko), Džibutsko, Ogaden (Etiópia) a severovýchodné provincie (Keňa).[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Maľby kravy v Laas Geel

Pravek[upraviť | upraviť zdroj]

V Somálsku bolo zistená osídlenie už od dôb paleolitu. Dokazujú to jaskynné maľby siahajúce až do 8000 pred Kr. Maľby boli nájdené v severnej časti krajiny, neďaleko Adenského zálivu. Najznámejšia jaskynná oblasť sa volá Laas Gaal. Tento komplex obsahuje niektoré z prvých skalných malieb na africkom kontinente. Na stenách komplexov sa nachádzali aj prvé nápisy, ktoré však do teraz nedokázali archeológovia rozlúštiť. V období doby kamennej na území Etiópie napredovali Doianské a Hargeisanské kmene. Najstaršie dôkazy o pohrebných činnostiach v Somálsku sa datujú na 4000 pred Kr. Kamenné náradie z archeologickej oblasti Jalelo je považované za jedno z najdôležitejších objavov paleolitu v oblasti severovýchodnej Afriky.[3]

Starovek[upraviť | upraviť zdroj]

V období staroveku, od roku 4000 pred Kr. sa na území Somálska domestikovali ťavy ktoré sa následne rozšírili do severnej Afriky. Postupne mestské štáty Mosylon, Sarapion, Mundus a ďalšie vyvinuli obchodné morské trasy napr. so starou gréckou, egyptskou, rímskou civilizáciou. Na lodnú prepravu sa používali typické plavidlo známe ako Beden. Tie veľmi dobre slúžili na prepravu nákladu, a vďaka širokej dostupnosti a využiteľnosti plavidiel v spolupráci s miestnou chudobou sa začalo v krajine rozmáhať pirátstvo.[2]

Mapa sveta podľa Herodota.

Po Rímskom dobytí ríše Nabataean bola prítomnosťou rímskych námorných síl v adenskom zálive. V tom období indický moreplavci vozili hlavne škoricu z Cejlónu a ďalekého východu na územie Etiópie. Na škorici sa dalo následným predajom do európskych krajín miestnych obchodníkom a moreplavcom slušne zarobiť a tak sa snažili narúšať obchodné styky medzi európskymi a indickými národmi. Staré pyramídové stavby, hrobky, zničené mestá a kamenné steny z obdobia približne 2000 pre Kr. sú podľa mnohých zdrojov pozostatky legendárnej zemi Punt, o ktorej sa hovorí ako o bájnej zemi bohov.[3] Obchodovalo sa v nej s kadidlami, ebenom, rohmi hovädzieho dobytka, ako aj so zlatom, slonovinou a zvieracími kožami.Herodotos hovoril o Makrobianoch, ľuďoch ktorí žili okolo roku 1000 pred Kr. na južnom pobreží ním poznaného sveta. O Makrobianoch uviedol, že sa dožívajú až okolo 120 rokov.[3]

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom stredoveku, okolo roku 800 sa objavili prvé dôkazy o výskyte islamského náboženstva. Príbehy hovoria o tom ako v prístavnom meste Zeila boli prichýlení moslimovia prenasledovaní Kurajšovcami. Moslimovia sa rozšíril po pobreží a začali postupne konvertovať miestnych na Islam. Neskôr sa sultanát Mogadišo stal centrom islamu na východnom pobreží. Somálski obchodníci založili kolóniu v Mozambiku aby mohli vyvážať zlato z monomopatanských baní v meste Sofala. V 12. storočí sýrsky historik Yaqut al-Hamaw napísal, že Mogadišo bolo obývané ľuďmi tmavej pleti, predchodcami moderných Somálčanov, Berbermi. Boje o nadvládu medzi kresťanmi a moslimami vyústil v niekoľko ničivých vojen.[2]

Mapa Hodvábnej cesty

Časti severozápadného Somálska sa dostali pod nadvládu Solomonoidov, a to hlavne v 14. storočí počas panovania cisára Amda Seyon. V 15. storočí sa po vojne v oslavnej piesni prvýkrát objavuje názov Somali. Najstarší syn Sabr ad-Din-a druhého, sa začal nechať nazývať ako kráľ Adalat, a porazil solomoniodov v niekoľkých dôležitých bojoch. Po dlhých rokoch bojov sa adalitský a solomonický vládca dohodli na prímerí a nasledujúce desiatky rokov sa nesú v znamení nebývalej stability.[3]

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Sultan Muhammad bol nasledovaný jeho synom Shams ad Dinom, zatiaľ čo cisár Baeda Maryam bol nasledovaný jeho synom Eskenderom. Počas ich panovania opäť vypukla vojna, kedy cisár Eskender napadol Dakkar ale bol zničený armádou Adália do takej miery, že Eskender po zvyšok vládnutia vojenský výpravy nepodnikal. Na prelome 16.storočia Adal opäť napadol Etiópiu a spôsobil značné škody na kostoloch a rukopisoch. Kompletné dobytie Etiópie bolo odvrátené včasným príchodom portugalskej expedície vedenej Cristovao da Gama, synom slávneho moreplavca Vasco da Gamy.[3] Hoci plavba mala diplomatické myšlienky, nedokázala zlepšiť vzťahy medzi krajinami tak museli zohnať posily a snažili sa dobyť vnútrozemie, čo neskôr stálo život aj Cristovaa da Gamu. Počas doby Ajuuraanov sa Somálsku darilo rozvíjať lukratívne obchodné styky, že moreplavci ako Vasco da Gama a Duarte Barbosa písali o hojnosti mäsa, obilnín, koní a ovocia a vyspelej civilizácií. V najbližších rokoch sa Portugalci pokúšali si udržať nadvládu nad Somálskom aj za cenu veľkých bojov.[3]

Sultán Ibrahim Yusuf Mahamud, tretí sultán Gobroonu vyhral počas Bardheere džihádu, čím obnovil stabilitu v regióne, oživil obchod so slonovinou a začal zlatý vek dynastie Gobroon. Sultán si udržiaval veľmi dobré vzťahy s ománskymi a jemenskými sultánmi. Jeho syn pokračoval v jeho šľapajách a nakoniec sa stal jednou z najdôležitejších osobností 19. storočia vo východnej Afrike. Severná dynastia Gerad obchodovala s Jemenom a Perziou. V Gerards a Bari sultáni stavali impozantné paláce, hrady a pevnosti.

