Hongkong

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 22°18′S 114°10′V / 22.300°S 114.167°V / 22.300; 114.167
Hongkong
mesto
Hongkong victoria peak.jpg
Pohľad na mesto z hory Victoria Peak
Flag of Hong Kong.svg
Vlajka
Hong Kong SAR Regional Emblem.svg
Erb
Oficiálny názov: 香港
Štát Čína Čína
Špeciálny administratívny celok Hongkong (SAR)
Rieka Perlová rieka (ústie)
Súradnice 22°18′S 114°10′V / 22.300°S 114.167°V / 22.300; 114.167
Rozloha 1 104 km² (110 400 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 097 600 (2010)
Hustota 6 428,99 obyv./km²
Hl. administrátor Leung Chun-ying
EČV HK
Poloha mesta v rámci Číny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Číny
Wikimedia Commons: Hongkong
Webová stránka: http://www.hongkong.gov.cn/

Hongkong (nesprávne Hong Kong; po čínsky: 香港 - Siang-kang) je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny a do roku 1997 od Číny nezávislý štát spravovaný Spojeným kráľovstvom. V súlade s čínsko-anglickou Spoločnou deklaráciou z 19. decembra 1984 sa Hongkong vrátil Číne o polnoci 30. júna 1997 a stal sa osobitnou administratívnou oblasťou Číny, pričom sa dodržiava princíp: jedna krajina, dva systémy. Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na export. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. mladým tigrom Ázie, ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie Chan (206 pred n. l. po 260 p. n. l.) bolo územie Hongkongu osídlené Číňanmi. Počas vlády dynastie Tchang (618-907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie Jüan (1261-1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom perlorodiek. Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca Fernão Pires de Andrade-a z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom Východoindickej spoločnosti na územie Číny prišli Briti, ktorý výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po zahájení dovozu ópia, ktoré viedlo k prvej ópiovej vojne a po nasledovnom obsadení honkongského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Honkkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, ktoré sa po prvej ópiovej vojne presadili, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo Východnej Ázii. Medzi rokmi 1851 - 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania. Krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému Japonsku. Po vojne bolo mesto Hongkong z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky sa zo Šanghaja do Hongkongu presťahovalo veľa firiem. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 1950 rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca Teng Siao-pching predstavil doktrínu Jedna krajina, dva systémy, ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a Spojeným kráľovstvom, podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongongu stal špeciálny administratívny región tzv. Special Administrative Region (SAR) v rukách Číny. Hongkong dnešnej doby, hlavne kvôli niektorým svojim odlišným zákonom, bojuje so zvýšeným prisťahovalectvom z čínskej pevniny, od ktorého sa Hongkongčania dištancujú. V dnešku (2013) sa prejavujú prvé následky absentujúcej domokracie, nakoľko podiel slobodne volených poslancov predstavuje už iba 40 % a zvyšok tvoria kádre zo zastupiteľstiev verných Pekingu. V súčastnosti v Hongkongu dochádza k študentským protestom za viac demokracie (2014).

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeum kultúrneho dedičstva[upraviť | upraviť zdroj]

Hong Kong Heritage Museum

Budova múzea je položená blízko zastávky MRT Che Kung Temple. Vstupné do múzea zahŕňa všetky výstavy a stojí 10 hongkongských dolárov (2013), okrem stredy, kedy je vstup do múzea bez poplatkov. Múzeum funguje pod záštitou regionálneho štátneho kultúrneho úradu Leisure and Cultural Services Department spadajúceho pod hongkongskú vládu a na viacerých poschodiach ponúka šesť stálych výstav, ktoré boli nadizajnované firmou Reich+Petch. Týmito výstavami sú sieň so zameraním na spracovanie dejín hongkongských severných oblastí New Territories Heritage Hall, galéria pre deti Children's Discovery Gallery na nádvorí múzea, sieň so zameraním na exhibíciu s témou kantónskej opery Cantonese Opera Heritage Hall, výstava čínskych umeleckých diel T. T. Tsui Gallery of Chinese Art, ktorá vystavuje medziiními aj artefakty z múzea Tsui Museum of Art a výstavná sieň Chao Shao-an Gallery. Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. Časové obdobia sú vo výstavnej sieni New Territories Heritage Hall pekne spracované, v jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tématizované a podložené exponátmi. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú historický vývin. V roku 2013 bola na navrchnejšom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia, ktorá tématizovala život a celoživotné pôsobenie svetoznámeho herca, učiteľa a umelca bojových umení Bruce Leeho. Vo vstupnej hale na schodoch stála Bruce Leeho zlatá socha v nadživotnej veľkosti. V prvej vstupnej chodbe exhibície sa na zrkadlové steny premietala videoinštalácia Bruce Leeho životného kréda: "Pohybuj sa ako voda - buď tichý ako zrkadlo". Na druhom poschodí prebiehala expozícia tématizujúca život a pôsobenie slávneho hongkongského módneho dizajnéra dámskej módy Eddieho Laua. Tento hongkongský rodák dizajnér začiatkom 1970 rokov študoval módne dizajnérstvo v Londýne a taktiež v Londýne uskutočnil svoju prvú módnu prehliadku. Essie Lou je nielen dizajnérom spojeným s Hongkongom, ale aj zakladateľom myšlienky zakomponovania dizajnu do regionálnej hudby a miestneho sveta šovbiznisu. Eddie Lau pre múzeum sprístupnil svoje archívy módnych návrhov, fotografií a kostýmov z módnych prehliadok. Tieto obnášajú jeho návrhy svetoznámych kolekcií, uniformy pre Cathay Pacific Airways a Dragonair a taktiež haute couture, teda šitie na mieru pre svetové celebrity ako Pak Suet-sin, Michelle Yeoh, Liza Wang and Eunice Lam. Na prízemí múzea sa v roku 2013 nachádzala expozícia venujúca sa svetoznámej kantónskej opere. Pestrofarebné rekvizity a kostými lemovali steny. Od vchodu bola výstava podľa časovej postupnosti zoradená od jej počiatkov až po dnešok. Významné postavenie účinkujúcich sa v opere odzrkadluje v náročnosti kostýmov. Tie najnáročnejšie ručne vyhotovené kostými z minulosti boli sprístupnené verejnosti.

