Vojak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Vojak pozri Vojak (rozlišovacia stránka).

Ramses II at Kadesh.jpgHusar 1.Rgt.jpgArmy M14 Sage Stock.jpg

Dejiny vojenstva
Éry
Pravek · Starovek · Stredovek ·
Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť
Prostredia
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť ·
Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc
Armádne zložky a zbrane
Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá ·
Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj ·
Informácie · Atómové zbrane · Psychológia ·
Rádioaktivita · Ponorky
Taktika
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj ·
Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna ·
Kontaktný boj · Invázia · Manévre ·
Taktika námorného boja · Informačné technológie ·
Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna ·
Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna ·
Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna
Zoznamy
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia ·
Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky

Vojak je všeobecne príslušník ozbrojených síl (vojska), najmä pozemného vojska a námornej pechoty,[pozn 1] bez rozdielu hodnosti. Rozlišuje sa vojak v činnej službe a vojak mimo činnú službu (vojak v zálohe). Vojak ako ozbrojená osoba v uniforme jedného z bojujúcich štátov je subjektom práva ochrany vojnových zajatcov.[1]

Pojmom vojak sa zároveň pomenúva najnižšia vojenská hodnosť. Členovia nepravidelných organizovaných ozbrojených skupín angažovaných v ozbrojených konfliktoch nie sú zvyčajne označovaní ako vojaci, ale v závislosti od charakteru skupiny ako partizáni, povstalci, rebeli alebo teroristi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešného Slovenska bola prvá stála armáda založená počas existencie Habsburskej monarchie v roku 1715. V roku 1804 začal platiť konskripčný zákon a odvodové predpisy. V roku 1868 bola zavedená vojenská povinnosť pre všetkých zbraneschopných mužov. V čase mieru sa počet vojakov v prezenčnej službe znižoval a skracovaný bol aj ich výcvik. Prísnejší výber brancov mal potom za následok, že väčšie množstvo mladých mužov bolo označených za nespôsobilých napr. ako živiteľov rodiny.

Vstup do vojska[upraviť | upraviť zdroj]

Civilisti sa stávajú príslušníkmi ozbrojených síl na základe štátneho nariadenia alebo dobrovoľne. V prvom uvedenom prípade tak môže nastať pre zákonom stanovenú brannú povinnosť, kedy občan (obvykle len muži) po dovŕšení určitého veku a pokiaľ sa u neho nepreukáže neschopnosť zúčastniť sa pre nevyhovujúci zdravotný stav, podlieha povinnosti odvodu k vojsku. Branná povinnosť môže byť vyhlásená aj dôsledkom vojenského ohrozenia štátu.

Väčšina rozvinutých krajín v súčasnosti neuplatňujú brannú povinnosť, ale miesto nej vydržiavajú plne profesionálnu armádu, do ktorej občania môžu vstupovať dobrovoľne, na základe vlastného presvedčenia a splnenia stanovených podmienok. Profesionálni vojaci vykonávajú službu v ozbrojených silách ako svoje povolanie. Využiteľnosť plne profesionálnych ozbrojených síl sa umocňuje členstvom krajiny v medzinárodných vojensko-politických organizáciách ako Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO), Tichomorský bezpečnostný pakt (ANZUS) a pod.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zatiaľ čo príslušníci vojenského námorníctva sa zvyknú označovať ako námorníci a členovia vzdušných síl ako letci.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vallo, Dušan (2004), „vojak“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, Bratislava: Iris, str. 226, ISBN 8089018637 

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]