Moskva

Z Wikipédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Moskva pozri Moskva (rozlišovacia stránka).
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.
Vlajka a znak Moskvy
Postavenie mesto federálneho významu
Rozloha 1 081 km²
Počet obyvateľov 10 454 400 (9/2007)
Hustota obyvateľov
Administrativne delenie 10 obvodov
Primátor Jurij Lužkov
Medzinárodná telefónna predvoľba +7 495
Telefónna predvoľba (z Ruska) 449

Moskva (po rusky: Москва) historicky tiež Kučkovo je hlavné mesto Ruskej federácie, administratívne centrum strednej federálnej oblasti a moskovskej oblasti a tiež hrdinské mesto. S počtom 10 454 400 obyvateľov (údaj z 1. septembra 2007) je najväčším mestom Ruska a Európy.

Okrem iného je mesto centrom ruského politického, ekonomického, kultúrneho a vzdelávacieho života.

Obsah

[upraviť] Zemepisná charakteristika

Ušianka býva vo veľkých mrazoch v Rusku tradičnou pokrývkou hlavy ruského obyvateľstva.
Ušianka býva vo veľkých mrazoch v Rusku tradičnou pokrývkou hlavy ruského obyvateľstva.

Moskva sa nachádza v strede európskej časti Ruska medzi riekami Oka a Volga. Zo západu ju ohraničuje Smolensko-moskovská vyvýšenina, z východu Moskovsko-okská nížina a na juhovýchode Meščerská nížina. Mesto leži v nadmorskej výške 180 metrov nad morom. Väčšina rozlohy mesta (1081 km²) sa nachádza na území prstencovej automagistrály (po rusky: Московская Кольцевая Автодорога, МКАД).

Moskva leží na strednom toku a oboch brehoch rovnomennej rieky Moskva, ktorá mesto spája s Atlantickým a Severným ľadovým oceánom. Tečie zo severozápadu smerom na juhovýchod. Okrem tejto rieky na území mesta tečie aj niekoľko desiatoch iných riek, z ktorých najväčšími prítokmi rieky Moskvy sú Schodňa, Chimka, Chodynka, Presňa, Neglinnaja, Jauza, Niščenka (ľavé prítoky), Setuň, Kotlovka, Gorodňa (pravé prítoky).

[upraviť] Rastlinstvo

Moskva je jedno z miest s najväčším počtom zelene. V meste sa nachádza mnoho parkov - Alexandrovský park, Izmajlovský park, Botanická záhrada, Caricyno, Kolomenskoje, Kuskovo a časť národného parku Losiny.

[upraviť] Podnebie

Podnebie Moskvy je mierne až kontinentálne preto silné mrazy sú tu veľmi zriedkavé, avšak teplotné výkyvy počasia tu bývajú. Najchladnejším mesiacom Moskvy je január, kedy priemerná teplota dosahuje výšku -9,3°C, naopak najteplejším mesiacom je júl s +18,2°C. Veľmi časté bývajú pre Moskvu hmly.

Mesiac 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. Rok
Absolútne maximum 8,6°C 8,3°C 17,5°C 28,0°C 33,2°C 33,9°C 35,6°C 34,8°C 29,4°C 23,7°C 12,5°C 9,2°C 35,6°C
Priemerné maximum -5,8°C -4,5°C 1,2°C 10,5°C 18,1°C 21,9°C 23,2°C 21,5°C 15,5°C 8,1°C 0,6°C -3,5°C 9,0°C
Priemerná teplota -9,3°C -7,7°C -2,2°C 5,8°C 13,1°C 16,6°C 18,2°C 16,4°C 11,0°C 5,1°C -1,2°C -6,1°C 5,0°C
Priemerné minimum -11,7°C -11,2°C -6,1°C 1,6°C 7,3°C 11,6°C 13,4°C 12,1°C 7,2°C 2,1°C -3,9°C -4,8°C 1,3°C
Absolútne minimum -38,1°C -35,2°C -27,9°C -18,8°C -5,0°C 0,8°C 5,1°C 2,1°C -5,2°C -16,1°C -23,3°C -38,0°C -38,1°C

[upraviť] Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Moskvy

[upraviť] Vznik Moskvy

Najstaršia zmienka o Moskve pochádza z roku 1147 a je zdokladovaná v Ipatievskom letopise. Dňa 4. apríla 1147 sa na malom hraničnom prechode pri hraniciach s Rostovsko-suzdaľským a Černigovským kniežatstvom stretli Juraj Dlhoruký a Sviatoslav Olegovič. Juraj Dlhoruký hľadal u svojho spojenca podporu a pomoc.

