Anwar as-Sádát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Anwar as-Sádát
محمد أنور السادات
egyptský politik
egyptský politik
Osobné informácie
Narodenie 25. december 1918
Mít Abú al-Kúm, Egypt
Úmrtie 6. október 1981 (62 rokov)
Káhira, Egypt
Politická strana Arab Socialist Union, od 1977 National Democratic Party
Pozri aj Politický portál

Anwar as-Sádát (arab. محمد أنور السادات‎) bol egyptský vojak a prezident. Bol tretím prezidentom Egypta od roku 1970 až po atentát v 1981.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Sadat sa narodil 25. decembra 1918 v chudobnej rodine v dedinke Mít Abú al-Kúm v guvernoráte al-Minúfíja v Egypte. Bol jedným z 13 bratov a sestier. Jeho otec bol egyptskej národnosti, jeho matka pochádzala zo Sudánu. Študoval na Kráľovskej vojenskej akadémii v Káhire. Vstúpil do egyptskej armády s hodnosťou poručíka a bol vyslaný do Sudánu. Tam sa stretol s Džamálom Násirom a spolu s ďalšími dôstojníkmi sformovali revolučnú skupinu slobodných dôstojníkov. Táto skupina bola tajná, namierená proti monarchii a Veľkej Británii a za oslobodenie Egyptu spod britskej kontroly.

Počas druhej svetovej vojny bol uväznený Britmi pre jeho pokusy získať pomoc od mocností Osi pri odstránení britských vojsk. Zúčastnil sa na puči proti kráľovi Fárúkovi I. v roku 1952. Keď prepukla revolúcia, dostal rozkaz prebrať kontrolu nad rádiovým vysielaním a vyhlásiť prepuknutie revolúcie Egypťanom.

V roku 1964, potom, čo mal viaceré významné funkcie v egyptskej vláde sa stal viceprezidentom Egypta. Túto pozíciu zastával do roku 1966 a druhýkrát od 1969 do roku 1970.

Sádát sa stal prezidentom Egypta 15. októbra 1970.

V roku 1971 Sádát súhlasil s mierovými podmienkami vyjednávača OSN Gunnara Jarringa, ktoré predpokladali mier s Izraelom pri podmienke, že hranice Izraelu budú vrátené do pôvodných spred vojny. Táto mierová iniciatíva nakoniec zlyhala, pretože ani Izrael, ani Spojené štáty neakceptovali podmienky v liste.

6. októbra 1973 sa začala Jomkipurská vojna, rozpútal ju Sádát, ktorý spolu so Sýriou nečakane zaútočili na Izrael. Počas nasledujúcich prvých dní vojny sa Egyptským vojskám podarilo dobyť Sinajský polostrov, ktorý obsadil Izrael počas šesťďňovej vojny. Bolo to len dočasne, 22. októbra tretia divízia Izraelskej armády prekročili Suezský kanál a obkľúčili egyptské vojská.

19. novembra 1977 sa stal Sádát prvým arabským politikom, ktorý šiel oficiálne navštíviť Izrael. Stretol sa predsedom izraelskej vlády Menachemom Beginom a spolu diskutovali o prípadnom ukončení arabsko-izraelského konfliktu. Toto nadviazanie diplomatických stykov s Izraelom ostatné arabské štáty odsúdili. V septembri 1978 prijal Sádát pozvanie na rokovania v Camp Davide a spolu s prezidentom USA Jimmym Carterom a Menachemom Beginom tu podpísali dohodu. Tento krok ostro odsúdili arabské štáty a Liga arabských štátov suspendovala členstvo Egypta.

6. októbra 1981 sa Sádát stal počas slávnostnej vojenskej prehliadky obeťou atentátu. Keď popri jeho tribúne prechádzal konvoj vojenských nákladiakov, z jedného z nich vyskákalo ozbrojené komando, ktorého členovia na tribúnu spustili streľbu. Okrem Sádáta pri útoku zahynulo aj 11 ďalších ľudí, vrátane kubánskeho veľvyslanca, Ománskeho generála, či biskupa koptskej ortodoxnej cirkvi. Atentát spáchala skupina nábožensky motivovaných armádnych dôstojníkov, ktorý radikálne nesúhlasili so Sádátovou zmierovacou politikou voči Izraelu, ktorú vnímali ako zradu voči islamu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]