Mali

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Mali pozri Mali (rozlišovacia stránka).
Malijská republika
Vlajka Mali Znak Mali
Vlajka Znak
Národné motto:
Un peuple, un but, une foi
(Jeden ľud, jeden cieľ, jedna viera)
Štátna hymna:
Pour l'Afrique et pour toi, Mali
(Pre Afriku a pre teba, Mali)
Mali de iure (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý République du Mali
 • krátky Mali
Hlavné mesto Bamako
12°39′ s.š. 8°0′ z.d.
Najväčšie mesto Bamako
Úradné jazyky francúzština
bambara
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Amadou Toumani Touré
Modibo Sidibé
Vznik 22. september 1960
Susedia Alžírsko, Niger, Burkina, Pobrežie Slonoviny, Guinea, Senegal, Mauritánia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 240 192 km² (23.)  
20 000 km² (1,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • hustota (júl 2005)
 
13 518 000 (65.)

10,9/km² (176.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
14 400 mil. $ (124.)
1 154 $ (164.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,333 (174.) – nízky
Mena frank BCEAO/CFA (XOF)
Časové pásmo
 • Letný čas
GMT (UTC)
bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód MLI / ML
Medzinárodná poznávacia značka RMM
Internetová doména .ml
Smerové telefónne číslo +223
Ml-map.png

Mali, dlhý tvar Malijská republika, je vnútrozemský štát v západnej Afriky v povodí rieky Niger. Mali je oblasť s niekoľkými kultúrnymi zaujímavosťami kontinentu. Nachádza sa tu legendárne Timbuktu a v centre krajiny je dramatická Bandiagara, domov kultúry Dogonov. Hlavným mestom Mali je Bamako.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

I keď je dnes Mali jednou z najchudobnejších krajín sveta, má dlhú a bohatú minulosť ako časť veľkého afrického impéria. Prvým takýmto impériom bola Ghanská ríša, ktorá od 8. do 13. storočia kontrolovala trans-Saharské cesty karaván. Ghanská ríša padla po invázii Moslimských Almoravidov, ale čoskoro ich nahradilo Malské impérium Mandika. Mali zväčšilo svoj štít sily a bohatstva počas 14. storočia, rozšírením takmer na celú západnú Afriku a kontrolou prakticky všetkých bohatých trans-Saharských zlatých obchodných ciest. V tomto čase sa veľké Malské mestá, Timbuktu a Djenné, stali legendárnym centrom bohatstva, vzdelania a kultúry. Malská kultúra netrvala dlho. V 15. storočí padli pod Songhai, ktorý založili ich vlastné hlavné mesto Gao. Songhai držali nadvládu do konca 16. storočia, pod tlakom zvonka i znútra. Koniec impéria Songhai taktiež zaznamenalo rozsudok nad históriou regiónu ako centrum trhu, pretože trans-Saharské obchodné cesty rýchlo stratili ich vitalitu po založení morských ciest Európanmi.

Od polovice 19. storočia prenikali do oblasti Francúzi. Po dobytí malijského územia koncom 19. storočia bola Mali od roku 1904 súčasťou kolónie Horný Senegal-Niger v rámci Francúzskej západnej Afriky. V roku 1920 bolo malijské územie administratívne vyčlenené pod názvom Francúzsky Sudán, od roku 1946 ako zámorské územie Francúzska, od roku 1958 ako autonómna republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Spojením Francúzskeho Sudánu (Mali) a Senegalu vznikla roku 1959 Federácia Mali, ktorá sa o rok neskôr rozpadla. Z bývalého Francúzskeho Sudánu vznikla v roku 1960 nezávislá republika Mali. Po koketovaní so socializmom v 60. rokoch hrala v 70. a 80. rokoch hlavnú rolu armáda. Krajina trpela periodickými vnútornými a vonkajšími rozkolmi rovnako ako aj predĺženým suchom v začiatkoch 70-tych rokov. Roku 1991 bola nastúpená cesta k pluralitnému politickému systému a v roku 1992 sa konali slobodné voľby. Dnes je už situácia stabilná s viacstranovou demokratickou vládou.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Sudánska republika a Senegal získali nezávislosť od Francúzska v roku 1960 ako Malská federácia. Len niekoľko mesiacov po tom, čo vytvorili Sudánsku republiku, Senegal vyhlásil nezávislosť a štát bol premenovaný na Mali. Prezident Alpha Konare vyhral prvé Malijské demokratické prezidentské voľby v roku 1992 a bol znova zvolený v roku 1997. Dodržaním zákona o dvoch volebných obdobiach Konare skončil v roku 2002 a bol nahradený Amadouom Toumanim Tourém.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mali, najväčšia krajina v západnej Afrike, má spoločné hranice so siedmimi štátmi: Alžírsko leží na severe a severovýchode, Niger na východe, Burkina na juhovýchode, Pobrežie Slonoviny a Guinea na juhu a Senegal a Mauritánia na západe. Tvarom Mali trochu pripomína motýľaa nakloneného na severozápad. Najväčšia severozápadná oblasť krajiny, ktorá zasahuje do Sahary, je takmer úplne vyprahnutá púšť alebo polopúšť. V centre regiónu, známy ako Sahel, sa život riadi každoročným (povodňovým) cyklom rieky Niger. V juhozápadnej oblasti, množstvo zrážok a rieky sú hojnejšie a tento región je bujnejší ako ostatok krajiny. Niger je pre krajinu životne dôležitý – slúži nielen ako zdroje zavlažovania pre poľnohospodárstvo ale aj ako hlavná dopravná tepna. Mali leží na jej severnom vrchole krivky, kde sa rieka roztvára do rozsiahlej vnútrozemskej delty a stáča sa späť k juhu. Počas obdobia, keď je v rieke veľa vody (augustnovember), veľké vnútrozemské lode brázdia riekou, križujúc viac ako polovicu krajiny pravidelne za šesť až sedem dní. Menšie a pomalšie plavidlá taktiež ponúkajú prevoz, vrátane pirogues, malých tradičných Malských kanoe a pinasses, trochu väčších a motorizovaných lodí.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že v Mali sú len zanedbateľné zrážky, obdobie dažďov na juhu sa ťahá od júna do septembra.

Obyvateľstvo Mali[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo Mali sa delí na mnoho skupín:

Najväčšiu časť populácie tvoria Bambari. Dogoni sú zas známi vďaka svojim umeleckým prácam a návštevy v ich tradičných útesových dedinách sú známou miestnou turistickou atrakciou.

Najväčšia časť populácie Mali sú moslimovia a úradný jazyk je francúzština.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]