Po berlínskej konferencii, európske mocnosti začali bažiť po Afrike a začala jedna z najdlhších koloniálnych vojen vôbec. V niektorých básní a prejavoch z daného obdobia bolo zdôraznené, že Briti "zničili naše náboženstvo a urobil z naších deti ich deti". Čoskoro sa hlavnú povinnosť pokladalo udržať Somálsko od náporu kresťanských vojsk z Európy. Sultán Hassan vydal vyhlášku, že každý somálsky štátny príslušník, ktorý nebude bojovať pod jeho vedením by mohlo byť považované za niečo ako kacíra. Čoskoro získal zbrane od Osmanskej ríše, Sudánu a ďalších islamských alebo arabských krajín.Po úporných bojoch sa Hassanovi pomocou armády dervišov podarilo vyhnať portugalských kolonozátorov zo somálskeho pobrežia.[3]

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1920 sa Dervišský štát zrútil po intenzívnom bombardovaní britského letectva a zbombardované miesta sa zmenili v protektoriát. Postupne sa o severné časti Somálska začalo zaujímať fašistické Taliansko pod vedením Mussoliniho. Ten plánmi na podmanenie Somálska poveril guvernéra De Vecchiho, ktorý za hlavné ciele považoval dobre geograficky preskúmať dané územie a následne ho čo najefektívnejšie odzbrojiť.[2]

Dervišské hlavné mesto Taleex

Dňa 1. októbra 1925 začal De Vecchiho plán útokom na meste Hobyo. Počas prvého mesiace dobyl niekoľko miest a keďže sa sultán vzdal, tak zmenil v nich spôsob vládnutia zo sultanátu na administratívny región. Keď ale hobyovský komisár Trivulzio zaznamenal pohyb ozbrojencov smerom k jeho sultanátu, zmobilizoval rebelov a snažil sa postaviť Talianom na odpor. Rebeli po dosiahnutých úspechoch v boji s talianskymi kolonizátormi získavali čoraz viac priaznivcov na území celého Somálska. Guvernér De Vecchi sa pod náporom rebelov musí uchýliť v Mogadiše, informovať Rím o svojom neúspechu a čakať na posily z Eritrei. Ale pred príchodom jednotiek z Eritrei sa De Vecchi pokúsi odhodlanosť rebelov narušiť podplácaním čo sa mu darí viac ako vojenské intervencie. Po narušení siete rebelov sa De Vecchi opäť vydal podmaniť si Somálsko, a aj napriek mierovej snahe sultána Omara sa začal útok na všetkých frontoch vedení Talianmi. Všade ale narážali na tvrdý odpor rebelov, dokonca syn sultána Omara Hershi Boqor vytlačil Talianov zo strategických pobrežných miest Haafuunu a Hurdii. Ako odplatu Taliani zničili všetky prístavné mestá v sultanáte Majeerteen. Po opätovnom posilnení frontu a vojsko z Eritrei sa opäť De Vechci pokúsil zaútočiť na údolie Dharoor, ale opäť neúspešne. Napriek tomu aspoň zbombardovali veľký počet pobrežných miest a osád a zabavili veľký počet hospodárskych zvierat. To donútilo Hersi Boqoru stiahnuť sa do Etiópie a plánovať ďalší protiútok. Ale kvôli následnej vlne cholery sa mu to už nepodarilo.Neskôr, v rokoch 1936 Taliansko dobylo aj územie dnešnej Etiópie a založili Taliansku východnú Afriku.[3]

Druhá svetová vojna znamenala pomalý koniec pre talianske kolónie vo východnej Afrike keďže sa Benito Mussolini musel sústrediť hlavne na boje v Európe. V roku 1940 sa Talianom podarilo dobyť britský Somalialand, ale už ďalší rok do Briti dobyli späť. Medzi rokmi 1941 – 1943 vytvorili talianski velitelia partizánske jednotky aby neustále bojovali s britskými jednotkami. Prakticky počas celej druhej svetovej vojny patrilo Somálsko pod nadvládu Britov, ale rebeli a poslední Talianski osadníci sa stále dostávali k zbraniam a vytrvalo bojovali proti britskému impériu.[2] Podarilo sa im z neho vymaniť až v roku 1949. Vďaka pokusoch o zavedenie demokracie vznikla v tom období v Somálsku prvá politická strana, známa ako Somalian Youth League. Po vojne sa nevedelo čo so Somálskom, či ho nechať pod britskou nadvládou alebo ju vrátiť Talianom, ktorý tam mali dostatok obyvateľov. Nakoniec bolo rozhodnuté vrátiť časť Ogaden Etiópii a Somálske kolónie zjednotiť s cieľom vzniku nového Somálska.[3]

Obdobie po získaní nezávislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Britské Somálsko (terajší sever) sa osamostatnilo 26. júna 1960 a talianske Somálsko (zvyšok územia) o 5 dní neskôr. Dňa 1. 7. 1960 sa obe územia spojili a vytvorili Somálsku republiku. Predsedu parlamentu zastával Haji Bashir Ismail Yusuf, predsedu vlády Abdirashid Ali Shermarke (prezident v rokoch (1967 – 1969) a prvý Somálsky prezident Aden Abdullah Osman Daar.

Mapa politickej strany Somali Youth League

Dňa 20. 7. 1961 ľudia v referende ratifikovali prvú ústavu somálskej republiky. Neskôr za vlády druhého somálskeho prezidenta Ali Shermarkeho ho dňa, 15. 10. 1969 pri jeho návšteve mesta Las Anod, zastrelil jeho vlastný bodyguard. Jeho vražda rýchlo vyústila do vojenského prevratu, keď deň po jeho pohrebe, 21. 10. 1969 sa somálska armáda bez ozbrojeného odporu dostala ku moci. Na čele tohto nekrvavého prevzatia bol generálmajor Mohamed Siad Barre, ktorý v tom čase velil armáde a prezidentom ostal až do roku 1991.[3]

Bol komunistický režim prezidenta Mohameda Said Barreho, ktorý trval 21 rokov až do občianskej vojny v roku 1991. Počas Said Barreho režimu sa v krajine formovala rada odporcov režimu ktorá vznikla po atentáte na prezidenta Sharmarkeho. Najznámejšiu opozíciu viedol ju podplukovník Salaad Gabeyre Kediye a šéf polície Jama Korshel. Druhú opozíciu, hnutie za spásu Somálska viedol neskorší prezident, Abdullahi Yusuf Ahmed. Počas svojho pôsobenie Siad Barre rozpustil parlament, najvyšší súd a pozastavil platnosť ústavy. Jeho armáda zriadila rozsiahle programy verejný prác, podarilo sa im zvýšiť úroveň gramotnosti na vidieku a podobne. Okrem programu znárodnenia priemyslu a pozemkov veľký dôraz kládol na udržanie náboženských väzieb s arabským svetom. Veľký príklad si bral z marxistickej školy, presadzoval hlavne sebestačnosť krajiny a myšlienku vzájomnej rovnosti.[3]

