Transkripcia (jazykoveda)

Transkripcia (z lat. prepis) alebo prepis môže byť:

• A) v užšom zmysle: písomné vyjadrenie (vyslovovaných alebo cudzím grafickým systémom napísaných) slov a textov z hľadiska ich výslovnosti prostriedkami určitého grafického systému (v najužšom zmysle len takéto písomné vyjadrenie slov a textov napísaných cudzím grafickým systémom)
• B) v širšom zmysle: bod A plus transliterácia
• C) v najširšom zmysle: vyjadrenie výrazu jedného jazyka v inom grafickom systéme než v grafickom systéme, v ktorom sa tento jazyk obyčajne zapisuje resp. v ktorom je už zapísaný (táto definícia zahŕňa okrem bodu B napr. prevod slovenského textu do Braillovho písma, prevod posunkovej reči do písanej notácie a [pravdepodobne aj] moderný prepis textu archiválie)

Transkripcia medzi písmami môže byť na "vyššej" úrovni, t.j. napr. z japonského písma do (napr. slovenskej) latinky alebo do arabského písma, alebo na "nižšej" úrovni, t.j. napríklad z albánskej latinky do slovenskej latinky (obidvoje sú latinky).

Transkripcia v užšom zmysle

Transkripcia v užšom zmysle sa delí nasledovne:

• odborný prepis (odborná transkripcia; Poznámka: Výraz odborný prepis môže alternatívne znamenať transliteráciu) - transkripcia používaná v jazykovede na jazykovedné účely
• bežný prepis (bežná transkripcia, praktická transkripcia/praktický prepis, ortografická transkripcia/ortografický prepis) - transkripcia uskutočnená v zhode so štandardným pravopisom slov v cieľovom jazyku

Odborný prepis sa ďalej delí takto:

• delenie 1:
  • fonetická transkripcia (fonetický prepis) - presné vyjadrenie zvukov slova (textu); vyznačuje sa aj prízvuk a pozičné varianty; značí sa hranatými zátvorkami (napr. [bum]); typický príklad je transkripcia podľa IPA (MFA)
    • široká fonetická transkripcia - zachytáva len najdôležitejšie fonetické javy
    • úzka fonetická transkripcia - zachytáva co najväčší počet zistených zvukových odtieňov a používa väčší počet diakritických a iných znakov
  • fonemická transkripcia (fonemický prepis, (?)fonologická transkripcia/fonologický prepis) - vyjadrenie fonemického zloženia slova (textu) bez ohľadu na pozičné zmeny foném; značí sa šikmými alebo špicatými zátvorkami (napr. /bum/, <bum>)
• delenie 2:
  • vlastná zvuková transkripcia (vlastný zvukový prepis, segmentálna transkripcia/prepis)
  • intonačná transkripcia (intonačný prepis, supersegmentálna transkripcia/prepis)
• delenie 3:
  • analytická transkripcia (analytický prepis) - napr. analfabetická transkripcia(neabecedný prepis, neabecedná transkripcia) navrhnutý O. Jespersonom
  • syntetická transkripcia (syntetický prepis)

Príklady bežných prepisov sú napríklad prepisové tabuľky uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu.

Transkripcia versus transliterácia

O definícii transliterácie pozri bližšie článok transliterácia.

Odborná transkripcia sa používa najmä v lingvistike (napríklad v slovníkoch) na presné objasnenie výslovnosti slova. Bežná transkripcia sa používa v bežných alebo populárnych textoch najmä na zápis cudzích osobných alebo geografických mien. Bežná transkripcia väčšinou neumožňuje (alebo umožňuje len veľmi nepresne) spätnú rekonštrukciu písanej podoby slova v zdrojovom písme.

Transliterácia sa používa v odborných (lingvistický aj nelingvistických) textoch alebo knižničných katalógoch a podobne, jej hlavný účel je zabezpečiť, aby sa v prípade potreby dala (aspoň do značnej miery) spätne rekonštruovať pôvodná písaná podoba slova v zdrojovom písme.

Príklady

Príklad 1

Ruské slovo подходить:

• fonetická transkripcia (bez vyznačenia prízvuku):
  • slovenská napr.: [pətchaďiť] či [pətxaďiť]
  • anglická napr.: [pətkhadyit] či [pətxad ’it ’]
  • podľa IPA: [pɘtxaɟɪc]
• fonematická transkripcia:
  • slovenská napr.: /podxoďiť/
  • anglická napr.: /podxod ’it ’/
• bežná transkripcia:
  • slovenská podľa PSP: podchodiť
  • anglická napr.: podkhodyit
• transliterácia:
  • slovenská napr.: podchodit ’ či podxodit ’
  • anglická napr.: podkhodit ’ či podxodit ’
• preklad:
  • slovenský: podísť
  • anglický: approach

Poznámka: Pred apostrof je tu vsunutá medzera, aby sa vizuálne dal ľahšie odlíšiť apostrof od slovenského mäkčena. Tá medzera tam normálne nepatrí.

Vysvetlenie: Slovo подходить znamená podísť. Mechanickým prevodom do slovenskej latinky dostaneme tvar "podchodit", pričom na konci za písmenom t je ešte tzv. mäkký znak (ь), ktorý v latinke ako písmeno neexistuje (preto sa namiesto neho v latinke ako "náhrada" obyčajne píše apostrof). Prevodom do slovenskej latinky zohľadňujúcim aj výslovnosť ruského slova dostaneme tvar "p(ə)tchadiť" (takto sa to slovo teda vyslovuje). Prízvuk ja na poslednej slabike. V slabike predchádzajúcej pred prízvučnou slabikou sa v ruštine vo výslovnosti o mení na a; v slabike ešte viac vzdialenej od prízvučnej slabiky sa o mení na šva(ə). Okrem toho sa d na konci predpony spodobuje na t.

Príklad 2

Iný príklad: ruské slovo словарь:

• slovenská fonetická transkripcia (bez vyznačenia prízvuku): [slavar] či presnejšie [slavar']
• bežná slovenská transkripcia: slovar
• slovenská transliterácia: slovar'
• slovenský preklad: slovník

Vysvetlenie: Slovo словарь znamená slovník. Mechanickým prevodom do slovenskej latinky dostaneme tvar "slovar", pričom na konci za písmenom r je ešte takzvaný mäkký znak (porovnaj príklad vyššie). Kým v príklade vyššie bolo možné mäkký znak v slovenčine v bežnom prepise zohľadniť tak, že sa napísalo ť namiesto t, lebo v slovenčine existuje mäkké t, v tomto príklade to možné nie je, lebo mäkké r v slovenčine na rozdiel od ruštiny neexistuje. Preto sa mäkký znak v bežnej transkripcii vynecháva a len v transliterácii sa zapisuje, a to pomocou apostrofu.

Normy a štandardy

Zásady transkripcie a transliterácie pre vybrané jazyky sú uvedené v STN a napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu. Na medzinárodnej úrovni vydáva zásady prepisu ISO, tieto platia najmä v medzinárodnom styku a pri tvorbe máp a podobne.

Pozri aj

• transliterácia
• Kategória:Prepisy z cudzích písiem (články o transkripciách jednotlivých jazykov)

Zdroje

• prepis z iného písma in: Encyklopédia jazykovedy, 1993
• transkripcija in: Boľšaja sovetskaja enciklopeďija [1] (po rusky), http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Transcription (po anglicky)
• transkripcija in: Lingvističeskij enciklopedičeskij slovar http://tapemark.narod.ru/les/517a.html
• Lehmann, Ch.: Transkription [2]