Vyšná Slaná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°47′09″S 20°19′00″V / 48.7859°S 20.3167°V / 48.7859; 20.3167
Vyšná Slaná
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Nadmorská výška 491 m n. m.
Súradnice 48°47′09″S 20°19′00″V / 48.7859°S 20.3167°V / 48.7859; 20.3167
Rozloha 15,36 km² (1 536 ha) [1]
Obyvateľstvo 512 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 33,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1362
Starosta Dušan Gallo[3] (SMER)
PSČ 049 26 (pošta Rejdová)
ŠÚJ 526347
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Ján Krupár, starosta obce
č. 29
049 26 Vyšná Slaná
E-mailová adresa info@vysnaslana.sk
Telefón 788 32 30
Fax 788 32 31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.vysnaslana.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vyšná Slaná je obec na Slovensku v okrese Rožňava.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec ležiaca na Hornom Gemeri v severnej časti Rožňavského okresu, cez ktorú preteká rieka Slaná. Údolie v ktorom sa nachádzame je ohraničené kopcami Slovenského Rudohoria, zo severu kopcom Javor, z južnej strany Radzimom. Západ údolia uzatvára najvyšší končiar Stolica a na severozápade Masná. Z východnej strany je údolie otvorené a nadväzuje na dolinu Dobšinského potoka, ktorý sa vlieva do rieky Slaná

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Erb obce Vyšná Slaná má túto podobu : V zelenom štíte strieborné prekrížené banícke kladivá na zlatých rukovätiach, sprevádzané po bokoch striebornými nebeskými telesami, vpravo hviezdou, vľavo odvráteným polmesiacom. Vo väčšom erbe obce Vyšná Slaná je štít ovenčený zlatými ratolesťami a na jeho hornom okraji spočíva zlatá purpurom vystlatá a perlami zdobená koruna. Znamenie je vložené do dolu zaobleného tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí.
  • Vlajka obce Vyšná Slaná pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (2/9), bielej (2/9), zelenej (1/9), žltej (2/9) a zelenej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
  • Zástava obce Vyšná Slaná má podobnú kompozíciu, ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšná Slaná je pôvodom banícka obec so starou a bohatou baníckou históriou, ktorá bola známa už v 14 storočí, čo potvrdzujú i mnohé zápisy, ale i pamätníky baníctva roztrúsené po celom katastrálnom území obce. Dolovalo sa tu striebro, meď, železo, ale aj spracovávalo sa v miestnych hámroch a mašiach. Posledná baňa na území obce zanikla len v roku 1975. Keďže baníctvo pretrvávalo od vzniku obce väčšina občanov bola zamestnaná v baniach a banských spracovateľských závodoch, len malé percento sa venovalo poľnohospodárstvu, povozníctvu, páleniu dreveného uhlia a vápna a v neskorších dobách i ovčiarstvu.

Prvý písomný záznam je z roku 1362, keď Vyšná Slaná patrila Štítnickým Bebekovcom a volala sa Sayowfey. Tento názov vyplýva pravdepodobne z prekladiska soli na ceste, ktorou vozili štítnický páni soľ z Poľska. Od roku 1472 má už názov Felsesayo.

Reformácia do našej obce zasiahla v roku 1590, kedy do našej obce nastúpil prvý evanjelický farár Juraj Gliksa. Na začiatku 18 storočia v našej obci postavil zemepán Šebek kúriu, známu dodnes, na ktorej je zabudovaný erb. Do roku 1781, do tolerančného patentu Rejdová a Vyšná Slaná mali jeden cirkevný zbor, po tomto roku sa Rejdová odčlenila. V roku 1837 sa započalo z prestavbou novej cirkevnej školy. Veľkým prínosom pre obec bola stavba cesty Zábava píla cez Vyšnú Slanú do Rejdovej, ktorá bola dokončená až v roku 1938, kameň na túto cestu sa dovážal z Radzima.

Po I. svetovej vojne mnohé rodiny ostali bez živiteľov a bieda zasiahla skoro všetky rodiny v obci. Východisko z tejto situácie hľadali vo vysťahovaní za prácou do Ameriky. Z Vyšnej Slanej sa vysťahovalo celých 23 rodín.

Po II. svetovej vojne sa situácia podstatne nezmenila až v 50 rokoch sa sociálna situácia zlepšuje vytvárajú sa pracovné príležitosti počet zamestnaných v obci narastá a obec sa začína budovať. Po socializácii dediny v 60 rokoch mení sa aj poľnohospodárska výroba a do zamestnania sa dostávajú aj ženy.

