Pchin-jin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pchin-jin (čín. 拼音 - v pchin-jine: pīnyīn), formálne aj chan-ju pchin-jin (čín. 漢語拼音 - v pchin-jine: Hànyǔ Pīnyīn) alebo chan-ju pchin-jin fang-an (čín. 漢語拼音方案 - v pchin-jine: Hànyǔ Pīnyīn fāng'àn) je jeden zo štandardov zápisu zvukovej podoby čínskeho jazyka pomocou písmen latinky doplnených diakritickými znamienkami, ktoré vyjadrujú tonálne rozdiely medzi homografickými slabikami.

Kodifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Čína oficiálne schválila štandard pchin-jin v roku 1958 a zaviedla ho v roku 1979. Organizácia Spojených národov ho v roku 1977 prijala ako medzinárodný štandard prepisu čínskych geografických názvov. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) zaviedla chan-ju pchin-jin ako štandard na romanizáciu modernej čínštiny pod číslom ISO-7098:1991.

Rozdiely oproti slovenskej výslovnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Systém pchin-jin nie je vždy totožný so zaužívanou výslovnosťou latinských písmen v európskych jazykoch. Hlavným rozdielom je, že páry znelá-neznelá spoluhláska (napr. b-p, g-k) používa na zápis spoluhlások s prídychom a bez prídychu (p-pch, k-kch).

Iné transkripčné systémy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z čínskeho písma do latinky

Na Slovensku a Česku sa používa štandard vypracovaný v Česko-Slovensku kolektívom sinológov Orientálneho ústavu začiatkom 50. rokov. Tento štandard je na Slovensku kodifikovaný ako súčasť Pravidiel slovenského pravopisu.

V angličtine sa niekedy používa Wadov-Gilesov systém a iné jazyky majú rôzne prispôsobené systémy. Ani jeden z uvedených transkripčných systémov nezachytáva tonálne rozdiely v homografických slabikách.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]