Vojak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o príslušníkovi armády všeobecne. O najnižšej vojenskej hodnosti pozri vojak (hodnosť)

Ramses II at Kadesh.jpgHusar 1.Rgt.jpgArmy M14 Sage Stock.jpg

Dejiny vojenstva
Éry
Pravek · Starovek · Stredovek ·
Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť
Prostredia
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť ·
Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc
Armádne zložky a zbrane
Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá ·
Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj ·
Informácie · Atómové zbrane · Psychológia ·
Rádioaktivita · Ponorky
Taktika
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj ·
Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna ·
Kontaktný boj · Invázia · Manévre ·
Taktika námorného boja · Informačné technológie ·
Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna ·
Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna ·
Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna
Zoznamy
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia ·
Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky

Vojak je všeobecne príslušník armády, ktorý zväčša podstúpil vojenský výcvik, dostal vojenský výstroj (služobnú rovnošatu) a výzbroj a je zaradený podľa hodnosti k mužstvu alebo dôstojníckemu zboru. Pojmom vojak sa však môže označovať aj najnižšia vojenská hodnosť. Príslušník vojska v hodnosti vojaka je súčasťou mužstva, čo je označenie pre najnižšie vojenské hodnosti. Vo väčšine armád môžu byť vojaci vďaka svojim odborným schopnostiam či zásluhám povyšovaní do vyšších hodností a neskôr dosiahnuť poddôstojnícku aj dôstojnícku hodnosť.

Vojaci, ktorí slúžia vo svojej funkcii dlhšiu dobu, sú často nazývaní veteráni, tento termín sa rovnako používa pre označenie skúsených vojakov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešného Slovenska bola prvá stála armáda založená počas existencie Habsburskej monarchie v roku 1715. V roku 1804 začal platiť konskripčný zákon a odvodové predpisy. V roku 1868 bola zavedená vojenská povinnosť pre všetkých zbraneschopných mužov. V čase mieru sa počet vojakov v prezenčnej službe znižoval a skracovaný bol aj ich výcvik. Prísnejší výber brancov mal potom za následok, že väčšie množstvo mladých mužov bolo označených za nespôsobilých napr. ako živiteľov rodiny.

Vojenské špecializácie[upraviť | upraviť zdroj]

Vojaci sú v armáde špecializovaní na rôzne operácie. Druhy vojakov:

  • pechota – vojaci pohybujúci sa v boji peši, vybavení ručnými zbraňami (puška, samopal a pod.)
  • jazdectvo (inak nazývané aj kavaléria alebo jazda) – vojaci, kt. sa v boji pohybujú na koňoch, v súčasných armádach sa už nevyskytuje
  • delostrelectvo – vojaci, obsluhujúci delá alebo mínomety
  • ženisti (niekedy aj sapéri alebo pionieri) – vykonávajú pyrotechnickú činnosť, budovanie opevnení, mostov a pod.
  • tankisti – vojaci, ktorí sú posádkou tankov
  • radisti – vojaci, ktorých úlohou je udržiavať kontakt s vrchným velením pomocu vysielačiek (rádií) alebo poľných telefónov
  • vojenské letectvo – posádka lietadiel, piloti alebo pozemná obsluha letísk
  • technické zabezpečenie – vojaci, ktorých úlohou je logisticky zabezpečovať ostatné zložky vojska
  • obsluha rakiet – vojaci, obsluhujúci protilietadlovú obranu, raketomety alebo riadené raketové hlavice
  • ostreľovači (taktiež sniperi) – vojaci špeciálne vycvičení na likvidovanie nepriateľských vojakov streľbou z pušky
  • námorná pechota – pôvodne typ pechoty určený k vedeniu bojov na lodiach, v súčasnosti prevažne typ pozemného vojska, zvlášť nasadzovaný pri obojživelných operáciách
  • výsadkári – podnikajú prekvapivé a riskantné akcie hlboko do nepriateľského územia
  • kontrarozviedka – zameraná na boj proti nepriateľskej špionáži
  • zdravotníci – ošetrujú ranených vojakov a civilistov, dbajú o zdravotný stav vojska, obsluhujú poľné nemocnice a pod. Podľa vojenskej dohody nesmie žiaden vojak strieľať na vozidlo alebo vojaka označeného červeným krížom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]