Filipíny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Filipínska republika
Vlajka Znak
Vlajka Znak
Národné motto:
Maka-Diyos, Makatao, Makakalikasan, at Makabansa

(slov. Za Boha, ľud, prírodu a krajinu)

Štátna hymna:
Lupang Hinirang
The Philippines and ASEAN (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Repúbliká ng̃ Pilipinas
Republic of the Philippines
 • krátky Pilipinas
Philippines
Hlavné mesto Manila (Maynila)
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Quezon City
Úradné jazyky filipínčina-tagalčina; angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
prezident
viceprezident
prezidentská konštitučná republika
Benigno Aquino III
Jejomar C. Binay
Vznik 12. jún 1898 (vyhlásenie)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
299 764 km² (72.)  
- km² (0,61 (vnútrozemský povrch) %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2010)
 • sčítanie (2009)

 • hustota (2010)
 
94 013 200 (12.)
91 983 000

306,6/km² (43.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2010
351,37 miliárd $ (33.)
3 737 $ (125.)
Index ľudského rozvoja (2010) 0.638 (97.) – stredný
Mena filipínske peso (= 100 centov) (PHP)
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC (UTC+8)
(UTC)
Medzinárodný kód PHL/PH
Medzinárodná poznávacia značka RP
Internetová doména .ph
Smerové telefónne číslo +63

Filipíny, dlhý tvar Filipínska republika, je štát v juhovýchodnej Ázii. Filipíny sú bývalá kolónia Španielska a USA, čo spôsobilo vplyv západnej kultúry na ostrovoch. Hlavným mestom je Manila. Svoje meno získali na počesť španielskeho kráľa Filipa II.[1]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Filipíny sú oficiálne označované ako rozvojová krajina. Sú prirodzene poľnohospodárskou krajinou. Ľahký priemysel a služby sa v poslednom čase rozvinuli. Hoci kedysi boli najbohatšou krajinou v Ázii po Japonsku, ekonomika zaznamenala začiatkom 80. rokov pokles, keď na svetových trhoch poklesol dopyt po filipínskych produktoch po zavraždení Ninoy Aquina počas Marcosovho režimu, počas ktorého sa stratilo približne 10 % HDP v dôsledku korupcie a klientelizmu. Ekonomické oživenie bolo odvtedy v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami pomalé a Filipíny ostávajú jednou z najchudobnejších krajín v regióne.

Ekonomika Filipín utrpela ďalší šok počas ázijskej finančnej krízy v roku 1998. Vplyv šoku bol ešte zhoršený rastom cien, inflácie a zlým počasím. Ekonomický rast klesol z 5 % v roku 1997 na 0,6 % v roku 1998, ale vrátil sa na úroveň okolo 3 % v roku 1999, 4 % v roku 2000 a viac ako 6 % v roku 2004. Vláda sľúbila pokračovať v ekonomických reformách, ktoré pomôžu dohnať rýchlosť rozvoja novo industrializovaných krajín Východnej Ázie. Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP) bráni pokusom zlepšiť stav ekonomiky. Výdavky rozpočtu na krytie dlhu sú vyššie ako rozpočet na vzdelávanie a obranu dohromady. Nerovnomernosť príjmov ostáva veľmi vážnym problémom.

Vládny program na rozvoj ekonomického rastu zahŕňa zlepšovanie infraštruktúry, revidovanie daňového systému pre zvýšenie vládnych príjmov, prehlbovanie deregulácie a privatizácie ekonomiky a zvýšenie integrácie obchodu s regiónom. Vyhliadky do budúcnosti závisia hlavne od ekonomickej výkonnosti dvoch hlavných obchodných partnerov, USA a Japonska, a zodpovednejšej administratívy a trvalých vládnych nariadení.

V posledných rokoch migrovalo veľa call centier a podnikov business process outsourcing (BPO) do Filipín, čím vytvorili tisíce pracovných miest. Forbes označil v roku 2005 filipínske peso za najlepšiu ázijskú menu za rok 2005. 1. novembra 2005 bola zavedená nová rozšírená daň z pridanej hodnoty (E-VAT), čo bolo opatrenie určené na zníženie vzrastajúcich zahraničných dlhov Filipín.

Filipíny sú členom Ázijskej rozvojovej banky, Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a iných medzinárodných ekonomických zoskupení, ako sú APEC, Svetová obchodná organizácia (WTO), Colombov plán a G-77.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Filipíny sú prevažne rímskokatolíckou krajinou. V minulosti boli až do roku 1898 španielskou kolóniou, čo zanechalo vplyv na jazyku a náboženstve obyvateľov. Na juhu krajiny žijú aj moslimovia a počas nadvlády USA (1898 - 1946) sa v krajine rozširoval aj protestantizmus.

Percentá: rímskokatolíci 80,9 %, protestanti 7,3 %, Kristova cirkev 2,3 %, filipínska nezávislá cirkev 2 %, islam 5,1 %, budhizmus 0,1 % a iní

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DONKO, Wilhelm M.. A brief history of the Austrian Navy. Berlin : e-publi Verlag, 2012. 120 s. ISBN 978-3-8442-2129-9. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]