Astrachán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°20′00″S 48°01′00″V / 46.33333°S 48.01667°V / 46.33333; 48.01667
Astrachán
А́страхань
Ästerxan
Mesto
Astrakhan Uspenskii sobor of kreml.jpg
Chrám v Astrachánskom kremli
Flag of Astrakhan.png
Vlajka
Coat of Arms of Astrakhan.png
Erb
Štát Rusko Rusko
Federálny okruh Južný federálny okruh
Oblasť Astrachánska oblasť
Nadmorská výška –28 m n, m, m n. m.
Súradnice 46°20′00″S 48°01′00″V / 46.33333°S 48.01667°V / 46.33333; 48.01667
Rozloha 500 km² (50 000 ha)
Obyvateľstvo 506 110 (2010)
Hustota 1 012,22 obyv./km²
Vznik 1558
Poloha mesta v Rusku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rusku
Wikimedia Commons: Astrakhan
Webová stránka: www.astrgorod.ru

Astrachán (rus. Астрахань – Astrachaň, tatarsky Ästerxan) je mesto na juhu európskej časti Ruskej federácie blízko Kaspického mora. Leží v delte rieky Volgy, 1 270 km juhovýchodne od Moskvy. Astrachán má 510 000 obyvateľov (odhad 2005) a je správnym strediskom Astrachánskej oblasti.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Astrachán v 17. storočí

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o meste je od cestovateľov, a to zo začiatku 13. storočia, kedy ešte stálo na pravom brehu Volgy pod názvom Xacitarxan [Chadžitarchan], ktorého skomolením sa postupne vyvinula dnešná podoba názvu Astrachán. Dobyvateľ Tamerlán ho počas svojich výbojov roku 1395 vypálil a zničil. Medzi rokmi 1459 a 1556 bolo mesto centrom astrachánskeho chanátu, tatárskeho štátu útočiaceho na Rusov. V roku 1556 bol dobytý Ivanom Hrozným, ktorý nechal roku 1558 postaviť o 12 km po prúde na pahorku nad Volgou, zvanom Zajačí alebo Dlhý vrch, novú pevnosť (kremeľ). Roku 1569 obliehali mesto vojská Osmanskej ríše, ktoré však mesto nedobyli a museli ustúpiť. O rok neskôr sa turecký sultán zriekol svojich práv na mesto, čo pomohlo otvoriť Volgu ruskému obchodu. V rokoch 15881589 sa zatiaľ drevený astrachánsky kremeľ dočkal prestavby na kamenné opevnenie s ôsmimi vežami; s plochou 11 ha a trojuholníkom hradieb s obvodom 1 544 m, ktoré je ozdobou Astrachánu dodnes. V 18. storočí sa mesto rozvíjalo ako ruská brána do orientu - prichádzali sem obchodníci z Arménska, Perzie a ďalších krajín a usadzovali sa tu.

Moderná doba[upraviť | upraviť zdroj]

Astrachán bol dejiskom povstaní v rokoch 1670 a 1671, kedy ho držal Stepan Razin a jeho armáda kozákov 17 mesiacov. K ďalšej mestskej vzbure došlo ešte v rokoch 17051706. V 18. storočí tu vďaka iniciatíve Petra Veľkého bola vybudovaná lodenica a prístav, ktorých účelom bola výstavba loďstva pre prípadný vpád do Perzie. Neskôr mesto získalo významné práva i od Kataríny Veľkej, vďaka čomu mohlo postupne budovať priemysel. Roku 1717 sa stalo centrom gubernie, roku 1719 bolo vypálené Peržanmi, 7. februára 1918 sa tu k moci dostali boľševici. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto jedným z hlavných cieľov nemeckej ofenzívy jednak priamo počas operácie Barbarossa v roku 1941, ale aj počas bojov o Stalingrad (1942) bolo nemeckým cieľom dosiahnuť toku Volgy na tomto mieste.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Astrachán je centrom rybolovu a lodiarstva, spracováva sa tu ale aj trstina a chemikálie. V okolí mesta sa ťaží zemný plyn.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Astrachaň na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).