Je vojna medzi Etiópiou a Somálskom, ktorá trvala medzi rokmi 1977 a 1978 a je to dosiaľ najväčšia vojna medzi týmito susednými štátmi. Ogadenská sa nazýva kvôli plošine Ogaden, o ktorú tieto štáty súperili. Po vzniku Somálska v roku 1960 vzťahmi medzi oboma štátmi značne ochladli, hlavne kvôli sporom o územie Ogaden. K prvým pohraničným sporom viedlo v roku 1964, keď sa mali tradičné nomádske kmene problém dostať na svoje obvyklé pastviny. Po roku 1969 sa Somálsko vďaka vzťahom so Sovietskym zväzom začalo stále viac zaujímať o myšlienku „Veľkého Somálska“, a vďaka dodávke zbraní z krajín ZSSR sa im začala tá myšlienka stále viac pozdávať. Po zvrhnutí etiópskeho vládcu menom Haile Selassie sa vlády chopil jeho najväčší konkurent Haile Mariam Mengistu. V tom období Barré stále viac chcel získať územie Ogadenu, kde žila skoro pätina somálskej populácie. Postupne sa Somálsko za priamej podpory sovietskej národnej armády dostalo do priameho vojenského konfliktu s Etiópiou. Pri urputných bojoch o územia Ogadenu sa k Etiópskym silám pridal aj kubánsky kontingent a pri meste Harer vojská Somálska a sovietskej armády definitívne porazili. Následne sa Etiópií podarilo získať formálnu kontrolu nad Ogadenom. Na oboch frontoch padlo spolu vyše 13 000 obetí a podobný ostal počet zranených obetí.Po porážke Somálska sa Barrému definitívne rozplynul sen o „Veľkom Somálsku“[3]

Mesto Mogadišo, známe aj ako biela perla Indického oceánu

Barrého vláda sa so zhoršujúcou situáciou v krajine rozpadla v roku 1991, krátko na to sa rozpadla aj Somálska armáda. Ale jednotliví velitelia sa po zosadení Barrého pustili do seba a do teraz sa následná občianska vojna ešte neskončila. Situáciu sa snažila upokojiť OSN, keď tam v roku 1993 vyslala medzinárodné mierové sily a humanitárnu pomoc, ale keď sa to ukázalo neefektívne o dva roky boli vojská stiahnuté z krajiny [3]

Po opustení krajiny vojskami OSN sa nadchádzajúcim prezidentom nikdy nepodarilo vybudovať vládu, ktorú by rešpektovali aj oblasti mimo okolia hlavného mesta Mogadišo. Na severe krajiny sa odtrhlo územie zvané Somalialand, ktoré vyhlásilo nezávislosť, ktorá síce nikdy nebola medzinárodne uznaná, ale udržuje si politickú stabilitu. Územie na špičke afrického rohu, Puntland vyhlásilo dočasnú nezávislosť s úmyslom zrušiť ju v prípade uznávanej centrálnej vlády. V roku 2004 zasiahla Somálsko vlna cunami, ktorá pravdepodobne spôsobila šírenie toxického odpadu a spôsobila devastačné účinky na zdravie Somálčanov.[2] V roku 2006 začal naberať na sile Zväz islamských súdov, ktorý ovládal väčšinu juhozápadu zeme včítane hlavného mesta Mogadišo. Zväz islamských súdov začal rokovať s prechodnou vládou o budúcom usporiadaní zeme. Tie skončili neúspešne a medzi oboma stranami sa začal vojenský konflikt. Na strane prechodnej vlády sa začala angažovať armáda Etiópie čo prinútilo zväz opustiť Mogadišo a stiahnuť sa z väčších južných miest. Od roku 2007 sa v konflikte zúčastňuje armáda USA, ktorá zväz upodozrieva zo spolupráce s teroristickou sieťou Al-Kájda.[3]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Problémy v riadení štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhoročná občianska vojna vyústila do rozdelenia krajiny na niekoľko samosprávnych regiónov. Na severe sa nachádza separatistický Somalialand, ktorý svoju budúcnosť vidí mimo Somálsko. Zvyšok zaberajú tiež de facto nezávislé štáty a klanové územia, ktoré však svoju budúcnosť vidia ako súčasť federalizovaného Somálska. Nutné dodať, že každé z území chce mať v budúcej federácii úlohu hegemóna, teda dospieť k nejakej dohode bude veľmi ťažké, ak nie nemožné. Ale v roku 2004 vznikla tzv. Prechodná federálna vláda, ktorá má pod svojou priamou kontrolou len zlomok územia. S vládou s výhradami spolupracuje Puntland a niektorí vodcovia milície.[2]

Územia spolupracujúce s vládou[upraviť | upraviť zdroj]

  • Puntland – spolupracuje s výhradami.
  • Územie Ahlu Sunna Waljama'a (ASWJ). Toto islamské hnutie praktizuje súfizmus a teda stojí v opozícii k milíciám Al-Šabáb, pred ktorými im aliancia s vládou poskytuje ochranu.
  • Galmudug – toto územie vzniklo z vôle poľných veliteľov, ide o dve spojené provincie, ktoré poskytovali logistickú podporu v bojoch o Mogadišo. Niektoré sídla sú ovládané milícií Al Šabáb, pobrežie potom somálskymi pirátmi.
  • Jubaland – na zložitosť celej situácie prispieva to, že územie, ktoré v marci 2011 od Al Šabáb oslobodili vláde lojálni jednotky sa začalo nazývať Jubaland, ktorý však nesúvisí s Jubalandem, ktorý sa teraz nazýva Azania. Tieto dve teritóriá majú iba spoločné to, že nimi preteká rieka Juba.
  • TFG – územie označené v mapke touto skratkou je jediné územie pod priamou vládou Prechodné vlády, ide o niekoľko štvrtí Mogadiša.[1]

Nepriateľské územia[upraviť | upraviť zdroj]

Prakticky celý juh Somálska je pod kontrolou milícií Al-Šabáb, ktorí odmietajú akýkoľvek pluralizmus a federalizmus a chcú celé Somálsko dostať pod svoju islamskú kontrolu.[1]

Vlajka islamistického hnutia Al-Shabaab bojujúceho proti vláde

Neutrálne územia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Azania – toto územie vzniklo za podpory Kene, ktorá si priala nárazníkovú zónu medzi svojím územím a milície Al Šabáb. Územie má vlastnú vlajku a chce Somálsku federáciu. Predtým sa územie nazývalo Jubaland (nepliesť s terajším Jubalandem), v apríli 2011 vláda tohto územia ohlásila, že Jubaland bude premenovaný na Azania. Prakticky sa riadi kenskými inštrukciami, je tak kenským bábkovým štátom.
  • Ximan a Xeeb je územie pod kontrolou „vlády Ximanu a Xeebu“.
  • Ogadenia je územie pod vládou Etiópie, kde tiež žije Somálske etnikum. Neustále intervencie etiópskej centrálnej vlády neumožňujú akúkoľvek politickú emancipáciu týchto Somálčanov a tak do bojov o moc nemôžu zasahovať.[1]

