Kaplnka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Neogotická kaplnka v Mošovciach

Kaplnka (z lat. cappa, t. j. plášť, cupella, t. j. malý hrob) je označenie pre menšie súkromné i verejné bohoslužobné miestnosti, v ktorých sa neprechováva eucharistia alebo iba so zvláštnym povolením.

Pôvodne tento pojem označoval časť franského kráľovského paláca v Paríži, kde sa uchovával a uctieval mníšsky šat sv. Martina z Tours.

Kaplnky boli od raného stredoveku súčasťou palácov, hradov a iných sídiel, neskôr i radnice a menších domov (napr. Kaplnka sv. Ladislava v Primaciálnom paláci v Bratislave). Od obdobia gotiky vznikali kaplnky ako súčasti chrámových stavieb okolo chóru alebo pri bočných lodiach, často i zo súkromných donácií (napr. kaplnka Zápoľských v Spišskom Štvrtku a v Spišskej Kapitule).

Ako menšie samostatne stojace kresťanské kultové stavby sa rozšírili najmä v renesancii a baroku napr. ako zázračné, pútnické (súbor kaplniek v Marianke pri Bratislave), ako krstiteľnice (samostatné alebo pričlenené k chrámovému priestoru), pohrebné (postavené na cintorínoch; napr. neogotická kaplnka Laury Henckelovej na cintoríne v Rusovciach), náhrobné (slúžiace ako náhrobok rodu alebo cirkevných hodnostárov).

Osobitným typom sú dvojité kaplnky s dvoma podlahami, časté v palácoch a hradoch v celom stredoveku i ako karnery na cintorínoch (napr. Kaplnka Sv. Michala v areáli Starého zámku v Banskej Štiavnici).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]