Ľvov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°51′00″S 24°01′00″V / 49.85000°S 24.01667°V / 49.85000; 24.01667
Ľvov
Львів
Ukrajinské mesto
Lwów - Widok z wieży ratuszowej 01.jpg
Pohľad na staré mesto
Lviv-prapor Alex K.png
Vlajka
Lviv COA.svg
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Ľvovská oblasť
Nadmorská výška 296 m n. m.
Súradnice 49°51′00″S 24°01′00″V / 49.85000°S 24.01667°V / 49.85000; 24.01667
Rozloha 171,01 km² (17 101 ha)
Obyvateľstvo 760 026 (2011)
Hustota 4 444,34 obyv./km²
Vznik 13. storočie
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 79000
Telefónna predvoľba +380 32(2)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov L'viv – the Ensemble of the Historic Centre
Typ pamiatky kultúrna
Rok 1998 (#22)
Číslo 865
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, v
Poloha mesta v Ukrajine
Red pog.svg
Poloha mesta v Ukrajine

Ľvov (ukr. Львів – Ľviv, poľ. Lwów, rus. Львов – Ľvov, nem. Lemberg) je najväčšie mesto západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti. Leží pri hraniciach s Poľskom. Do roku 1939 patrilo do Poľska. Historické centrum mesta patrí do Svetového dedičstva UNESCO.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Ľvov bolo založené v roku 1250 kniežaťom Danielom Haličským, ktorý ho pomenoval podľa svojho syna Lvova. V roku 1349 ho dobyli poľské vojská kráľa Kazimíra III. Veľkého a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk poľskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia poľského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usadzovali sa tu aj Nemci a hlavne Židia. V rokoch 1649 a 1655/1656 bolo obliehané ukrajinskými kozákmi Bohdana Chmeľnického a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská (1656, 1704). V roku 1772 sa po prvom delení Poľska stalo súčasťou Rakúska. V rámci Rakúska mala Halič určitú formu autonómie a stala sa centrom poľského a ukrajinského národného života a kultúry. Práve v tomto čase sa obyvatelia Haliče kultúrne vzdialili od svojich ukrajinských pravoslávnych bratov, ktorí žili v Ruskom impériu. V rokoch prvej svetovej vojny bolo mesto krátko obsadené ruskou cárskou armádou a neskôr boľševickou armádou. Po porážke Rakúska a boľševického ruska sa stalo súčasťou obnoveného Poľského štátu (1919 - 1939). Stalo sa tretím najväčším mestom Poľska. V rokoch 19391941 bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a v rokoch 1941 až 1944 sa stalo časťou Generálneho gouvernementu (okupovaného nacistami). V tomto čase bolo aj strediskom ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili o nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, Nemecka i Poľska (banderovci). V roku 1944 sa mesto opäť stalo súčasťou Sovietskeho zväzu ( Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky). Bolo vysťahované väčšinové poľské obyvateľstvo a do mesta sa hromadne prisťahovali Ukrajinci a čiastočne aj Rusi. Od roku 1991 je Ľvov súčasťou nezávislej Ukrajinskej republiky.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ľvov je rozdelený na 6 správnych obvodov („rajónov“):

  • Halyckyj (Галицький)
  • Zaliznyčnyj (Залізничний)
  • Lyčakivskyj (Личаківський)
  • Sychivskyj (Сихівський)
  • Frankivskyj (Франківський)
  • Ševčenkivskyj (Шевченківський)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu obyvateľstva podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 tvorili Ukrajinci. Ich percentuálny podiel predstavoval 88,1 % obyvateľov mesta. Ukrajinskú väčšinu získal Ľvov po likvidácii židovskej komunity počas nacistickej okupácie a odsune poľskej komunity po roku 1945. V roku 1931 tvorili Poliaci až 63,5 % obyvateľov mesta a Ľvov bol po Varšave a Krakove tretím najväčším poľským mestom. Dnes žije v meste veľmi málo Poliakov (0,9 %). V meste žijú aj Rusi (8,9 %) a Bielorusi (0,4 %). Malé komunity predstavujú aj Židia (0,3 %) a Arméni (0,1 %). V roku 1931 bol v meste aj vysoký počet obyvateľov židovského pôvodu. Predstavovali 24,1 % obyvateľov mesta. Dnes z nich zostalo iba torzo.

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Po náboženskej stránke žije veľká časť obyvateľov, ktorá sa hlási k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati). Predstavujú asi 35 % obyvateľov mesta a Ľvov patrí k tradičným baštám gréckych katolíkov na Ukrajine. Pravoslávnych, ktorí patria pod patriarchát Moskva je asi 11,5 % a pravoslávnych patriacich pod patriarchát Kyjev je asi 9 %. K rímskym katolíkom sa hlási asi 6 % obyvateľov. Malé skupiny tvoria aj baptisti, Svedkovia Jehovovi, pentekostalisti, židia, moslimovia, či príslušníci arménskej gregoriánskej cirkvi. Preto je v meste veľa chrámov rôznych vierovyznaní. Časť obyvateľstva nevyznáva nijaké náboženstvo.

Vývoj počtu obyvateľov v meste Ľvov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 1600 1835 1900 1939 1962 1989 2000 2007 2011
Počet obyvateľov 25 000 75 000 160 000 340 000 447 000 775 000 763 300 735 000 760 026

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Ľvov sa nachádza veľké množstvo chrámov cirkví rôznych vierovyznaní. V tomto meste sa akoby stretával západný rímskokatolícky svet reprezentovaný silnou poľskou komunitou s východným gréckokatolíckym a pravoslávnym svetom ukrajinského obyvateľstva. Až do vysídlenia Poliakov po druhej svetovej vojne tu existovalo mnoho rímskokatolíckych chrámov. Dnes je z nich iba málo v rukách rímskych katolíkov, pretože príslušníkov tohto náboženstva tu žije v porovnaní sa stavom z roku 1930 oveľa menej. Preto bývalé rímskokatolícke chrámy sú v rukách gréckokatolíckej, pravoslávnej alebo iných cirkví. V minulosti bolo v meste aj veľa funkčných synagóg. Po likvidácii židovského obyvateľstva ich zostalo iba torzo. Väčšina chrámov v meste patrí Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati ) alebo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarcháty Kyjev i Moskva).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]