Astrachán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°20′00″S 48°01′00″V / 46.33333°S 48.01667°V / 46.33333; 48.01667
Astrachán
А́страхань
Ästerxan
Mesto
Astrahan collage.png
Flag of Astrakhan.png
Vlajka
Coat of Arms of Astrakhan.png
Erb
Štát Rusko Rusko
Federálny okruh Južný federálny okruh
Oblasť Astrachánska oblasť
Nadmorská výška –28 m n, m, m n. m.
Súradnice 46°20′00″S 48°01′00″V / 46.33333°S 48.01667°V / 46.33333; 48.01667
Rozloha 500 km² (50 000 ha)
Obyvateľstvo 506 110 (2010)
Hustota 1 012,22 obyv./km²
Vznik 1558
Poloha mesta v Rusku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rusku
Wikimedia Commons: Astrakhan
Webová stránka: www.astrgorod.ru

Astrachán (rus. Астрахань – Astrachaň, tatarsky Ästerxan) je mesto na juhu európskej časti Ruskej federácie blízko Kaspického mora. Leží v delte rieky Volgy, 1 270 km juhovýchodne od Moskvy. Astrachán má 510 000 obyvateľov (odhad 2005) a je správnym strediskom Astrachánskej oblasti.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Astrachán v 17. storočí

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o meste je od cestovateľov, a to zo začiatku 13. storočia, kedy ešte stálo na pravom brehu Volgy pod názvom Xacitarxan [Chadžitarchan], ktorého skomolením sa postupne vyvinula dnešná podoba názvu Astrachán. Dobyvateľ Tamerlán ho počas svojich výbojov roku 1395 vypálil a zničil. Medzi rokmi 1459 a 1556 bolo mesto centrom astrachánskeho chanátu, tatárskeho štátu útočiaceho na Rusov. V roku 1556 bol dobytý Ivanom Hrozným, ktorý nechal roku 1558 postaviť o 12 km po prúde na pahorku nad Volgou, zvanom Zajačí alebo Dlhý vrch, novú pevnosť (kremeľ). Roku 1569 obliehali mesto vojská Osmanskej ríše, ktoré však mesto nedobyli a museli ustúpiť. O rok neskôr sa turecký sultán zriekol svojich práv na mesto, čo pomohlo otvoriť Volgu ruskému obchodu. V rokoch 15881589 sa zatiaľ drevený astrachánsky kremeľ dočkal prestavby na kamenné opevnenie s ôsmimi vežami; s plochou 11 ha a trojuholníkom hradieb s obvodom 1 544 m, ktoré je ozdobou Astrachánu dodnes. V 18. storočí sa mesto rozvíjalo ako ruská brána do orientu - prichádzali sem obchodníci z Arménska, Perzie a ďalších krajín a usadzovali sa tu.

Moderná doba[upraviť | upraviť zdroj]

Astrachán bol dejiskom povstaní v rokoch 1670 a 1671, kedy ho držal Stepan Razin a jeho armáda kozákov 17 mesiacov. K ďalšej mestskej vzbure došlo ešte v rokoch 17051706. V 18. storočí tu vďaka iniciatíve Petra Veľkého bola vybudovaná lodenica a prístav, ktorých účelom bola výstavba loďstva pre prípadný vpád do Perzie. Neskôr mesto získalo významné práva i od Kataríny Veľkej, vďaka čomu mohlo postupne budovať priemysel. Roku 1717 sa stalo centrom gubernie, roku 1719 bolo vypálené Peržanmi, 7. februára 1918 sa tu k moci dostali boľševici. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto jedným z hlavných cieľov nemeckej ofenzívy jednak priamo počas operácie Barbarossa v roku 1941, ale aj počas bojov o Stalingrad (1942) bolo nemeckým cieľom dosiahnuť toku Volgy na tomto mieste.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Astrachán je centrom rybolovu a lodiarstva, spracováva sa tu ale aj trstina a chemikálie. V okolí mesta sa ťaží zemný plyn.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Astrachaň na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).