Sevastopoľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 44°36′59″S 33°31′31″V / 44.616389°S 33.525278°V / 44.616389; 33.525278
Sevastopoľ
(Севастополь)
mesto
Sevastopol004.jpg
Pohľad na Južnú zátoku s prístavom.
Sevastopol-flag.gif
Vlajka
Sevastopol-COA.png
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Krym
Nadmorská výška 100 m n. m.
Súradnice 44°36′59″S 33°31′31″V / 44.616389°S 33.525278°V / 44.616389; 33.525278
Rozloha 1 079 km² (107 900 ha)
Obyvateľstvo 340 295 (2006)
Hustota 315,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1783
Primátor Sergij Kunicyn
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v Európe
Red pog.svg
Poloha mesta v Európe

Sevastopoľ (po rusky: Севасто́поль; ukrajinsky: Севастополь; po krymskotatársky: Aqyar) je mesto a zároveň prístav nachádzajúci sa na polostrove Krym, pri pobreží Čierneho mora. V roku 2006 malo mesto 390 000 obyvateľov. V súčasnosti má mesto zvláštny štatút, kvôli tomu že je základňou ruskej aj ukrajinskej flotily. Od 8. mája 1965 mesto-hrdina.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v juhozápadnej časti Krymu na Heraklovskom polostrovove na pobreží Čierneho mora. Na severozápade hraničí s Bachčisarajským okresom a územím mesta Jalta, v juhozápadnej časti s autonómnou republikou Krym. Vonkajšia hranica mesta na súši má dĺžku asi 106 km, pobrežná čiara má dĺžku 152 km. Mesto sa rozkladá na terasovitých svahoch pri brehoch Sevastopoľského zálivu, ktorý rozdeľuje mesto na severnú a južnú časť. Južná časť mesta sa delí južným zálivom na mestskú a prístavnú časť. Mesto má rozlohu 1 079 km², z čoho 216 km² zaberajú vodné plochy zálivov.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov mesta pochádza z dvoch gréckych slov „Σεβαστος“ (Sevastos) — ekvivalent latinského titulu „August“ a slova „πολις“ (polis) — „mesto“ a voľne sa prekladal ako imperátorove mesto. V sovietskej literatúre sa z ideologických dôvodov prekladal ako mesto slávy, vo Veľkej sovietskej encyklopédii sa názov prekladá ako vysoké, sväté mesto.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto založili v roku 1784 po obsadení Krymu ruskými vojskami ako pevnosť a následne prístav. V roku 1797 ho panovník Pavol premenoval na Achtiar, podľa tamojšej tatárskej dediny Ak-Jar. V roku 1826 bol rozhodnutím senátu udelený mestu názov Sevastopoľ. Mesto sa stalo významným vojenským prístavom. V roku 1830 sa stalo centrom spoločenských nepokojov v dôsledku hladu, tzv. sevastopoľského povstania. V roku 1875 bolo mesto spojené železnicou so Simferopoľom.[1]

Ako hlavný prístav čiernomorskej flotily sa stalo cieľom útoku počas krymskej vojny. Jeho obrancovia kapitulovali pred útokmi francúzskych a britských vojsk 8. septembra 1855 (pozri obliehanie Sevastopoľa). Neskôr v roku 1905 počas prvej ruskej revolúcie v meste vypukla vzbura námorníkov a vojakov, ktorí sa pridali k nespokojným obyvateľom mesta. Povstanie bolo neskôr potlačené cárskym vojskom.

Počas ruskej občianskej vojny mesto v máji 1918 obsadili nemecké vojská, neskôr po ich odchode mesto obsadili francúzske a britské intervenčené jednotky. V apríli 1919 mesto obsadili jednotky Červenej armády, ale v júni ich vytlačili vojská bielogvardejcov pod vedením gen. Denikina. Mesto sa definitívne dostalo pod kontrolu sovietskej moci 15. novembra 1920. V mierovom období nastal výrazný rozvoj mesta. V roku 1939 tu žilo 114 000 obyvateľov[1].

Počas druhej svetovej vojny sa do mesta stiahli vojská pod vedením gen. I.J. Petrova, značná časť z nich sa predtým účastnila na obrane Odesy. Obliehanie Sevastopoľa trvalo od jesene 1941 do leta 1942. Nemecké vojská mesto ostreľovali ťažkým delostrelectvom a vystavili ho intenzívnemu bombardovaniu. Za tri týždne zvrhla Luftwaffe na mesto asi 20 529 ton bômb, viac než dopadlo na územie Spojeného kráľovstva počas náletov blitz[2]. Nemecká 11. armáda spolu s rumunskými jednotkami pod vedením gen. Mansteina začala generálny útok na mesto 7. júna 1942. Po mesiaci krvavých bojov padol prístav do rúk nemeckých vojsk 9. júla 1942. Nacisti mesto pomenovali Theodorichhafen. Čiernomorská flotila bola z veľkej časti stiahnutá do Novorosijska.

Nemecké a rumunské jednotky odrezané na Kryme do konca roku 1943 boli postupne sťahované. 7. mája 1944 vojská 4. ukrajinského frontu pod vedením F.I. Tolbuchina dosiahli Sapunské výšiny na predmestí Sevastopoľa. Mesto bolo oslobodené 9. mája 1944 počas krymskej operácie. Mesto bolo počas vojny v podstate celkom zničené. Po vojne získalo mesto štatút hrdinského mesta.

Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto začalo opäť rozvíjať. V roku 1957 pohltilo blízke mesto Balaklava. V dôsledku prítomnosti sovietskej čiernomorskej flotily malo počas studenej vojny štatút uzavretého mesta. To znamenalo, že návštevníci mesta museli žiadať miestne orgány o povolenie na vstup do mesta. V meste boli vybudované nové sídliská, a prebudovaná infraštruktúra. Nachádza sa tu niekoľko divadiel, Oceánografický ústav Ukrajinskej akadémie vied a iné vedecké inštitúcie.

Dnes má mesto kvôli významnej námornej základni ukrajinského a ruského námorníctva samostatný štatút podobne ako Kyjev. Primátora mesta vyberá prezident Ukrajiny, mestská rada však má v tejto voľbe právo veta. Pôvodne mala ruská čiernomorská flotila v Sevastopoli zostať do roku 2017. V apríli 2010 sa Ukrajina s Ruskom dohodli na predĺžení zmluvy.

V roku 2014 sa v meste (podobne ako v Krymskej autonómnej republike) konalo referendum, v ktorom obyvatelia mesta rozhodli o pričlenení mesta k Rusku. Referendum však nebolo v súlade s ústavou Ukrajiny a dodnes jeho výsledky neakceptuje viacero krajín. Od 18. marca 2014 považuje Ruská federácia Sevastopoľ za súčasť Ruska. Medzinárodné spoločenstvo považuje Sevastopoľ naďalej za súčasť Ukrajiny.

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Nábrežie v pozadí s pamätníkom potopeným lodiam.
Rok 1875 1897 1926 1939 1959 1970 2006
Počet obyv. 12 000 53 000 96 700 114 000 148 000 229 000 390 000

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Sevastopoľ – Boľšaja sovietskaja encyklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-04-20]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Charles Winchester: Ostfornt. Hitler's War on Russia. Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 57 – 58

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]