Historický prehľad najvyšších predstaviteľov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1. 7. 1960 – 6. 7. 1961 – Aden Abdullah Osman Daar – úradujúci prezident; SYL
  • 6. 7. 1961 – 10. 6. 1967 – Aden Abdullah Osman Daar – prezident; SYL
  • 10. 6. 1967 – 15. 10. 1969 – Abdirashid Ali Shermarke – prezident; SYL
  • 15. 10. 1969 – 21. 10. 1969 – Sheikh MOKTARI Muhammad Husayn – úradujúci prezident; SYL
  • 21. 10. 1969 – 1. 7. 1976 – Muhammad Siad Barre – predseda Najvyššej revolučný rady; SRSP
  • 1. 7. 1976 – 27. 1. 1991 – Muhammad Siad Barre – prezident; SRSP
  • 29. 1. 1991 – 21. 7. 1991 – Ali Mahdi Muhammad – dočasný prezident; USC / SSA
  • 21. 7. 1991 – 3. 1. 1997 – Ali Mahdi Muhammad – prezident; USC / SSA
  • 15. 7. 1995 – 1. 8. 1996 – Muhammad Farah Hassan Aydid – dočasný prezident; vzbúreneckej; USC / SNA
  • 4. 8. 1996 – 20. 3. 1998 Hussein Muhammad Farah Aydid – dočasný prezident; vzbúreneckej; USC / SNA
  • 3. 1. 1997 -? ?? – Ali Mahdi Muhammad (USC / SSA), Osman Hassan Ali "Ato" (USC / SNA), Abdulkadir Muhammad Aden "Zopo" (SDM), Abdullahi Yussuf Ahmad (SSDF), Aden Abdullahi Nur "Gabiyo" (SPM) – spolupredseda Rady národnej záchrany
  • 22. 8. 2000 – 27. 8. 2000 – Abdallah Derow Isaq – hovorca dočasného Národného zhromaždenia; v exile v Džibuti; bezp.
  • 27. 8. 2000 – 14. 10. 2004 – Abdiqasim Salad Hassan – prezident; do 14. 10. 2000 v exile v Džibuti, potom na obmedzenom území okolo hlavného mesta; bezp.
  • 5. 6. 2003 – 5. 6. 2006 – Abdinur Ahmed Darman – prezident; časti hlavného mesta a južného Somálska; USRP
  • 14. 10. 2004 – 29. 12. 2008 – Abdullahi Yusuf Ahmed – prezident; do 13. 6. 2005 v exile v Keni, od 26. 7. 2005 v Jowharu, od 26. 2. 2006 v Baidoa, od 8. 1. 2007 v hlavnom meste; SSDF
  • 5. 6. 2006 – 29. 6. 2006 – Sheikh Sharif Sheikh Ahmed – predseda Zväzu islamských súdov; hlavné mesto a časti južného Somálska; ICU
  • 29. 6. 2006 – 28. 12. 2006 – Sheikh Hassan Dahir Aweys – predseda Najvyššej somálskej islamskej rady; v hlavnom meste (do 27. 12. 2006) a časti južného Somálska; SSiC
  • 29. 12. 2008 – 31. 1. 2009 – Sheikh Adan Mohamed Nuur "Madobe" – úradujúci prezident; v Baidoa, od januára 2009 v exile v Džibuti
  • od 31. 1. 2009 – Sheikh Sharif Sheikh Ahmed – prezident; ARS

Somaliland

  • Republika Somaliland vyhlásená 24. 5. 1991, medzinárodne neuznaná.
  • 28. 5. 1991 – 16. 5. 1993 – Abdurahman Ahmad Ali "Tuur" – prezident; SNM
  • 16. 5. 1993 – 3. 5. 2002 – Muhammad Haji Ibrahim Egal – prezident; SNM, UDUB
  • od 3. 5. 2002 – Dahir Riyale Kahin – prezident; UDUB

Jubaland

  • 1998 – 2001
  • 3. 9. 1998 – 11. 6. 1999 – Muhammad Siyada HERS "Morgan" – vodca; voj. / SPM
  • 11. 6. 1999 – 18. 6. 2001 – Ahmed Warsame – vodca; ASM / JVA

Puntland

  • 23. 7. 1998 vyhlásený autonómny štát Puntland, neprijateľnú.
  • 23. 7. 1998 – 30. 6. 2001 – Abdullahi Yusuf Ahmed – prezident; SSDF, bezp.
  • 30. 6. 2001 – 8. 5. 2002 – Abdullahi Yusuf Ahmed – prezident; vzbúreneckej
  • 1. 7. 2001 – 14. 11. 2001 – Yusuf Haji Nur – úradujúci prezident; bezp.
  • 14. 11. 2001 – 8. 5. 2002 – Jama Ali Jama – prezident; bezp.
  • 8. 5. 2002 – 17. 5. 2003 – Jama Ali Jama – prezident; vzbúreneckej
  • 8. 5. 2002-október 2004 – Abdullahi Yusuf Ahmed – prezident; bezp.
  • október 2004 – 8. 1. 2005 – Mohamed Abdi Hashi – prezident; bezp.
  • 8.1 2005 – 8. 1. 2009 – Mohamud Muse HERS "Adde" – prezident; bezp.
  • od 8. 1. 2009 – Abdirahman Mohamed "Farol" – prezident; bezp.

Juhozápadná Somálsko

  • Štát Juhozápadná Somálsko vyhlásený 1. 4. 2002 Rahanweinskou armádou odporu; neprijateľnú.
  • 1. 4. 2002 – 200? – Hassan Mohammad Nur "Shatigadud" – prezident; 3. 10. 2002 stratil kontrolu nad hlavným mestom Baidoa.

Galmudug

  • 14. 8. 2006 časti stredného Somálska vyhlásili autonómiu ako Štát Galmudug.
  • od 14. 8. 2006 – Mohammed Warsame Ali "Kiimiko"

Maakhir

  • 1. 7. 2007 časť severovýchodného Somálska vyhlásila autonómnu Štát Maakhir. 11. 1. 2009 územie pripojené k Puntlande.
  • 1. 7. 2007 – 11. 1. 2009 – Jibrell Ali Salad – prezident; v exile od roku 2008 (?)
  • apríl 2008 – 11. 1. 2009 – Abdullahi Ahmed Jama "Ilkajir" – prezident; de facto; voj.
Somálske veľvyslanectvo v Paríži.

