Miškovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°06′15″S 20°47′30″V / 48.10417°S 20.79167°V / 48.10417; 20.79167
Miškovec
Miskolc
mesto
HUN Miskolc COA.jpg
Erb
Štát Maďarsko
Región Boršodsko-abovsko-zemplínska župa
Obvod Miskolc
Rieka Slaná, Szinva, Hejő
Súradnice 48°06′15″S 20°47′30″V / 48.10417°S 20.79167°V / 48.10417; 20.79167
Rozloha 236,68 km² (23 668 ha)
Obyvateľstvo 167 754 (1.10.2011 sčítanie)
Hustota 722 9 obyv./km²
Založenie mesta 1365
Primátor Ákos Kriza (Fidesz)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 3500-3549
Poloha mesta v rámci Maďarska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Maďarska
Webová stránka: www.miskolc.hu

Miškovec (maď. Miskolc) je mesto na severovýchode Maďarska. Má rozlohu 23 668 ha a so 168 075 (1. január 2011) obyvateľmi je štvrtým najväčším mestom v Maďarsku po Budapešti, Debrecíne a Segedíne (druhou najväčšou aglomeráciou v krajine). Je sídlom Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy a regionálnym centrom severovýchodného Maďarska.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Miškovec leží pri geografickom styku Hornádskej kotliny (súčasť Veľkej dunajskej kotliny) a Bukových vrchov v údolí rieky Slaná a potokov Szinva a Hejő.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Miskolc vznikol skomolením slovenského označenia miestneho rodu Miškovcov (Anonymova kronika: Miscoucy; 1281: Myskouch, 1320: Miscolch). Kráľ Ľudovít Veľký povýšil Miškovec na mesto v roku 1365, kedy došlo k prestavbe neďalekého hradu Diósgyőr na jednu z najdôležitejších kráľovských rezidencií anjuovského Uhorska. Mesto prosperovalo až do doby tureckej okupácie krajiny, kedy bolo v roku 1544 vypálené a ťažko zavalené tureckými daňami. Ku koncu 17. storočia sa stalo významným vinohradníckym a poľnohospodárskym strediskom s 13 cechmi a populáciou vyrovnajúcou sa Košiciam. Hoci nikdy nebolo pevnosťou, zohralo dôležitú úlohu v čase povstania Františka II. Rákociho, ktorý si tu dočasne zriadil hlavný stan.[1]

Gotická pevnosť Diósgyőrskeho hradu je významnou stredovekou historickou pamiatkou stredoeurópskeho významu

V roku 1724 sa stalo trvalým sídlom Boršodskej župy, kedy tu vybudovali župný dom. Nasledovali ďalšie barokové budovy radnice, divadla a mnohých kostolov a škôl. V Miškolci a jeho okolí sa v priebehu 18. a 19. storočia rozvíjal železospracujúci a sklársky priemysel a významnú rolu hrala aj ťažba nerastných surovín z blízkych Bukových vrchov. V roku 1857 dorazil z Pešti prvý vlak, predĺžený 1860 do Košíc. Miškovec sa stal sídlom riaditeľstva tejto Potiskej dráhy. Vzdialenejšie situovanú železničnú stanicu spájala s centrom od roku 1897 električka, po Budapešti a Prešporku tretia najstaršia mestská elektrická dráha v Uhorsku.

Po prvej svetovej vojne a pričlenení Košíc k Česko-Slovensku sa Miškovec stal najväčším centrom severovýchodného Maďarska a nastal jeho prudký rozvoj v súvislosti s umiestnením tovární ťažkého priemyslu do susedného Diósgyőru, ktorý bol s Miškovcom zlúčený do jedného mesta v roku 1945. V roku 1949 tu bola založená Miškovecká univerzita, priama pokračovateľka Banskej akadémie z Banskej Štiavnice, ktorá bola v rokoch 1918 - 1945 umiestnená v Šoprone.

Priemyselné a poľnohospodárske stredisko sa stalo druhým najväčším mestom socialistického Maďarska. Výstavbou panelových bytoviek a najväčšieho sídliska Avas rast populácie kulminoval v roku 1985, kedy dosiahlo mesto svoj rekord 212 000 obyvateľov. Po páde komunistického režimu a následnom úpadku miestneho železiarenského závodu došlo k rapidnému znižovaniu populácie mesta, ktoré je, tak ako príznačné pre celé Maďarsko, badateľné aj v súčasnosti. Miesto druhého najväčšieho mesta v štáte prevzal Debrecín a veľkou konkurenciou v regióne je aj rozvíjajúca sa Nyíregyháza. Miškovec a jeho atraktívne okolie aktívne investujú do rozvoja turizmu, k čomu od roku 2004 výrazne prispela diaľnica M3 smerujúca z Budapešti na severovýchod krajiny k ukrajinským hraniciam. Mesto sa postupne zbavuje nálepky "Mesto ocele" a orientuje sa na rozvoj v kultúrnej oblasti. Dokladom toho je renomovaný Medzinárodný operný festival založený v roku 2001.

Pozoruhodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbetino námestie s Košútovou sochou a gotickým kostolom na úpätí vrchu Avas
Miškovecká univerzita je modernou a renomovanou inštitúciou

Stred mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gotický protestantský kostol na vrchu Avas - najstaršia stavba v meste s koreňmi do 13. storočia.
  • Drevený kostol - drevený kalvínsky kostol postavený v štýle sedmohradskej secesie v roku 1938, po vyhorení znovupostavený v roku 1999.
  • Pravoslávny chrám a múzeum - unikátny 16-metrový oltár s 88 ikonami.
  • Avas - vrch nad centrom mesta s archeologickým náleziskom ľudskej činnosti (objav pazúrikov sped 70 000 rokov)
  • Avas TV veža - z roku 1966, vysoká 72 metrov.
  • Národné divadlo - baroková budova z rokov 1819-1823, najstaršie murované divadlo v Maďarsku.
  • Múzeum Otta Hermana - hlavné múzeum severného Maďarska, založené 1899.
  • Rákociho dom - hlavný stan kniežaťa Rákociho, dnes mestská galéria.
  • Séčeniho ulica - hlavná nákupná trieda, pešia zóna s električkami, lemovaná historickými budovami.
  • Námestie hrdinov - pomník Maďarskej revolúcie 1956, poštový palác, kostol minoritov, synagóga.
  • Alžbetino námestie - promenádne námestie pod vrchom Avas so sochou Ľudovíta Košúta.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Diósgyőr - kedysi samostatné, v roku 1945 pričlenené mesto s oceliarňami a známym futbalovým klubom so štadiónom.
  • Hrad Diósgyőr - hrad z 12. storočia prebudovaný v 14. storočí za Ľudovíta Veľkého na kráľovninu rezidenciu na dôležitej spojnici medzi Uhorskom a Poľskom.
  • Univerzitné mestečko - od 50. rokov budovaný komplex Miškoveckej univerzity v parkovom prostredí za mestom.
  • Lillafüred - 12 kilometrov vzdialené kúpele v lesnom prostredí Bukových vrchov.
  • Miskolctapolca - kúpeľné mestečko s kúpeľmi priamo v prírodnej jaskyni s termálnou vodou.
  • Miškovecká zoo - na úpätí Bukových vrchov v prímestskej časti Csanyik, založená 1983.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Miškovec má malé regionálne letisko bez pravidelných leteckých liniek. Je napojený diaľnicou M3 na hlavné mesto Budapešť a na východe na Nyíregyházu a Debrecín. Na severe sa bude budovať rýchlostná cesta R4 do Košíc ako dôležitý tranzitný ťah do Poľska.[2] Železnica premáva z mesta štyrmi smermi. Z Potiskej železničnej stanice sa cestuje na Budapešť (za 1h 40 min), na Nyíregyházu a cez Košice do Krakova. Z Gemerskej stanice odchádzajú vlaky na maďarskú aj slovenskú časť Gemera.

Mestská električková doprava premáva od roku 1897. Na dvoch frekventovaných linkách do oceliarní a Diósgyőru jazdia električky odkúpené z Košíc a Mostu a ojazdené viedenské električky.[3] Do roku 2011 budú ojazdené vozy nahradené novými jednotkami, zrekonštruuje sa pôvodná sieť, ktorá sa rozšíri o 1,5 km západne do štvrti Felső-Majláth.[4] Mestské autobusy začali premávku do kúpeľov Lillafüred1903 ako prvé v Uhorsku a dnes existuje 36 liniek.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Miškovec je sídlom jedného z dvoch biskupstiev Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, konkrétne Miškoveckého apoštolského exarchátu. Ten bol zriadený 4. júna 1924 z 21 farností s prevažne slovanskými veriacimi, ktoré pôvodne patrili k Prešovskej eparchii a ako bohoslužobný jazyk používali cirkevnú slovančinu. V roku 2011 bolo k Miškoveckému exarchátu pričlenených ďalších 29 farností z Hajdudorožskej eparchie.[5]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]