Termity

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Termity
Mravec hôrny
Reticulitermes flavipes
Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha)
Infratrieda (infraclassis) Pterygota
Divisio Neoptera
Rad (ordo) Termity Isoptera
Vedecký názov
Isoptera
Brullé, 1832
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Termity (Isoptera) je rad eusociálneho hmyzu, niekedy nesprávne nazývaný aj „biele mravce“. Z taxonomického hľadiska majú termity s mravcami málo spoločného, najbližšími príbuznými termitov sú šváby (z rodu Cryptocercus). Príkladom príbuzenského vzťahu k švábom sú niektoré spoločné znaky najprimitívnejšieho žijúceho druhu austrálskeho termita Mastotermes darwiniensis.

Termity, ktorých najstaršie fosílne nálezy pochádzajú z obdobia ranej kriedy (dokonca niektoré štruktúry z neskorého triasu sú považované za fosílie termitích hniezd[1]) sú rozšírené v tropickom a subtropickom pásme. Udávané počty rodov tohto radu kolíšu medzi dvoma až troma tisíckami.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Typickým znakom pre celý rad je svetlé sfarbenie. Termity žijú pod zemou a sú svetloplaché. Žijú v kolóniách, v ktorých sú jedinci špecializovaní podľa usporiadania v ich systéme sociálnej hierarchie (kastách). Najbežnejšie rozdelenie kást termitov je na robotníkov, vojakov a tzv. „kráľovský pár“. Telesné znaky jedincov radu termitov sa neodlišujú iba podľa druhov, ale aj podľa kasty, do ktorej patria.

Všeobecný opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hlava termitov je voľná, zrak je nevyvinutý a oči buď chýbajú, alebo ich nahrádza pár slabo vyvinutých, zložených očí. Ústne ústrojenstvo je u termitov vždy prispôsobené na hryzenie. U kasty vojakov sú hryzadlá extrémne vyvinuté. Tykadlá termitov sú nitkovité, najčastejšie sú zložené z 9-31 článkov.

Všeobecne majú termity bruško vakovité, pretiahnuté, zložené z desiatich zreteľných krúžkov a zakončené dvoma krátkymi jednoduchými štetinami.

Hrudná časť zreteľne rozdelená na väčšiu predhruď a dve rovnako veľké časti: stredohruď a zadohruď. Nohy majú štvorčlánkové a voľné bedrové kĺby, čím sú prispôsobené na chôdzu v podzemných chodbičkách. Okrídlení jedinci majú dva páry dlhých úzkych blanitých krídel, na ktorých sa nachádza švík umožňujúci ich odlomenie po ich spravidla jedinom lete. Žilkovanie na krídlach je slabo rozpoznateľné. Po odlomení krídel na chrbátoch jedincov zostávajú zložené drobné kýptiky.

Robotníci[upraviť | upraviť zdroj]

Kasty termitov
  • A - kráľ
  • B - prvá kráľovná
  • C - druhá kráľovná
  • D - tretia kráľovná
  • E - vojaci
  • F - robotníci
Termites polymorphism.jpg
 

Robotníci bývajú najpočetnejšou skupinou v kolónii, ktorá sa stará o zaobstarávanie potravy a stavbu a opravu hniezda. U niektorých druhov táto kasta chýba.

Robotníci majú mäkké telo a zakrpatené oči, ktoré môžu úplne chýbať. Robotníci nikdy nemajú krídla. V kolónii môžu byť jedinci samčieho aj samičieho pohlavia, no aj napriek tomu, že majú pohlavné orgány sú sterilní.

Robotníci medzi sebou praktikujú proktodeálne kŕmenie, t. j. kŕmenie ritným otvorom. Ostatné kasty a larvy sú kŕmené stomodeálne t. j. ústami.

Vojaci[upraviť | upraviť zdroj]

Vojaci sú bezkrídli. Oči u nich nie sú dôležité, buď sú zakrpatené, alebo úplne chýbajú. Na rozdiel od robotníkov majú tvrdú, zväčšenú hlavu s veľkými hryzadlami. U niektorých druhov môže byť hlava pretiahnutá do rohu, z ktorého vystrekujú jed. Vojaci zabezpečujú obranu hniezda, môžu byť samčieho aj samičieho pohlavia, no sú sterilní a majú zakrpatené pohlavné orgány.

