Záložník (vojsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Záložník alebo vojak v zálohe alebo hovorovo rezervista je vojak, ktorý po ukončení aktívnej služby v armáde (popr. základnej vojenskej služby) naďalej zostáva v pohotovosti pre prípadné nasadenie vo vojnovom konflikte.

Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Záložníci v strednej Európe prvý raz získali na dôležitosti až po pruskej porážke v bitke pri Jene a Auerstedte. Napoleon Bonaparte totiž Prusko donútil k drastickej redukcii armády, ktorá nesmela mať viac ako 42 000 mužov.

Systém armády bol reformovaný tak, že predpokladal krátky vojenský výcvik odvedencov, ktorí sa následne stali záložníkmi a boli nasadení až vo vojne. Takto bolo možné výrazne znížiť veľkosť armády, hoci jej vojenská sila sa dramaticky neznížila.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Záložník (vojsko) na českej Wikipédii.