Hong Kong Museum of Art[upraviť | upraviť zdroj]

Hong Kong Museum of Art

Svojou polohou v bezprostrednej blízkosti významnej hongkonskej turistickej atrakcie, podľa hollywoodskeho vzoru založenej promenády so zapracovanými zlatými hviezdami prominentov Avenue of Stars, je múzeum Hong Kong Museum of Art dostupné pre každého návštevníka. Vstupné do múzea v sume 10 hongkongských dolárov (cca 1 euro) zahŕňa všetky výstavy umiestnené na piatich poschodiach. V súčasnosti múzeum ponúka, okrem piatich stálych výstav, rozsiahlu expozíciu zbierky 4 000 kusov prevažne juhočínskych starožitností zo všetkých umeleckých epoch prehľadne usporiadanú od raného obdobia až po obdobie moderny. Pri vstupe do expozície sa nachádza veľká prehľadná podsvietená elektronická tabuľa s plánom logického prechodu expozíciou a numerické očíslovanie zastávok pre vypočutie nahrávok zvukového sprievodcu. Do zaujímavej zbierky starožitností patria rôzne predmety každodennej, obradnej aj náboženskej povahy z oblasti hrnčiarstva a keramiky od neolitu až po exponáty 20. storočia. Medzi vystavenými objektmi sú ďalej práce dekoratívneho charakteru, bronzové predmety, predmety z jadeitu, lakované, emailové a sklené predmety, drevorezby a umelecké spracovanie bambusu, slonoviny, rohu nosorožca, ako aj textil, kostýmy a nábytok. Každý z vystavených predmetov sa počas celých storočí dobre zachoval, väčšinou kvôli tomu, že bol zahalený zeminou. Zbierka múzea sa zväčša skladá z veľkorysých darov obyvateľstva a niekoľkých pozostalostí od zberateľov, ktoré boli múzeu za posledných 30 rokoch odkázané. Medzi najkrajšie a najcennejšie vystavené predmety patrí vysoko reliéfová rezba šálky z jedného kusu rohu nosorožca z obdobia dynastie Čching (17. až 20. storočie) v svetlo a tmavohnedých farebných odtieňoch, znázorňujúca deviatich dospelých šupinatých drakov, chytajúcich horiace perly uprostred oblakov a brál, ktorí obopínajú šálku v kruhu, šplhajúc sa hore cez okraj šálky, čím zároveň tvoria jej ucho. Títo draci, ktorí sa na podobných rezbách šálok z rohov používali výnimočne zriedkavo, majú štyri pazúry, čo indikuje, že túto šálku používal cisár a pripisovali sa jej afrodiziačné a liečivé vlastnosti.