Kráľovský pár[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovský pár je pár termitov schopný rozmnožovania.

Plodný samec a samička majú tvrdé telo. V dobe rojenia majú obidvaja jedinci dva páry krídel, ktoré im odpadnú. Samičke sa pri kladení vajíčok zväčší bruško. V niektorých prípadoch je toto zväčšenie tak výrazné, že nie je schopná pohybu. Pre prípad straty ktoréhokoľvek člena kráľovského páru je určitý počet jedincov chovaný tak, aby ho mohol nahradiť. Ak táto situácia nenastane a nenastane ani rojenie, je náhradný člen u niektorých druhov usmrtený, u iných je jeho vývoj zmenený na sterilného robotníka.

U väčšiny druhov termitov je kráľovský pár uzavretý v komôrke, do ktorej môžu vstupovať iba robotníci. Kráľovský pár nedokáže túto komôrku opustiť, lebo vstupné chodbičky do nej sú príliš úzke.

Hniezda termitov[upraviť | upraviť zdroj]

Nadzemné hniezda termitov.

Hniezdo je vlastne sytémom chodbičiek a komôrok, ktoré slúžia na prísun potravy, vody a odvetrávanie. V hniezdach je udržiavaná konštantná teplota a vlhkosť vzduchu, slúži na ochranu kolónie a prebieha v ňom reprodukčný cyklus. U veľkých kolónií je väčším problémom odvetrávanie než zásobovanie potravou.

Hniezda termitov sa dajú v zásade rozdeliť do troch typov: podzemné, nadzemné a hniezda v stromoch.

Podzemné hniezda[upraviť | upraviť zdroj]

Podzemné hniezda sú systémom chodieb a komôrok s jediným rozsiahlym centrom. Jednotlivé chodby vedú ku zdrojom potravy a vody. Do centra robotníci prinášajú iba zásoby potravy a vody, ktoré sú nevyhnutné pre prežitie jedincov, ktorí hniezdo neopúšťajú.

Nadzemné hniezda[upraviť | upraviť zdroj]

Nadzemné hniezda termitov patria medzi najznámejšie stavby živočíšnej ríše. Ich výška dosahuje 4-5 metrov a môžu mať až 20 metrový priemer. Hlavnými stavebnými materiálmi hniezd termitov je trus, hlina a telá odumretých jedincov, pojivom týchto materiálov sú sliny.

V tomto type hniezd nie sú zásoby potravy, k potrave je vedený sytém podzemných chodieb.

Hniezda v stromoch[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré druhy termitov budujú svoje hniezda v odumretých stromoch. V prípade stromových hniezd je hlavnou potravou práve strom, v ktorom je hniezdo vytvorené. Systém chodieb týchto hniezd je vedený iba v dreve.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezda termitov majú obrovskú spotrebu potravy, ktorú je potrebné neustále zaisťovať.

Počas svojho vývoja boli termity najprv drevožravým hmyzom, ktorý sa postupne preorientoval na ďalšiu rastlinnú potravu. Ich potravou je prakticky čokoľvek rastlinného pôvodu od trávy po drevo až po trus bylinožravcov. Termity sú, vďaka bičíkovcom, alebo symbiotickým baktériám, ktoré majú v čreve, schopné tráviť celulózu.

Väčšina druhov termitov žije v symbióze s niektorými druhmi húb.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Termity sú škodcami dreva a pre svoju schopnosť stráviť prakticky čokoľvek môžu spôsobiť ľuďom značné škody. Z hľadiska významu v ekosystéme sú pomocníkmi pri spracovaní tažkorozložiteľných látok a sú potravinovou zložkou vyšších živočíchov.

Celkovo by bolo ale možné, aj z hľadiska ekosystémov, termity označiť za škodcov, ktorí v krátkom čase dokážu ekologickú rovnováhu vo svojom najbližšom okolí.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Termity[2]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gay and Calaby 1970 Termites of the Australian region. in; Krishna K Weesner FM eds. Biology of Termites, Vol. II Academic Press NY p401
  2. http://tolweb.org/Isoptera (stav 2008, posledná referencia 2004)
  • Ze života všekazů, Jan Obenberger, 1949 — kniha je v niektorých ohľadoch zastaraná
  • Bezobratlí (2); Jan Macek; Svět zvířat sv. 11. ISBN 80-00-00918-8

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]