Letopisci však nespomínajú aká bola Moskva v tomto období. Predpokladá sa, že v 12. storočí už bola Moskva neveľkým mestečkom a dôležitou usadlosťou. Tento fakt dokazuje aj to, že sa tu zastavovalo mnoho kniežat z iných kniežatstiev, aby sa u Juraja Dlhorukého pohostili.

Či bola usadlosť pod priamo pod vládou samého kniežaťa alebo niektorého z jeho šľachticov, ťažko povedať. Na území severovýchodného Ruska bolo veľa miest, ktoré boli nazvané menami kniežať vládnucich v jednotlivých udelných kniežatstvnách (Jaroslavľ, Dimitrov, Vladimír, Juriev). Avšak pri názve Moskvy to bolo pravdepodobne ináč. Predpokladá sa, že názov budúceho ruského hlavného mesta pochádza z mena rieky Moskva pretekajúcej mestom. Z toho vyplýva, že usadlosť na rieke Moskva nebola založená niektorým z kniežat a odzačiatku svojej existencie bola samostatnou časťou.

Toto dokazujú aj zápisy Povesti o založení Moskvy z 13. storočia od autora Stepana Ivanoviča Kučku v tom čase žijúceho v okolí rieky Moskva.

Historické letopisy však nehovoria nič o Stepanovi Ivanovičovi Kučkovi, poznajú však šľachticových synov - historické osobnosti dejín Ruska. Slúžia ako šľachtici synovi Juraja Dlhorukého vo Vladimíre a spomínajú sa aj v prvej písomnej zmienke o Moskve z roku 1147.

Meno Stepana Ivanoviča Kučku ostalo nielen v legende, ale aj v niektorých názvoch objektov Moskvy. Ešte v 14. storočí sa jedna z oblastí súčasnej Moskvy nachádzajúca sa medzi Lubjankou a Sretenskou bránou volala Kučkovo pole. Treba však povedať, že Moskva mala aj druhý názov - Kučkovo[1]. Tento názov vzťahujúci sa k tomu istému 12. storočiu sa spomína aj na Novgorodských tabuľkách nájdených počas archeologických vykopávok v Novgorode v roku 1991. Tzv. Krásna usadlosť šľachtica Kučku sa tak stala historickou reáliou Ruska.

[upraviť] 12. storočie

V 12. storočí mala Moskva výhodnú geografickú polohu a mohla sa ďalej rozširovať. Cez mesto viedla dôležitá obchodná cesta z Kyjeva do Vladimíra. Preto čoskoro po založení mesta v roku 1156 tu vznikla pevnosť - budúci Moskovský Kremeľ. Od tohto roku (1156), keď Juraj Dlhoruký rozšíril mesto v oblasti rieky Neglinnaja a po postavení drevenej pevnosti na Borovickom kopci (na ľavom brehu rieky Moskva), možno Moskvu označiť za mesto. Záznam o stavenej činnosti v hlavnom meste sa nachádza v Tverskom letopise.

Podľa archeologických nálezov z obdobia 12. storočia máme dnes predstavu o tom, ako Moskva v tom období vyzerala. Hranice mesta siahali od Borovického kopca až k nížinnej časti, kde sa postupne začali vznikať prvé ulice.

Počas prvých desaťročí svojej existencie sa Moskva stala dôležitou hraničnou pevnosťou na hraniciach severovýchodného Ruska a bol súčasťou Vladimírskeho kniežatstva. O tom ako Moskva vyzerala v druhej polovici 12. storočia hovoria kroniky zo 70. rokov 12. storočia - z roku (1175)[2] a 1776 [3].

V tomto období sa mesto nachádzalo asi 200 km od hlavného mesta Vladimírskeho kniežatstva, preto najkratšia cesta z mesta Vladimír do Moskvy viedla v zime paradoxne cez zamrznutú rieku Kľazmu. V letných mesiacoch museli obyvatelia a návštevníci mesta Moskvu obchádzať cez Rostov a Pereslav-Zalesský lebo „cesta cez hustý les ešte neviedla a ľahko by sa v ňom dalo zablúdiť“[4], a tak o takmer tri storočia neskôr (na prelome 15. - 16. storočia) bola cez les vybudovaná cesta (tzv. Vladimirka), ktorá tieto dve mestá spájala.

V druhej polovici 12. storočia sa na územiach pri styku s Rostovsko-suzdaľským kniežatstvom, Smolenským kniežatstvom, Riazanským kniežatstvom, Černigovským kniežatstvom a Novgorodskou republikou začali usadzovať obyvatelia južných častí Kyjevskej Rusi, na ktorú v tom čase útočili kmene Polovcov. Zakladali tu mestá a dávali im podobné názvy, aké mali mestá v ich pôvodných usadlostiach.

