Mojžiš

Z Wikipédie

Mojžiš (po hebrejsky משה - Moše) bol najväčším prorokom judaizmu. Pochádzal z pokolenia Léviho. Žil v rokoch 2486 až 2606 (židovského kalendára) t.j. v rokoch 1274 až 1154 pred n.l. Za manželku si vzal Cipporu, dcéru madianskeho kňaza Jetra (Reguela). Ona mu porodlia dvoch synov, Geršoma a Eliezera. Mojžiš vyviedol židovský národ z egyptského otroctva, ukázal mu cestu do zasľúbenej zeme a na hore Sinaj prijal od Boha židovskú náboženskú náuku - Tóru. Mojžiš žil 120 rokov, prvých 40 rokov žil v Egypte na dvore faraóna, druhých 40 rokov žil v Madiansku a tretích 40 rokov po vyvedení Izraela z Egypta, putoval s Izraelom po púšti. Zomrel na hore Nebó. Mojžiš vystupuje v biblických knihách Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium (čiže 2. až 5. Kniha Mojžišova). Mojžiš je autorom piatich kníh Mojžišových, ktoré napísal pravdepodobne v období jeho putovania na púšti v rokoch 2526 až 2566 (židovského kalendára) t.j. 1154 až 1114 pred n.l.

Za významného proroka ho považuje aj kresťanstvo a islam.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mojžiš
• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Mojžiš