Slaná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Slaná pozri Slaná (rozlišovacia stránka).
Slaná
maď. Sajó, nem. Salza
rieka
End-of-Sajo.jpg
Ústie do Tisy
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko
Vznik prameň
 - poloha Stolické vrchy
 - výška 1 280 m
Ústie Tisa
 - poloha pri Tiszagyulaháze
 - výška 85 m
Dĺžka 229,4 km
Povodie 11 900 km² (1 190 000 ha)
Prietok v ústí
 - priemerný 60 /s
Dĺžka toku na Slovensku 92,5 km
Povodie na Slovensku 3 217 km² (321 700 ha)
Úmorie Čierne more
Tok a povodie Slanej po ústie do Tisy
Tok a povodie Slanej po ústie do Tisy
Tok a povodie Slanej po ústie do Tisy
Wikimedia Commons: Sajó

Slaná (maď. Sajó, nem. Salza) je rieka na Slovensku a v Maďarsku. Je to významný pravostranný prítok Tisy.

Na našom území preteká na pomedzí východného a stredného Slovenska, územím okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Má celkovú dĺžku 229,4 km, z toho na našom území 110 km. Odvodňuje územie s rozlohou 3 191 km² a jej priemerný prietok dosahuje hodnotu 8,5 m³/s pri Čoltove, 14,5 m³/s pri Lenartovciach a 60 m³/s v ústí. Je tokom III. rádu a priemerná lesnatosť povodia je 40%. Slaná je stredohorským typom rieky s dažďovo-snehovým režimom odtoku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na brehoch rieky pri obci Muhi (neďaleko ústia) sa 11. apríla 1241 uskutočnila Bitka pri rieke Slaná alebo bitka o Muhi medzi vojskami uhorského kráľa Bela IV. a mongolským vojskom Batuchána. Bitka mala za následok zdrvujúcu porážku uhorských vojsk a následné ročné plienenie mongolských vojsk v krajine. Kráľ Belo aj knieža Koloman sa zachránili útekom, arcibiskup Ugrín sa utopil v močiari.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Stolica, na severnom úpätí vrchu Stolica (1 476,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 280 m n. m.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku tečie na sever a severovýchod Slanskou dolinou, zľava priberá Trsteník, tečie na východ a vstupuje do Revúckej vrchoviny, podcelku Dobšinské predhorie. Preteká močaristým územím, z pravej strany priberá Mlynnú a tečie okrajom obce Rejdová a následne cez Vyšnú Slanú. Neskôr priberá zľava Dobšinský potok a rieka sa stáča na juhovýchod, koryto sa viac rozširuje, podobne aj údolie rieky. Pri obci Vlachovo priberá z ľavej strany Vlachovský potok a mení smer toku viac k juhu, tečie okrajom obcí Gočovo, Nižnoslanská Baňa a Nižná Baňa, kde priberá pravostranný Kobeliarovský potok.

Rieka sa následne veľkým oblúkom stáča na juhovýchod, sprava do nej ústi Pališov potok, preteká cez obec Henckovce, opäť sprava priberá Dolinský potok a vteká na katastrálne územie obce Gemerská Poloma, kde zľava priberá Súľovský potok. Ďalej tečie okolo Betliara, priberá ľavostranný Betliarsky potok a preteká okrajom Nadabuly, kde sa prudko stáča, tečie na juh a vstupuje do Rožňavskej kotliny.

Následne preteká územím mesta Rožňava, zľava priberá Rožňavský potok a stáča sa na juhozápad. Tečie okrajom obce Brzotín, kde priberá najprv sprava Honský potok, potom zľava Čremošnú (257,0 m n. m.) a ešte aj Egrešský potok z ľavej strany. Opúšťa Rožňavskú kotlinu a ďalej tečie širokým a hlbokým údolím medzi Silickou planinou na ľavom brehu a Plešivskou planinou na pravom brehu. Tu sa opäť stáča viac na juh, tečie okolo obce Slavec a osady Gombasek, za ktorou sa prudko ohýba a tečie na krátkom úseku juhozápadným smerom okolo osady Vidová.

Potom vteká na územie obce Plešivec, kde ústi do Slanej pravostranný Štítnik a rieka sa popri výbežku Koniarskej planiny stáča opäť na juh a vstupuje do Rimavskej kotliny. Na pravej strane sa oddeľuje bočné rameno, ktoré sa znovu pripája pri Gemerskej Hôrke. Ďalej priberá zľava Ardovský potok, tečie medzi obcou Bohúňovo na ľavom brehu a osadou Tiba na pravom brehu, rieka vytvára meandre a zo severu obteká obec Čoltovo. Medzi Čoltovom a susednou Bretkou tečie juhozápadným smerom, tu priberá zľava Sograď a pri Bretke pravostranný Muráň.

Opäť tečie na juh popri Gemerskej Panici, obci Gemer, obci Starňa kde priberá ľavostrannú Lapšu, potom preteká poza mesto Tornaľa, kde najprv v blízkosti centra mesta priberá sprava Činču a v južnej časti mesta (pri miestnej časti Králik) priberá významný pravostranný prítok Turiec (169,4 m n. m.). Od tohto miesta tečie rieka Slaná obklopená ochrannými hrádzami na oboch brehoch, preteká okolo obce Včelince, kde zľava ústi Hubovský potok a okolo Ruminiec, kde priberá pravostranný prítok Kaloša.

Neskôr priberá pri obci Štrkovec Konský potok zľava, tečie v blízkosti obcí Riečka a Kráľ, kde zľava priberá Neporadzský potok a následne neďaleko Aboviec priberá aj Lúčku z pravej strany. Preteká ešte okrajom Lenartoviec, priberá svoj najvýznamnejší prítok, Rimavu sprava, a stáča sa na východ. Opúšťa územie Slovenska (195,0 m n. m.) a ďalej tečie na území Maďarska, kde pri obci Tiszagyulaháza vteká do Tisy.

Koryto rieky Slanej sa na strednom úseku neustále vlní a v okolí obce Štrkovec vytvára niekoľko slepých ramien. Najvýznamnejšími prítokmi v Maďarsku sú sprava Hangony, zľava Bodva a Hornád.

Povodie Slanej podľa prítokov (v smere toku)[upraviť | upraviť zdroj]

Slaná (len na území Slovenska; P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]