Politické strany[upraviť | upraviť zdroj]

  • Somali Youth League (SYL) – Najvplyvnejšie somálska strana, vyprodukovala najviac vysoko postavených politikov.Je pri moci od Said Barreho nekrvavého prevzatia krajiny v roku 1969.
  • Somali African National Union (SANU)
  • United Somali Parliamentarians
  • Somalia Green Party
  • Peace, Unity, and Development Party
  • For Justice and Development
  • United Peoples' Democratic Party[1]

Účasť v medzinárodných organizáciách[upraviť | upraviť zdroj]

ACP, AfRB, AFESD, AMF, AU, RAHJ (kandidát), FAO, G-77, IBRD, ICAO, ICI, IDA, IDB, IFAD, IFC, IFRCS, IGAD, ILO, IMF, IMO, Interpol, IOC, IOM, ITSO, ITU, LAS, NAM, OIC, UN, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO, UPU, SOF (mimovládne organizácie), WHO, WIPO, WMO[1]

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Somálsko je oficiálne rozdelené do osemnástich správnych oblastí, ktoré sa ďalej delia na okresy. Okrem toho na historických základoch je Somálsko rozdelené na viac autonómnych oblastí ako napríklad Puntland, Somaliland, Galmudug a podobne. Tieto územné celky ktoré sa vyformovali po občianskej vojne nazývame ako štáty alebo regióny Somálska.[1]

Kraje a regióny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Awdal:

Dilla District, Baki District, Borama District, Lughaya District, Saylac District, Wadajir District, Boon District, Garbadadar District, Geerisa District, Magala-Cad District,

  • Bakool:

Xuddur District, Rabdhuure District, Tiyeegloow District, Waajid District, Yed District, Ceelbare District

  • Banaadir:

Abdiaziz District, Bondhere District, Daynile District, Dharkenley District, Hamar-Jajab District, Hamar-Weyne District, Hodan District, Howl-Wadag District, Huriwaa District, Kaaraan District, Shibis District, Shangaani District, Waabari District, Wadajir District, Wardhiigley District, Yaaqshiid District

  • Bari:

Bender Bayla District, Bosaso District, Caluula District, Iskushuban District, Qandala District, Qardho District, Baargaal District, Xaabo District, Bareeda District, Taageer District, Qodax District, Balidhidin District, Xiriiro District, Carmo District, Wa'iye District, Muudiye District,

  • Bay:

Baidoa District, Buurhakaba District, Diinsoor District, Qasahdhere District

  • Galguduud:

Caabudwaq District, Cadaado District, Baxdo District, Ceelbuur District, Ceeldheer District, Dhusa Mareb District, Guriceel District, Galcad District, Herale District, Ja'ar District, Bergan District, Galhareri District, Oasweyne District, Darri District

  • Gedo:

Baardheere District, Beled Hawo District, Buurdhuubo District, Ceelwaaq District, Doolow District, Garbahaarreey District, Luuq District

  • Hiiraan:

Beledweyne District, Buuloburde District, Jalalaqsi District, Mahaas District, Matabaan District, Wabho District, Buq aqable, Ceel Cali

  • Middle Juba:

Bu'aale District, Jilib District, Sakow District

Regióny Somálska
  • Lower Juba:

Afmadow District, Badhaadhe District, Jamaame District, Kismaayo District

  • Mudug:

Afbarwaaqo District, Gaalkacyo District, Galdogob District, Bacadwayn District, Xarfo District, Bursalax District, Gambarrey District, Garacad district, Ballibusle District, Cagaaran District, Harardheere District, Hobyo District, Jariiban District

  • Nugaal:

Burtinle District, Jalam District, Kalabayr District, Birta Dheer District, Rabbaable District, Garoowe District, Sinujif District, Libaxo District, Dangoroyo District, Budunbuto District, Qarxis District, Awrculus District, Yoombays District, Xasbahalle District, War Guduudo District, Godob Jiran District, Mayle District, Gabbac District, Eyl District

  • Sanaag:

Badhan District, Ceelbuh District, Ceel-Afweyn District, Ceerigaabo District, Dhahar District, Laasqoray District, Hadaaftimo District, Hingalol District, Yubbe District, Midigale District, Dur'duri District, Laaso-Surad District, Fiqifuliye District

  • Middle Shabele:

Aadan Yabaal District, Balcad District, Cadale District, Jowhar District, Ruunirgood District, Warsheikh District, Mahadaay District, Gumaroow district, Jilyaale

  • Lower Shabele:

Afgoi District, Baraawe District, Kurtunwarey District, Marka District, Qoriyoleey District, Sablaale District, Walaweyn District, Leego, Awdheegle

  • Sool:

Caynaba District, Laascaanood District, Taleex District, Xudun District, Boocame District, Yagoori District, Kalabaydh District, Widhwidh District

  • Togdheer:

Burao District, Buuhoodle District, Oodwayne District, Sheikh District

  • Woqooyi Galbeed:

Hargeisa District, Gabiley District, Salahlay District, Berbera District

Historické regióny Somálska[upraviť | upraviť zdroj]

  • Somaliland: Awdal (Borame), Maroodi, Jeex (Hargeysa), Gabiley (Gabiley), Togdheer (Burco), Saaxil (Berbera), Sanaag (Ceerigaabo), Sool (Las Anod), Salal (Zeila), Sarar (Ainabo), Odweyne (Odweyne), Hawd (Balegubadle)
  • Puntland:Bari (Bosaso), Karkaar (Qardho), Mudug (Gaalkacyo), Nugaal (Garoowe), Sanaag (Ceerigaabo), Madar (Badhan), Boharo (Dhahar), Sool (Laascaanood), Ayn (Buhodle),
  • Galmudug: Mudug (Gaalkacyo), Hobyo (Hobyo)
  • Awdalland: Awdal (Borama)
  • Himan and Heeb: Ximan (Cadaado), Ximan (Bahdo), Ximan (Godinlabe), Xeeb (Hobyo), Xeeb (Harardhere)
  • Khatumo State: Sanaag (Fiqifuliye), Sool (Laascaanood), Ayn (Buhodle)
  • Jubaland: Gedo (Garbahaarreey), Jubbada Dhexe (Bu'aale), Jubbada Hoose (Kismayo)[4]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie Naasa Hablood.

