Novosibirsk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 55°02′S 82°55′V / 55.033°S 82.917°V / 55.033; 82.917
Novosibirsk
Новосибирск
mesto
Novosibirsk Sovetskaya 1A.jpg
Katedrála na Sovietskej ulici v Novosibirsku.
Flag of Novosibirsk.svg
Vlajka
Coat of Arms of Novosibirsk.svg
Erb
Štát Rusko Rusko
Región Novosibirská oblasť
Rieka Ob
Nadmorská výška 150 m n. m.
Súradnice 55°02′S 82°55′V / 55.033°S 82.917°V / 55.033; 82.917
Rozloha 506 km² (50 600 ha)
Obyvateľstvo 1 547 910 (2014)
Hustota 3 059,11 obyv./km²
Štatút mesta získalo 1903
Primátor Vladimir Gorodeckij
Časové pásmo UTC+6 (UTC+6)
 - letný čas UTC+7 (UTC+7)
PSČ 630000–630992, 901073, 901077
Pozícia Novosibirska v Rusku.
Red pog.svg
Pozícia Novosibirska v Rusku.
Wikimedia Commons: Category:Novosibirsk
Webová stránka: www.novo-sibirsk.ru

Novosibirsk (rus. Новосибирск; do roku 1925: Novonikolajevsk) je tretie najväčšie mesto v Rusku po Moskve a Petrohrade a administratívne centrum Novosibirskej oblasti. Je to najväčšie mesto na Sibíri a administratívne centrum Sibírskeho federálneho okruhu. Má rozlohu 506,2 km² a žiju tu vyše 1,5 milióna obyvateľov (2014).

Poloha a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na Obskom plató v doline rieky Ob vedľa vodnej nádrže Novosibirskej hydroelektrárne. V oblasti prevláda rýdzo kontinentálne podnebie. Z geobotanického hľadiska sa nachádza na hranici lesostepnej a lesnej zóny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bol založený v roku 1893 ako nová obec stavbe železničného mosta cez rieku Ob, pri výstavbe Transsibírskej magistrály. Pôvodne sa rozvíjal ako trhová osada. V januári roku 1904 bola obec premenovaná na Novonikolajevsk, kedy získal aj štatút mesta. V roku 1912 bola v meste zavedená všeobecná školská povinnosť. V tej dobe bola podobná povinnosť zavedená iba v meste Jaroslavľ. V tej istej dobe padlo rozhodnutie vybudovať železnicu, ktorá by spojovala Sibír s Altajom a mesto tak nadobudlo dôležitosť ako významná železničná križovatka.

Počas občianskej vojny bolo mesto poznačené bojmi, hladomorom a epidémiami. Bol zničený i most cez rieku Ob. V decembri 1917 sa mesta zmocnili vojská boľševikov, no v máji 1918, bolo mesto za pomoci česko-slovenských légií obsadené esermi a menševikmi. V novembri 1918 mesto obsadili jednotky bielogvardejského generála Kolčaka. V decembri 1919 sa dostalo mesto do rúk Červenej armády.

V roku 1926 bolo mesto premenované na Novosibirsk a stalo sa centrom Sibírskeho kraja. V roku 1936 bol miestny strojárenský podnik Sibmašstroj premenovaný na letecký závod č. 153 a preorientovaný na výrobu stíhacích lietadiel I-16. Počas druhej svetovej vojny boli do mesta presunuté viaceré priemyselné podniky a množstvo ich pracovníkov zo západných častí ZSSR, hlavne z Leningradu. V meste cez vojnu žilo asi 400 000 ľudí, čo z neho robilo najväčšie mesto na Sibíri. Po vojne sa priemysel v meste ďalej rozvíjal. V roku 1950 sa začala stavba Novosibírskej hydroelektrárne a priehrady na Obe, ktorá začala plne fungovať v roku 1959[1]. Veľký rozmach mesta spôsobil, že už v roku 1962 mesto dosiahlo 1 milión obyvateľov. Vo svojej dobe to bolo najmladšie mesto na svete, ktoré dosiahlo hranicu 1 milióna obyvateľov. Koncom 70. rokov sa začala stavba mestského metra. Prvá linka bola sprevádzkovaná v roku 1985.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Novosibirksaja GES. Boľšaja sovetskaja enciklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]