Teng Siao-pching

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Teng Siao-pching
Teng Siao-pching v roku 1979
Teng Siao-pching v roku 1979
prvý podpredseda Štátnej rady ČĽR
V úrade
17. január 1975 – 18. jún 1983
predseda Ústrednej vojenskej komisie
V úrade
28. jún 1981 – 9. november 1989
Nástupca Ťiang Ce-min
Osobné informácie
Narodenie 22. august 1904
Úmrtie 19. február 1997 (92 rokov)
Peking
Politická strana Komunistická strana Číny
Podpis Teng Siao-pching, podpis
Pozri aj Politický portál

Teng Siao-pching (čín. 邓小平 – Teng Siao-pching, pchin-jin: Dèng Xiǎopíng; * 22. august 1904 – † 19. február 1997, Peking) bol významný čínsky politik, reformátor a generálny sekretár Komunistickej strany Číny. Aj keď nikdy nezastával funkciu hlavy štátu alebo vlády, od roku 1978 do začiatku 90. rokov dvadsiateho storočia bol faktickým vodcom Čínskej ľudovej republiky.[1]

Začiatky v Komunistickej strane[upraviť | upraviť zdroj]

Teng Siao-pching sa narodil v provincii S’-čchuan v rodine príslušníkov národnostnej menšiny Hakka. Po štúdiu na Čunkingskej prípravnej škole odišiel roku 1919 ako pätnásťročný na štúdia do Francúzska. Vo Francúzsku však strávil viac času prácou ako štúdiom a pod.vplyvom kolegov (okrem iných aj Čou En-laja) začal študovať marxistické myšlienky. V roku 1922 sa stal členom Komunistickej strany Číny a roku 1926 (február-august) absolvoval krátke štúdium v Moskve.[2] Toho istého roku sa po siedmich rokoch vrátil do Číny.

V Číne sa aktívne zúčastnil na aktivitách Komunistickej strany – viedol povstanie proti vládnemu Kuomintangu, zakladal soviety vo vidieckych oblastiach južnej Číny, zúčastnil sa na Dlhom pochode, bojoval v komunistickej armáde proti Japoncom a bol pri vzniku Čínskej ľudovej republiky roku 1949.

Ako osoba blízko Mao Ce Tungovi stúpal po straníckom rebríčku a v roku 1954 sa stal generálnym tajomníkom strany.[2] V roku 1957 sa podieľal kampani proti pravičiarom, ktorá zlikvidovala celú jednu generáciu intelektuálov.[3]

Pády a návraty[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Veľkého skoku vpred, vidiac jeho negatívne dôsledky, presadzoval spoločne s prezidentom Liou Šao-čchim pragmatickú politiku. Z tejto doby pochádza jeho najznámejší výrok: „je mi jedno, či je mačka biela alebo čierna, je dobrá, pokiaľ chytá myši.“[4] Teng spolu s prezidentom Liou de facto vytvorili pravicové krídlo v strane, a preto sa stali terčom kritiky počas kultúrnej revolúcie, ktorá začala roku 1966.[2] Teng bol poslaný pracovať do továrne vyrábajúcej traktory v južnej Číne. V roku 1972 ho Mao, potom ako prijal jeho sebakritiku, povolal ho späť do Pekingu. Po Čou En-lajovej smrti roku 1976 však bol Teng opäť odstavený od moci, tentoraz tzv. Gangom štyroch, a poslaný do S’-čchuanu.

Po smrti Mao Ce-tunga v septembri 1976 sa Teng Siao-pching postupne pomocou známostí od júla 1977 dostával na vyššie pozície v rámci strany a štátneho aparátu.[2] Postupne sa mu podarilo vyšachovať z najvyšších pozícií Maovho nástupcu Chu Kuo-fenga a dosadiť do najvyšších pozícií svojich protežantov. Sám na najvyššie priečky v administratíve nevystúpil a roku 1987 odišiel i zo straníckeho vedenia a politiku ovplyvňoval z úzadia.

Otvorenie Číny a hospodárske reformy[upraviť | upraviť zdroj]

Siao-pching nastúpil trend otvorenia sa Číny západu a roku 1978 normalizoval vzťahy s Japonskom. Nasledujúci rok podnikol cestu do USA, kde sa stretol s americkým prezidentom Jimmym Carterom, od roku 1979 Čína a USA nadviazali oficiálne diplomatické vzťahy.[5] V osemdesiatych rokoch sa snažil zjednotiť Hongkong, Macao a Taiwan s Čínou a rozvinul myšlienku „jedna krajina, dva systémy“. V roku 1984 podpísal s Margaret Thatcherovou zmluvu o prechode Hongkongu pod čínsku správu roku 1997. Nasledujúceho roku podpísal podobnú zmluvu s Portugalskom ohľadne Macaa.

Roku 1978 naštartoval ekonomickú reformu, ktorej ciele boli definované štyrmi modernizáciami, a to poľnohospodárstva, priemyslu, vedy a technológie a obrany. Týmto sa čínska ekonomika transfromovala na tzv. „socialistické trhové hospodárstvo“. Prvým krokom bola dekolektivizácia poľnohospodárstva a s tým spojená možnosť roľníkov predávať prebytky na trhu. Ďalším Siao-pchingovým revolučným krokom bolo založenie „špeciálnych ekonomických zón“ v pobrežných oblastiach južnej Číny, ktoré boli proexportne orientované a zároveň pritiahli zahraničných investorov do krajiny.

Roku 1992 vykonal slávnu cestu na juh, čím dodal silný podnet k rastu čínskej ekonomiky, ktorá bola otrasená sankciami po udalostiach na Námestí nebeského pokoja roku 1989.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SKŘIVAN, Aleš. Teng Siao-pching: první muž Říše středu. 1. vyd. Praha : Epocha, 1996. 89 s. (Portréty; zv. 2.) ISBN 80-902129-1-3. S. 27. (po česky)
  2. a b c d TENG SIAO-PCHING. In: Oxfordský slovník světové politiky / sestavil Joel Krieger. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 884-886. (po česky)
  3. ČTK: Teng Siao-pching napravoval Maovy ideologické výstřelky
  4. MORAVČÍK, L. Dve revolúcie Teng Siao-pchinga [online]. noveslovo.sk, 26.6.2009, [cit. 2011-01-18]. Dostupné online.
  5. VZTAHY ČÍNA-USA. In: Oxfordský slovník světové politiky, s.977-979.
  6. Patriarcha čínskych reforiem Teng Siao-pching oslávil 92. narodeniny [online]. sme.sk, 23.8.1996, [cit. 2011-01-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]