[upraviť] 13. storočie

Letopisy zo začiatku 13. storočia nám už ponúkajú presnejšie informácie o dianí v Moskve. Od tohoto storočia sa v tu konali snemy vladimírskych kniežat.

V roku 1207 knieža Vsevolod III. sa s pomocou jeho staršieho syna Konštantína chystal na vojenskú výpravu do Černigovského kniežatstva. Na pomoc do Moskvy, kde ich už čakal Konštantín s vojskami z Novgorodu, mali prísť aj vojská riazanského kniežaťa. Tí však Vsevoloda podviedli a chystali naňho atentát. Akonáhle sa to panovník dozvedel, vtrhol do Riazanského kniežatstva a spustošil ho.

O dva roky neskôr (1209) sa riazanské kniežatá chystali na odvetu a vpadli na územie Vsevoloda III.. Strhol sa urputný boj[5].

[upraviť] 14. storočie

[upraviť] 15. storočie

[upraviť] 16. storočie

[upraviť] 17. storočie

[upraviť] 18. storočie

[upraviť] 19. storočie

[upraviť] 20. storočie

[upraviť] 21. storočie

Táto časť článku je zatiaľ príliš krátka (tzv. "Výhonok"). Text môžeš dopísať alebo zmeniť, keď vpravo klikneš na "úprava".

[upraviť] Pamätihodnosti

Západ slnka na Červenom námestí
Západ slnka na Červenom námestí
Bližšie informácie v hlavnom článku: Pamätihodnosti Moskvy

V historickom centre Moskvy sa nachádza Moskovský Kremeľ, Červené námestie, Chrám Vasilija Blaženého a mnoho iných pamiatok.

K unikátom mesta patrí Novodevičí kláštor, Veľké divadlo, Treťjakovská galéria, Múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina, Kolomenskoje a televízna veža Ostankino.

[upraviť] Doprava

Moskovská železničná sieť.
Moskovská železničná sieť.

Moskva je dôležitým dopravným uzlom - má metro, letiská, železničné stanice a riečne prístavy.

Mesto má rozvitú dopravnú sieť autobusov, trolejbusov a električiek. Denne sa týmito druhmi meststkej hromadnej dopravy odvezie vyše 12 miliónov cestujúcich. Najdôležitejšou súčasťou hromadnej dopravy v meste je moskovské metro (po rusky: Московский метрополитен). Návštevníci mesta môžu okrem taxíkov a maršrutok využiť aj mestskú železnicu.

V Moskve sa nachádzajú štyri letiská - Domodedovo, Šeremetevo, Vnukovo a Bykovo. Na rieke Moskva na území hlavného mesta funguje vodná doprava medzi dvoma stanicami. Tretí - nákladný prístav - sa nachádza na západe Moskvy. Vďaka rozvinutému systému riečnych kanálov má Moskva spojenie s piatimi moriami.

Na území hlavného mesta sa nachádza deväť železničných staníc, z ktorých sa cestujúcich dopravia do/z Moskvy 11 smermi:

[upraviť] Administratívne delenie

Moskva sa delí na 10 administratívnych oblastí, z ktorých jedna oblasť leží celkom za prstencovou automagistrálou. Moskovské oblasti sa delia na 123 mestských častí, na čele ktorých stojí starosta.

  1. Hlavná administratívna oblasť
  2. Severná administratívna oblasť
  3. Severovýchodná administratívna oblasť
  4. Východná administratívna oblasť
  5. Juhovýchodná administratívna oblasť
  6. Južná administratívna oblasť
  7. Juhozápadná administratívna oblasť
  8. Západná administratívna oblasť
  9. Severozápadná administratívna oblasť
  10. Zelenohradská administratívna oblasť

[upraviť] Obyvateľstvo

Podľa počtu obyvateľov je Moskva najväčším mestom Európy. Podľa najnovších údajov zo sčítania obyvateľstva k 1. septembru 2007 má 10 454 400 obyvateľov [6]. Toto číslo však nezáhŕňa nelegálnych migrantov a turistov, ktorí Moskvu každoročne navštevujú.

[upraviť] Národnostné zloženie

Národnostné zloženie obyvateľov Moskvy na základe sčítania ruského obyvateľstva z roku 2002.