Povrch Somálska tvoria väčšinou púšte hlavne púšť Ogaden. Na severe sa tiahne od pobrežia pohorie Karkaar. Najvyšší vrch je 2 416 m vysoký Šimbiris. Somálsko zaberá pobrežnú časť v najvýchodnejšej časti Afriky. Väčšinu krajiny pokrýva na Juhu tropický prales a smerom na Sever sa tiahnu stepné púštne oblasti. Povrch je rovinatý s nadmorskou výškou okolo 1 500 m n. m. Západe tvorí horský masív Warsanšeli a na Východ pohorie Midžurtini. Najvyšší vrch je Mt. Surud až 2 408 metrov nad morom.[5]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Somálsko je polopúštna krajina (len 2% krajiny sa dajú poľnohospodársky využívať) so sezónnymi monzúnmi a nepravidelnými zrážkami. Priemerná denná teplota je 30 – 40 °C, okrem najvyšších polôh a východného pobrežia. Minimálna denná teplota je 15 – 30 °C. Juhozápadné monzúny, morské vánky zmierňujú podnebie od mája do októbra v okolí Mogadiša. Od decembra do februára severovýchodné monzúny sú tiež pomerne mierne, ale podnebie v Mogadišu je veľmi horúce. Obdobie medzi monzúnmi (október – november a marec – máj) je horúce a vlhké.V roku 2006 bolo 300 000 Somálčanov postihnutých prívalovými dažďami, ktoré spôsobili rozsiahle záplavy na juhu krajiny.[5]

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Juhozápadnej časti Somálska dominujú prevažne dve stále rieky a tými sú Webi Jubba a Webi Shabeelle. Pramenia v Etiópskych vysočinách a pretekajú južným smerom, pretínajúc široké údolia na Somálskej náhornej planine. V oblasti, kde táto planina zostupuje k Indickému oceánu, dochádza k prudkému poklesu nadmorskej výšky. Priľahlé pobrežné pásmo, ktoré zahŕňa nižší úsek riek a tiahne sa z planiny Mudug k hraniciam s Keňou má priemernú nadmorskú výšku 180 m.[5] Webi Jubba (Džuba) je rieka prameniaca na Etiópskej vysočine a ďalej pretekajúca Somálskom. Je 1 600 km dlhá od prameňov Ganale-Dorija. Povodie má rozlohu 196 000 km². Vzniká sútokom riek Ganale-Dorija, Dawa-Parma, Webi Džestro pri meste Dolo. Rieka pretína členitým korytom Somálsku planinu, kde stráca veľa vody odparovaním. Ústi do Indického oceánu. Rieka Webi Shabeelle (názov platí pre Somálsko) pramení na vysočinách Etiópie a cez Somálsko tečie smerom k hlavnému mestu Mogadišo. Neďaleko Mogadiša sa prudko stáča na juhozápad, kde tečie pozdĺž pobrežia. Rieka na úseku pod Mogadišom sezónne vysychá. Väčšinu roka rieka vysychá blízko ústia s riekou Webi Jubba, kým počas období silných dažďov sa do nej vlieva. Celková dĺžka rieky je 1 130 km, z toho 1 000 km v Etiópii a 130 km v Somálsku. V minulosti bolo povodie rieky Webi Shebelle veľmi často postihnuté chorobami, ktoré prenášali muchy (Glossina palpalis). Počas období náhlych dažďov odvodňujú väčšinu územia Somálska občasné vodné toky (vádi). Len máloktoré vádí odvedú svoje kalné vody až do oceánu. Väčšina ich vôd vsakuje do piesčitého podložia a prispieva tak k zvyšovaniu zásob podzemnej vody, na ktorú je Somálsko pomerne bohaté. K najväčším občasným vodným tokom patrí rieka Nugaal na severe krajiny.[5]

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Juba.

Rastlinstvo Somálska sa skladá z krovinatých púští a riedkych xerofilných lesov. Väčšinu územia tvoria trávnato – krovinaté porasty. Z krovín prevládajú akácie, trávnaté porasty sú dôležité nielen pre pastvu dobytka, ale aj na výrobu rohoží, sandálov, klobúkov, povrazov atď. V strednej časti Somálska je typická savana. Na severe krajiny sa nachádza veľa ohrozených druhov a endemitov.[5]

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Somálska sa nachádza približne 220 druhov cicavcov. Riedky les a savany sú domovom antilop, v lesoch žijú aj žirafy, zebry, levy, leopardi a slony. Bohaté je aj miestne vtáctvo: Somálsky pštros, orol, sokol, jastrab sova ai. Taktiež sa v Somálsku vyskytujú rôzne druhy termitov, ktoré stavajú 5 – 7 metrov vysoké hniezda. Ďalšie zaujímavé druhy ktoré sa v Somálsku vyskytujú sú napríklad somálsky divoký osol, púštne prasa bradavičnaté a ďalšie.[5]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov je ťažké odhadovať, posledné sčítanie prebehlo v roku 1975. CIA Factbook odhaduje 8 863 338, iné odhady udávajú až 15 miliónov. Asi 60 % obyvateľov nie je trvalo usadených. Ďalších 25 % sú usadení poľnohospodári žijúci hlavne v južnej časti krajiny v okolí riek Dzuba a Šebela. Zvyšných 15 % žije v mestách, hlavne v Mogadiše. Občianska vojna vyhnala do okolitých štátov i celého sveta asi 1 milión obyvateľov. Zdravotná starostlivosť je na nízkej úrovni, dojčenská úmrtnosť dosahuje 10 %, 5 rokov sa nedožije 25 % detí. Priemerná dĺžka života je asi 48 rokov. Naopak, v porovnaní s okolitými štátmi je veľmi nízka rozšírenosť vírusu HIV (asi 2 % populácie) Súkromné školstvo nahradilo predvojnovej nekvalitné štátne školstvo, 80 % obyvateľov zostáva negramotných. Väčšina obyvateľov sú sunnitskí moslimovia.[4]

Somálske dievča.

