Kazateľnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kazateľnica je architektonicky upravené vyvýšené miesto v kresťanskom chráme všeobecne rozšírené od neskorej gotiky.

Kazateľnica tvorí rečnište (obyčajne cilindrickej alebo polygonálnej formy) prístupné schodiskom so zábradlím; nad rečnišťom sa nachádza zvuková strieška vo forme baldachýnu. Rečnište je upevnené na stenu alebo pilier, vždy na severnej strane hlavnej lode, prípadne ho nesie stĺp alebo skulpturálna podpera (socha Mojžiša, apoštola, evanjelistu, anjela, Adama a i.).

Predchodcom kazateľnice bola ambona, v starokresťanskom chráme ako čítací pult pred zábradlím medzi chórom a loďou, ktorej pôvod sa odvodzuje zo synagogálnych bohoslužieb. Kazateľnica sa ako samostatný architektonický útvar rozšírila od 13. storočia v súvislosti s kazateľskými rádmi (františkánmi, dominikánmi), u ktorých sa stala kázeň hlavnou časťou bohoslužieb.

Najstaršie kamenné kazateľnice s bohatou plastickou výzdobou vznikli v Taliansku v 13. storočí. V ostatnej Európe sa na tvorbu kazateľníc začal klásť osobitný dôraz od 15. storočia (predná časť rečnišťa, schodisko i zvuková strieška sa často vybavovali figurálnymi sochárskymi prácami so symbolickým významom). Najčastejšie sa na kazateľniciach zobrazuje Kristus so štyrmi evanjelistami, prípadne so všetkými apoštolmi. Zvuková strieška nesie postavu víťazného Krista (Salvator mundi), prípadne Dobrého pastiera, archanjela a i.

Od začiatku 16. storočia kamenné kazateľnice ustúpili dreveným s maliarskou i rezbárskou plastickou dekoráciou. Ich miesto sa stabilizovalo na strednom pilieri hlavnej lode alebo na triumfálnom oblúku. Nadobúdali rôzne formy; okrem zaužívaných typov s cylindrickým alebo polygonálnym, príp. štvorcovým rečnišťom (napr. v chráme sv. Jakuba v Levoči) aj v tvare napr. kalichovitého kvetu, veľryby alebo v podobe lode ako alegórie bojujúcej cirkvi (farský kostol v Pruskom). Osobitným typom sú epitafové kazateľnice, kazateľnicové oltáre (v jednotnom spojení kazateľnice a hlavného oltára prevažne v evanjelických kostoloch alebo v zámockých kaplnkách od neskorého 16. storočia) a exteriérové kazateľnice na pútnických chrámoch alebo cintorínskych kaplnkách

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1979

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]