Ďalším zaujímavým exponátom je váza s ornamentmi žltej farby podobná mešcu. Na jej hrdle je vyformovaná hodvábna stuha. Biele sklené telo vázy je pomaľované a vyzdobené nápadnými emailovými kresbami, ktoré imitujú textúru hodvábu a súkna. Na jej spodku je ďalej imitovaný brokát s jemnými vzormi typických čínskych rastlín a kvetov ako pivoniek, ibišteku, kvietkov marhúľ a granátových jabĺk, všetko namaľované dohromady. Medzi haluzami a kvetmi nájdeme motívy drakov, ktoré harmonizujú s okolitým florálnym vzorom. Táto váza predstavuje výnimočný majstrovský kus nového odvetvia – sklenárstva, ktoré sa v Číne začalo rozširovať v 17. storočí. Na rozdiel od západných krajín, ktorých umelecké dejiny sú popretkávané mnohými zmenami štýlov a foriem, je čínske umenie význačné svojou prekvapivou kontinuitou. V umení dynastie Ming (14. až 17. storočie) sa dá stále rozpoznať charakteristická predloha dynastie Tchang (7. až 10. storočie). Maľované obrazy z obdobia dynastie Čching (17. až 20. storočie) sú kompozíciou podobné tým z dynastie Sung (10. až 13. storočie). Jedným z dôvodov pre tento fakt je všeobecne rozšírený rešpekt pred tradíciou v čínskej kultúre. Tematicky sa tieto diela často zaoberajú postulátom života v harmónii s prírodou a aj technika maľby prezrádza vplyvy taoistickej jing-jang náuky. Popritom neustále a opakovane nachádzame v čínskych dielach postavy taoistickej mytológie. Vplyv budhizmu je v čínskom umení o niečo miernejší. Od 16. storočia vstúpili do čínskych umení, hlavne prostredníctvom činnosti európskych misionárov, aj západné vplyvy. Nositeľmi čínskeho umenia boli, najmä z finančných dôvodov, cisársky dvor a skupiny ľudí blízke cisárskemu dvoru alebo kruhy vzdelancov. Okrem toho tvorili, predovšetkým v literatúre a maliarstve aj vzdelanci či bývalí úradníci, ktorí sa z protestu voči vládnucim politickým pomerom utiahli do ústrania. V zbierke starožitností majú zastúpenie jednotlivé umelecké obdobia a vystavené exponáty predstavujú charakteristické znaky každého z nich. Popis týchto charakteristík je prístupný v čínskom a anglickom popise, a tiež cez zvukového sprievodcu. Ďalšou z rozsiahlejších je čínska zbierka moderného umenia, kaligrafie a maliarstva The Chinese Fine Art, ktorej pôvod siaha do 60. rokov 20. storočia. Múzeum na začiatku mnoho obrazov pre zbierku kúpilo, ale veľa ďalších získalo darom a zbierka sa tak v poslednom období rozšírila o cca 5 000 exponátov. Je rozdelená do štyroch častí: maliarske diela z provincie Kuang-tung, kaligrafia z provincie Kuang-tung, škola Lingnan a čínske moderné umenie. Výstava poukazuje na vývoj už spomenutých oblastí s dôrazom na vývoj čínskeho umenia 20. storočia. Mnohí umelci z provincie Kuang-tung mali sklony k modernizácii a vyznačovali sa osobitým, jedinečným štýlom. Umelci ako Zhang Mu, Li Jian, Su Su Renshan a Liupeng, ktorích každého vyznačoval osobný, jedinečný štýl, boli vzorom pre ďalších umelcov 20. storočia. Kaligrafia z provincie Kuang-tung predstavuje vývoj od stredu obdobia dynastie Ming (14. až 17. storočie) po súčasnosť. Pri vývoji moderného čínskeho umenia zohrala závažnú rolu tiež Lingnanská škola. Zakladatelia lingnanskej školy, Gao Jianfu, Gao Qifeng a Chen Shuren, sú zástancami hnutia „New Chinese Painting” a jeho teórie a praxe miešania západných vplyvov do čínskeho umenia. Jedným z mnohých výnimočných diel vystavených práve v tejto zbierke je zvitok typického umelca – úradníka menom Li Jian (*1747 – †1799), ktorý celý svoj život úspešne kultivoval klasické umenia, predovšetkým poéziu, kaligrafiu, maliarstvo a rezbárstvo. Vystavenú krajinku na zvitku namaľoval potom, ako sa zotavil z choroby počas návštevy provincie Kuang-tung. Jeho univerzálnosť, schopnosť líčiť formy pomocou rôznych techník miešajúcich štýly maliarov Shitao (*1642 – †1707) a Ni Zana (*1301 – †1374) sú jedinečné a Li Jianovi sa preto pripisuje vytvorenie charakteristických vlastností pre výtvarné umenie z provincie Kuang-tung. Menšími vystavenými zbierkami v múzeu Hong Kong Museum of Modern Art sú zbierka hongkongského umenia, K. S. Lo-ova zbierka čajového tovaru a pečatí, historické obrazy a Xubaizhai-ova zbierka čínskeho výtvarného umenia a kaligrafie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Prechody cez prístav Victoria

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Communiqué of the National Bureau of Statistics of People's Republic of China on Major Figures of the 2010 Population Census[1] (No. 2) [online]. . Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]