Najväčšie mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Populácia : 10 085 638 (2012 odhad)
  • Veková štruktúra

0 – 14 rokov: 44,7% (muži 2 217 890 / ženy 2 217 063) 15 – 64 rokov: 52,9% (muži 2 663 729 / ženy 2 588 716) 65 rokov a viac: 2,4% (muži 95 859 / ženy 142 383) (2011 odhad)

  • Miera populačného rastu: 1,596 % (2012 odhad)
  • Pôrodnosť: 42,12 narodených detí na 1 000 obyvateľov / (2012 odhad)
  • Úmrtnosť: 14,55 úmrtí na 1 000 obyvateľov / (2012 odhad)
  • Čistá miera migrácie: -11,62 migranti / 1 000 obyvateľov (2012 odhad)
  • Urbanizácia:
    • mestského obyvateľstva: 37 % z celkového počtu obyvateľov (2010)
    • miera urbanizácie: 4,1 medziročná zmena


  • Pomer pohlaví:
    • pri narodení: 1,03 muž/žena
    • do 15 rokov: 1 muž/žena
    • 15 – 64 rokov: 1,03 muža/žena
    • 65 rokov a viac: 0,66 muža/žena
    • všetko obyvateľstvo: 1,01 muž/žena
  • Dojčenská úmrtnosť:
    • 103,72 smrti / 1 000 živo narodených (2012 odhad)
    • Muži: 112,62 úmrtí / 1 000 živo narodených
    • ženy: 94,55 úmrtí / 1 000 živo narodených (2012 odhad)
  • Nádeje dožitia pri narodení:
    • Celková populácia: 50,8 rokov
    • Muži: 48,86 rokov
    • žena: 52.8 roky (2012)
  • Úhrnná plodnosť: 6,26 deti narodený / žena (2012)
  • HIV / AIDS
    • výskyt u dospelých 0,7% (2009 odhad)
    • ľudia žijúci s HIV / AIDS 34 000 (2009 odhad)
    • úmrtie 1 600 (2009 odhad)
  • Národnosť
    • podstatné meno: Somálska
    • adjektívum: Somálski
  • Náboženstvo: Islam (sunniti)
  • Gramotnosť
    • Definícia: vek nad 15, a vie čítať a písať
    • všetko obyvateľstvo: 37.8%
    • muž: 49.7%
    • Ženy: 25,8% (2001 odhad)[1]

Ekonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Somálsko patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. HDP dosahuje 600 dolárov na 1 obyvateľa. Hospodársky rozvinutejší je juh krajiny. Somálsko má bohaté zásoby uránu, železnej rudy, medi a cínu. V Somálsku sa tiež nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Väčšina z nerastného bohatstva krajiny však zostáva nevyužitá a aj preto sa dá povedať že hospodárstvo Somálska je v úplnom rozklade. V krajine prevláda poľnohospodárstvo, hlavne chov dobytka (kôz) a pestovanie banánov čo znamená 50% celkového exportu krajiny. Pestuje sa aj cukrová trstina, kukurica, fazuľa, proso a bavlna, väčšinou pre vlastnú spotrebu.[6] V krajine sa rozvíja telekomunikácia, letectvo a bankovníctvo. Veľmi rozšírené je v Somálsku pirátstvo. Piráti tvrdia že iba reagujú na vykrádanie rybných lovísk a zhadzovanie nebezpečného odpadu do somálskych vôd európskymi štátmi. Táto ilegálna činnosť ale spôsobila, výrazné zlepšenie ekonomickej situácie. Boj proti pirátom tiež nie je lacný. Monitorovanie morských ciest a ďalšie opatrenia v roku 2010 vyšli na 12 miliárd dolárov ale situácia je naďalej kritická.[6]

Energie[upraviť | upraviť zdroj]

Svetová banka uvádza, že elektrina je teraz z veľkej časti poskytovaná miestnymi podnikmi pomocou v zahraničí zakúpených generátorov. Zákazník dostáva ponuky na odber elektriny napr. ako: 24 hod. prúd, iba cez deň, iba večer, príp. platbu za jednotlivé žiarovky. Somálsko má početné nevyužité prírodné rezervy uránu, železnej rudy, cínu, sadry, bauxitu, medi, soli a zemného plynu. Predpokladá sa že Somálsko ma jedny z najviac nedotknutých nálezísk ropy.[6]

Financie[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálna banka Somálska je oficiálny menový orgán Somálska. Vzhľadom na nedostatok dôvery ku miestnej mene, je americký dolár široko prijímaný ako prostriedok výmeny spoločne so somálskym šilingom. V Somálsku funguje viac finančných spoločností na prevody peňazí. Medzi ne patria: Dahabshill, Qaran Express, Mustaqbal, Amal Express, Kaah Express, Hodaň Global, Olympic, Amana Express, Iftin Express a Tawakal Express. Väčšina z nich sú členmi somálskej Money Transfer Association (SOMTA), ktorá reguluje prevody peňazí. Väčšinu prevodov tvoria Somálčania žijúci v zahraničí zasielajúci peniaze rodinám. Unikátom je že banky si tu účtujú priemerne 4% poplatok za transakciu, pričom napr. v Etiópií majú 7%.[6]

Telekomunikácie a média[upraviť | upraviť zdroj]

Budova telekomunikačného operátora.

Somálsko teraz ponúka niektoré z najvyspelejších telekomunikačných a internetových služieb na svete. Po začatí občianskej vojny sa stále nové telekomunikačné spoločnosti pokúšali doplniť chýbajúce miesto v infraštruktúre. Za finančnej a technologickej pomoci z ďalekého východu a Európy sa tu vytvorili telekomunikačné spoločnosti, ktoré poskytujú ľahko dostupné pripojenie k internetu. Partnerstvo s nadnárodnými spoločnosťami ako Sprint, ITT a Telenor, sú v Somálsku dostupné najlacnejšie a najkvalitnejšie telefónne hovory v Afrike. Doba inštalácie pevnej linky trvá priemerne len tri dni, kým napr na juhu Keni je niekoľko rokov dlhá. V Somálsku funguje vyše 20 súkromných novín, 12 rozhlasových a televíznych staníc.[2]

Dáta[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonómia

  • poľnohospodárske produkty: banány, cirok, kukurica, kokosové orechy, ryža, cukrová trstina, mango, sezamové semienka, fazuľa, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ryby
  • priemysel: niekoľko ľahký priemysel, vrátane rafináciu cukru, textil, bezdrôtovej komunikácie
  • vývoz: 515 800 000 dolárov (2010 odhad)
  • Exporty – druhy tovaru: hospodárske zvieratá, banány, kože, ryby, uhlie, kovový šrot
  • Exporty – partneri: Spojené arabské emiráty 51%, 19,1% Jemen, Omán 12,9% (2011)
  • dovoz: 1 263 000 000 dolárov (2010 odhad)
  • Importy – druhy tovaru: ropné produkty, potraviny, stavebné materiály, Katar
  • Importy – partneri: Džibutsko 26,6%, 13,6% India, Keňa 6,9%, Pakistan 6,3%, Čína 6,1%, Egypt 4,8%, 4,8% Omán, Spojené arabské emiráty 4,6%, Jemen 4,3% (2011)
  • Dlh – externé: 2.942.000.000 dolárov (31. december 2010 odhad)
  • Energie:
    • Zemný plyn – preukázané rezervy: 5 663 000 000 (1. 1. 2012)
    • Emisie oxidu uhličitého zo spotreby energie: 897 500 Mt (2010 odhad)
    • Ropa – dovoz: 1 000 barelov / deň (2009 odhad)
    • Rafinované ropné produkty – výroba: 3 666 barelov / deň (2008 odhad)
    • Rafinované ropné produkty – spotreba: 5 659 barelov / deň (2011 odhad)
    • Rafinované ropné výrobky – vývoz: 1 109 barelov / deň (2008 odhad)
    • Rafinované ropné výrobky – dovoz: 2 905 barelov / deň (2008 odhad)
    • Elektrina – výroba: 315 000 000 kWh (2009 odhad)
    • Elektrina – spotreba: 293 000 000 kWh (2009 odhad)
    • Elektrina – inštalovanej výrobnej kapacity: 80 000 kW (2009 odhad)
    • Elektrina – z fosílnych palív: 93,8% z celkového inštalovaného výkonu (2009 odhad)[1]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kuchyňa[upraviť | upraviť zdroj]

Somálske stolovanie.