Umiestnenie Národnosť Počet %
1 Rusi 8 809 009 84,83
2 Ukrajinci 253 644 2,44
3 Tatári 166 083 1,6
4 Arméni 124 425 1,2
5 Azerbajdžanci 95 563 0,92
6 Židia 79 359 0,76
7 Bielorusi 59 353 0,57
8 Gruzínci 54 387 0,52
9 Bez udania národnosti 54 387 4,02

[upraviť] Oficiálne symboly mesta

  1. Erb Moskvy
  2. Vlajka Moskvy
  3. Hymna Moskvy

[upraviť] Partnerské mestá

[upraviť] Zaujímavosti

  • Najväčšie mesto Európy.
  • Najdrahšie mesto roka 2006 a 2007.
  • Existujú dve verzie pôvodu názvu mesta:
    • Jednou z nich je tá, že slovo Moskva pochádza z ugro-fínskej jazykovej skupiny a znamená mokré a blatisté miesto.
    • Druhá verzia [8] tiež pochádza z tej istej jazykovej skupiny, má však význam slova močarisko. Jeden z historických názvov mesta sa zachoval aj v prepisoch do iných jazykov (Moscow, Moscou).
  • Križovatka Ulice Slobody a Volokolamskej cesty je jedna z mála miest v Moskve, kde sa stretávajú všetky druhy hromadnej dopravy v meste: železničná (smer Riga), automobilová, vodná, letecká.
  • Rozpočet mesta je väčší ako rozpočet takej veľkej krajiny akou je Ukrajina.

[upraviť] Referencie

  1. ↑ Jeden z letopiscov Ruska spomína tento názov vo svojej práci: „...idúcky s ním do Kučkova ležiaceho na rieke Moskve...“
  2. ↑ „Москьвляни же, слышавше, оже идеть на не Ярополкь, и взратившися вспять, блюдуче домовь своихь.“ - Keď sa Moskovčania dopočuli, že príde knieža Jaropolk, vrátili sa domov a rozširovali svoje obydlia.
  3. ↑ V tomto období bola mesto Moskva už veľkým mestom, ktoré malo aj niekoľko predmestí. Niektorí moskovčania boli súčasťou vojska kniežaťa, na čele ktorého stál vojvoda. Moskva sa tak stala administratívnym centrom.
  4. ↑ Záznam v ruskej kronike z roku 1175.
  5. ↑ „Начаста воевати волость Всеволожю великого князя около Москвы.“ - Všetko čo malo ruky a nohy - celá panovníkova zem okolo Moskvy - začala v mene veľkokniežaťa Vsevoloda III. bojovať.
  6. ↑ Monitoring - 2007 Demografia Oficiálny server moskovskej vlády. (po rusky)
  7. ↑ ^ Twinning Cities: International Relations. Municipality of Tirana. www.tirana.gov.al. Retrieved on 2008-01-25.
  8. ↑ Zakladá sa na pravidelnej historickej udalosti, kedy v dávnych časoch každoročne na začiatku jari, keď sa topili ľady a oba brehy Moskvy zaliala rieka a obyvatelia mesta nemohli prejsť mostami, a tak po sebe kričali „Мост сковал?!“. Tieto výkriky neskôr utvorili skomoleninu názvu Moskva.


[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy


v • d • e
Subjekty Ruskej federácie
Republiky Adygejsko · Altajsko · Baškirsko · Buriatsko · Čečensko · Čuvašsko · Dagestan · Chakasko · Ingušsko · Jakutsko · Kabardsko-Balkarsko · Kalmycko · Karačajsko-Čerkesko · Karelsko · Komi · Marijsko · Mordviansko · Severné Osetsko · Tatársko · Tuviansko · Udmurtsko Ruská zástava
Kraje Altajský · Chabarovský · Kamčatský · Krasnodarský · Krasnojarský · Permský · Prímorský · Stavropoľský · Zabajkalský
Oblasti Amurská · Archangeľská · Astrachánska · Belgorodská · Brianska · Čeľabinská · Irkutská · Ivanovská · Jaroslavlianska · Kaliningradská · Kalužská · Kemerovská · Kirovská · Kostromská · Kurganská · Kurská · Leningradská · Lipecká · Magadanská · Moskovská · Murmanská · Nižnonovgorodská · Novgorodská · Novosibirská · Omská · Orenburská · Oriolská · Penzianska · Pskovská · Riazanská · Rostovská · Sachalinská · Samarská · Saratovská · Smolenská · Sverdlovská · Tambovská · Tomská · Tulská · Tverská · Ťumenská · Ulianovská · Vladimírska · Volgogradská · Vologdská · Voronežská
Federálne mestá Moskva · Petrohrad
Autonómne oblasti Židovská
Autonómne okruhy Čukotka · Chantyjsko-Mansijsko · Jamalsko · Nenecko

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Moskva“
V iných jazykoch