Počet obyvateľov sa pohyboval v priemere okolo 600 ľudí. Najväčší počet ľudí 753 mala obec v roku 1975.

Osídlenie obce je v súvislej zástavbe v okolí rieky Slaná na jej oboch brehoch, ktorá je premostená 4 železobetonovými mostami. Stred obce je v nadmorskej výške 520 m n. m.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je ustálený počet obyvateľov. V súčasnej dobe žije 521 trvalo prihlásených osôb. Ekonomicky aktívnych osôb je tu v súčasnej dobe 248, z toho mužov je 140 a žien 108, čo činí 47,6 % z trvalo bývajúceho obyvateľstva.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nemecko – Wende od roku 2001
  • Maďarsko – Sayokorostur rok 2002

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spevácka folklórna skupina Radzim
  • Mladá folklórna skupina IMPULZ

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je evanjelický kostol neskorogotického štýlu, postavený v roku 1506, upravený v renesančnom štýle v 17 storočí a v barokovom štýle v 18 storočí. V týchto rokoch sa rekonštruuje. Jednou z málo známych pamiatok je Šebeková kúria v strede dediny postavená v roku 1700, prestavaná v barokovom štýle v 20 storočí.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pamätník SNP

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbalový klub TJ Družstevník Vyšná Slaná

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jánsky turistický výstup na Radzim
  • Memoriál Erika Vysokého
  • Detský Juniáles
  • Mikulášsky večierok

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravnú cestu tvorí štátna cesta I/67 smer Rožňava – Dobšiná , je to cesta II. triedy s odbočkou na Píle, odtiaľ vedie cesta III. triedy do obce Vyšná Slaná. Táto dopravná komunikácia je dobre udržiavaná až na zimné mesiace, kedy je na úseku Píla – Vyšná Slaná obmedzený výkon zimnej údržby. Cesta od odbočky na Píle po stred obce Vyšná Slaná je dlhá 6 km. Aj keď vozovka nemá spevnený okraj cesty je pomerne bezpečná, nakoľko nemá veľký sklon.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Vyšná Slaná je obmedzená autobusová doprava. Autobusy chodia do obce zo autobusovej stanice Dobšiná. Prestupnou stanicou je Píla, kde sa prestupuje z oboch smerov na Vyšnú Slanú. V pracovných dňoch prichádza do obce 15 spojových autobusov 15 ich aj z obce odchádza. Zložitejšia situácia je v sobotu a nedeľu keď je obmedzený počet spojov do obce. Z hľadiska turistického ruchu v rekreačnom stredisku Július a na chate Radzim to nemá až taký veľký vplyv, nakoľko prestupná stanica Píla je necelé 3 km od rekreačného strediska Július, cesta je vedená v miernom sklone, čo sa dá zvládnuť aj peši.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Radzim FK s.r.o. Vyšná Slaná
  • Casíno Radzim – majiteľ Peter Valenčák
  • Potraviny ORCHIDEA – majiteľka Tatiana Revúcka
  • Rekreačné stredisko Július – majiteľ Vojtech Eltschlager
  • Chata Radzim – majiteľ obec Vyšná Slaná
  • Poľnohospodárske družstvo Vyšná Slaná
  • Lesná spoločnosť PS Vyšná Slaná

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

O predškolskú výchovu najmladších detí sa stará materská škola, ktorá má sídlo v budove obecného úradu na poschodí so samostatným vchodom. Materská škola nemá právnu subjektivitu, patrí pod obecný úrad. V tomto roku sa o výchovu detí starajú 2 vychovávateľky a jedna pomocníčka a upratovačka. Materskú školu navštevuje 15 detí vo veku od 2 rokov do 5 rokov. Materská škola má veľmi dobre vybavenie nakoľko je vybavená i telocvičnou. Zlepšiť by bolo potrebné audiovizuálnu techniku.

Základná škola v obci nie je žiaci dochádzajú do základnej školy do Rejdovej, ktorá je vzdialená od Vyšnej Slanej 3 km. Pravidelne premáva žiacky autobusový spoj ktorý vozí žiakov do školy i zo školy. Do stredných škôl a stredných odborných učilíšť študenti dochádzajú do Dobšinej, ktorá je vzdialená 9 km a do Rožňavy, vzdialenej 30 km.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa narodil Prof. RNDr. Juraj Daniel-Szabó, CSc. slovenský fyzik.

Pôsobil tu Fraňo Kráľ.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Dušan Gallo je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]