Ufa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 54°44′00″S 55°58′00″V / 54.73333°S 55.96667°V / 54.73333; 55.96667
Ufa
rus. Уфа
Mesto
Uliza lenina.jpg
Leninova ulica
UfaFlag.svg
Vlajka
Coat of arms of Ufa.svg
Erb
Štát Rusko Rusko
Región Baškirsko
Nadmorská výška 150 m n. m.
Súradnice 54°44′00″S 55°58′00″V / 54.73333°S 55.96667°V / 54.73333; 55.96667
Rozloha 707,93 km² (70 793 ha)
Obyvateľstvo 1 062 300 (2010)
Hustota 1 500,57 obyv./km²
Vznik 1586
Časové pásmo UTC+6
 - letný čas UTC+7
PSČ 450000—450999
Telefónna prevoľba +7 347
Kód 02, 102
Poloha Ufy v Rusku
Red pog.svg
Poloha Ufy v Rusku
Wikimedia Commons: Ufa
Webová stránka: www.ufacity.info

Ufa (rusky Уфа) je mesto v Rusku, centrum Baškirska. Je to jedno z najdôležitejších centier chemického priemyslu. Nachádza sa pri ústí rieky Ufy do rieky Bjela, 1520 km východne od Moskvy. V súčasnosti má asi 1 060 000 obyvateľov.

V meste sa nachádza aj univerzita a letisko.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1574 tu bola z dôvodu kolonizovania vybudovaná pevnosť, ktorá sa stala základom dnešného mesta. Vzniknutá osada získala štatút mesta v roku 1586. V 17. storočí tu už bolo dôležité obchodné centrum na ceste z európskeho Ruska na Sibír. Od roku 1708 prináležalo mesto Kazaňskej gubernii, v rokoch 1728 - 1744 bolo centrom samostatnej provincie. V roku 1744 sa stala súčasťou Orenburgskej gubernie. V rokoch 1773 - 1774 bola Ufa 4 mesiace obsadená Pugačovovými vojskami. V roku 1789 tu bola zriadená Moslimská duchovná správa pre celé Rusko a od roku 1865 je Ufa centrom Ufskej gubernie.

Koncom 19. storočia sa začal rýchlo rozvíjať priemysel. Medzi rokmi 1918 a 1919 bolo mesto načas ovládané bielogvardejcami a od roku 1922 je Ufa hlavným mestom Baškirska.

Hospodárstvo a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Miestne priemyselné závody vyrábajú strojárenské zariadenia pre ťažbu, ďalej sa tu vyrábajú plasty, rafinuje sa ropa a spracovávajú sa potraviny.

V meste sa nachádza stanica transsibírskej magistrály. Z letiska v Ufe odlietajú spoje do 27 miest Ruska a Spoločenstva nezávislých štátov. Stavba ufského metra je opakovane odkladaná, jadro MHD teda tvoria električky a trolejbusy.

V noci z 3. na 4. júna 1989 sa v blízkosti Ufy stalo najhoršie železničné nešťastie v dejinách Ruska aj ZSSR: obrovská explózia zemného plynu, ktorý unikol z plynovodu v blízkosti železnice, zmietla dva osobné vlaky a pripravila o život 575 ľudí.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu z milióna obyvateľov Ufy tvoria Rusi (530 000 v roku 2002), zvyšok najmä Tatári (294 400) a Baškirovia (155 000), ktorých podiel vďaka migrácii a vyššej pôrodnosti pomerne rýchlo stúpa na úkor Rusov. Medzi významnejšie menšiny patrí aj Čuvaši, Ukrajinci a Mordvinci.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Ufa je sídlom Ufského vedeckého centra Ruskej akadémie vied i Akadémie vied republiky Baškirsko. Na vysokých a stredných školách Ufy študuje vyše 68 000 študentov. Mesto má 7 divadiel, 6 múzeí, filharmóniu a stály cirkus.

Mesto je rodiskom spisovateľa Sergeja Aksakova a maliara Michajla Nesterova. Z mesta pochádza ruská rocková kapela DDT.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ufa

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ufa na českej Wikipédii.