Samara

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Samara pozri Samara (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 53°11′0″S 50°7′0″V / 53.18333°S 50.11667°V / 53.18333; 50.11667
Samara
Mesto
Samara divadlo.jpg
Divadlo v Samare.
Flag of Samara (Samara oblast).png
Vlajka
Coat of Arms of Samara (Samara oblast).png
Erb
Štát Rusko Rusko
Región Samarská oblasť
Nadmorská výška 100 m n. m.
Súradnice 53°11′0″S 50°7′0″V / 53.18333°S 50.11667°V / 53.18333; 50.11667
Rozloha 466 km² (46 600 ha)
Obyvateľstvo 1 133 754 (2010[1])
Vznik 1586
Primátor Viktor Tarchov
Poloha mesta v rámci Ruska.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ruska.
Wikimedia Commons: Samara
Webová stránka: city.samara.ru

Samara, rus. Самара, (v rokoch 19351991 Kujbyšev) je mesto na východe európskej časti Ruskej federácie na ľavom brehu rieky Volga. Má okolo 1 175 000 obyvateľov a je šiestym najväčším mestom Ruska a správnym strediskom Samarskej oblasti.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží pri opustenom meandri Samarskaja Luka, na ľavom brehu rieky Volga, medzi ústiami riek Samara a Sok. Z geomorfologického hľadiska leží v oblasti Nízke Zavolžie[2]. Mesto má v poludníkovom smere dĺžku asi 50 km a v rovnobežkovom smere šírku asi 20 km. Rozloha mesta je asi 466 km2.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo založené v roku 1536 ako pevnosť proti nájazdom Tatárov. V roku 1688 sa stala mestom, v roku 1851 sa stala sídlom gubernie. V druhej polovici 19. storočia bola sprevádzkovaná železnica, čo naštartovalo prudký nárast počtu obyvateľstva medzi rokmi 1866 a 1897 o 30-tisíc ľudí. V ruskej občianskej vojne, ktorá vypukla krátko po boľševickej revolúcii, bola Samara centrom protiboľševických síl. Od roku 1935 niesla názov Kujbyšev po sovietskom politikovi Valeriánovi Kujbyševovi. Počas druhej svetovej vojny sem boli presťahované niektoré úrady z Moskvy z obáv z postupu nemeckých vojsk a dobytia hlavného mesta.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Samara je významných priemyselným mestom. Je tu konštrukčná kancelária a výrobný závod CSKB-Progress, ktorý v 50. a 60. rokoch 20. storočia vyrábal sovietske medzikontinentálne balistické rakety prvej generácie R-7 a R-7A, dnes výrobcom nosných rakiet typov Sojuz a Molnija. Preto bola Samara za čias studenej vojny mestom uzatvoreným pre cudzincov, aby bola chránená pred prípadnými špiónmi. Ďalším významným odvetvím je automobilový priemysel, v neďalekom Togliatti sídli závod AVTO-VAZ, inými názvami aj Žiguli alebo Lada, ktorý sa snaží dostať zo zlej hospodárskej situácie, ktorá závod sužuje už od pádu ZSSR. Sú tu aj strojárske závody Alcoa a chemické závody nedávno skrachovaného Jukosu.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Je dôležitou železničnou križovatkou na línii Moskva-Ufa a Orenburg. Je tiež dôležitým riečnym prístavom na Volge. Nachádza sa tu i letisko.[4]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sociaľnyj portret naselenia gorodskovo okruga Samara 2007 - 2009 godov [online]. sociosamara.ru, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Král, V., 1999: Fyzická geografie Europy. Akademie, Praha
  3. Geografičeskoe položenie [online]. city.samara.ru, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Kujbyšev. Boľašaja sovietskaja encyklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]