Somálska kuchyňa sa s rôznosťou regiónov líši, a skladá sa z exotickej zmesi rôznych kulinárskych vplyvov. Napriek rozmanitosti regiónov všade sa dodržuje prísny halal, ktorý zakazuje konzumáciu bravčového mäsa, obojživelníkov, hmyzu, krvy, alkoholu a podobne. Na obed sa často podáva odroda ryže zvaná basmati. Používajú sa tam korenia ako rasca, kardamón, klinček,škorica alebo šalvia. Obľúbený druh cukrovinky je Xalwo (Halva), podáva sa pri rôznych oslavách a je to tyčinka z cukru, kukuričného škrobu, kardamonového prášku a podobne.[2]

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Somálsko má bohatú hudobnú tradíciu zameranú na tradičný somálsky folklór. Väčšina somálskych piesní sú zložené z päťtónovej hudobnej stupnice, na rozdiel od európskej sedemstupňovej. Pri prvom počutí sa môže miestna hudba podobať na okolitú tvorbu, ale je dobre rozpoznateľná podľa charakteristických melódií a štýlov. Piesne sú väčšinou produktom spolupráce textára, skladateľa a spevákov.[2]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zámok Eyl.

Somálska architektúra je veľmi bohatá a rozmanitá. Zahŕňa rôzne kamenné mestá, hrady, pevnosti, mešity, akvadukty, majáky ktoré vznikali počas dlhej histórie štátu. V starovekom Somálsku boli pyramídové štruktúry často používané na pohrebné rituály. Domy boli stavané z kameňa, podobné starovekému Egyptu. Tam sú tiež veľké typy nádvorí, kamenných múrov obkoľesujúcich osady ako napr. steny vo Wargaade. Prijatie islamu prinieslo islamské architektonické vplyvy z Arábie a Perzie, ktorá podnietila posun od kamenných materiálov ku sušeným tehlám, vápencu a podobne.[2]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelávanie v Somálsku má na starosti Ministerstvo školstva, ktoré na správu dostáva asi 15% HDP. Autonómne Puntland a Somaliland sa snažia udržať si svoje vlastné ministerstvá školstva. V týchto autonómnych oblastiach je vydelenie na vyššej úrovni ako v zvyšku štáte, o ktorom sa nevedú na toľko presné informácie. Základné vzdelanie sa poskytuje od 7 – 15 rokov, potom stredné vzdelanie od 15 do 18 rokov, kde sa dá zamerať napr na matematiku, fyziku, chémiu a podobne. Okrem toho je dostupné aj najvyššie vzdelanie formou vysokoškolských univerzít.[2]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Prístav Bosaso.

Sieť ciest je 22,100 km dlhá, ale len cca 2 600 km ciest je spevnených. Z toho 750 km sú diaľnice, spájajúce hlavné mestá severnej časti krajiny s mestami na juhu. V roku 2012 sa začalo výraznejšie podporovať vylepšenie a skvalitnenie väčších dopravných tepien. Najbližšie plány sú budovať kvalitné cesty aj k pobrežným mestám. Somálsko má 62 letísk, z toho 7 má dráhy so spevneným povrchom a len štyri majú dĺžku nad 3 km. Somálsko má najväčšiu dĺžku pobrežia z afrických štátov. Najväčší prístav sa nachádza v hlavnom meste Mogadišo. Železničná trasa bola postavená v období okolo roku 1910 talianskymi osadníkmi a merala okolo 120 km. Ale o 30 rokov počas britskej okupácie bola rozobraná a už nikdy neobnovená.[2]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m Fact Book, Tento fakt je čerpaný z Fact Book databázy CIA .
  2. a b c d e f g h i j k l m n o Brittanica, Tento fakt je čerpaný z encyklopédie Brittanica.
  3. a b c d e f g h i j k l m n State University, Tento fakt je čerpaný z oficiálnej stránky amerických univerzít.
  4. a b c Tageo, Tento fakt je čerpaný z demografického portálu Tageo.
  5. a b c d e f Geológia, Tento fakt je čerpaný odbornej geologickej prezentácie.
  6. a b c d Ekonomia, Tento fakt je čerpaný z oficiálnej somálskej finančnej stránky.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie čítanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cassanelli, Lee V., The shaping of Somali society: reconstructing the history of a pastoral people, 1600–1900, (University of Pennsylvania Press: 1982)
  • Cerulli, Enrico, Somalia: Scritti Vari Editi ed Inediti, (Istituto poligrafico dello Stato: 1957)
  • Hess, Robert L., Italian Colonialism in Somalia, (University of Chicago: 1966)
  • Hoehne, Markus and Luling, Virginia, Milk and Peace, Drought and War: Somali Culture, Society and Politics, (C. Hurst & Co. Publishers Ltd, 2010)
  • Ismail, Ismail Ali, Governance:The Scourge and Hope of Somalia, (Trafford: 2011)
  • Lewis, I.M., A Modern History of the Somali: Nation and State in the Horn of Africa (James Currey, 2002)
  • Lewis, I.M., Pastoral Democracy: A study on Pastoralism and Politics among the Northern Somali clans, (Ohio University Press: 1958)
  • Mauri, Arnaldo, Banking Development in Somalia, SSRN 958442 (1971).[1]
  • Menkhaus, Ken, Somalia: State Collapse and the Threat of Terrorism, (Routledge, 2005)
  • Mukhtar, Mohamed Haji, Arabic Sources on Somalia, (Somali National University: 1987).
  • Osman, Abdulahi A. and Souare, Issaka K., Somalia at the Crossroads: Challenges and Perspectives in Reconstituting a Failed State, (Adonis & Abbey Publishers Ltd, 2007)
  • Van Notten, Michael, The Law of the Somalis: A Stable Foundation for Economic Development in the Horn of Africa, First Printing edition, (The Red Sea Press: 2005)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]