Rusovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°03′19″S 17°08′43″V / 48.0554°S 17.1452°V
Rusovce
mestská časť Bratislavy
Kastiel rusovce.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava V
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 133 m n. m.
Súradnice 48°03′19″S 17°08′43″V / 48.0554°S 17.1452°V
Rozloha 25,56 km² (2 556 ha)
Obyvateľstvo 2 891 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 113,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1266
Starosta Dušan Antoš[2] (SDKÚ-DS, MOST-HÍD, KDH)
PSČ 851 10
ŠÚJ 529494
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu
Vývojová ulica č.8
Telefón 02/68207011
Fax 02/68207013
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Rusovce.svg
Wikimedia Commons: Rusovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.rusovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rusovce (maď. Oroszvár, nem. Karlburg, chorv. Rosvar) sú mestská časť Bratislavy na pravom brehu Dunaja, južne od mestskej časti Petržalka v okrese Bratislava V.

Rusovce sú najväčšou bratislavskou mestskou časťou na juh od Petržalky a svojím charakterom pripomínajú menšie mesto.

Obsah

Dejiny [upraviť]

Na ich území sa v 2. - 4. storočí po Kr. nachádzala rímska Gerulata. Dnes je tam expozícia. Pôvodne samostatná obec Rusovce sa prvý raz spomína roku 1266, mala prevažne poľnohospodársky charakter. V stredoveku sa sem prisťahovalo veľa Chorvátov. Koncom 19. storočia boli všetci obyvatelia Nemci (zrejme ponemčení Chorváti). Roku 1918 sa Rusovce nestali súčasťou Česko-Slovenska, ale zostali spolu s Jarovcami a Čunovom v Maďarsku, až v roku 1947 boli pripojené k Česko-Slovensku a roku 1972 k mestu Bratislava.

Historické pamiatky [upraviť]

Rusovce sú známe početným výskytom historických pamiatok. Z pamiatok sakrálnej architektúry k nim patria rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény z roku 1662, kostol sv. Víta zo 17. storočia a evanjelický kostol a. v. zo začiatku 19. storočia.

Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Rusoviec je kaštieľ, prestavaný v 2. polovici 19. storočia v tzv. windsorskom slohu, s anglickým parkom. V súčasnosti je dlhšiu dobu pre verejnosť neprístupný.

Okrem týchto pamiatok sa v Rusovciach nachádza niekoľko pamiatok drobnej architektúry - stĺp Najsvätejšej Trojice z roku 1748, morový stĺp pred kostolom sv. Márie Magdalény z roku 1719, mauzóleum Laury Henckelovej, manželky predposledného majiteľa rusovského panstva Huga Henckela von Donnersmarck, postavené v roku 1884 v neogotickom slohu (pôvodne stálo oproti kostolu sv. Víta, od roku 1908 tvorí dominantu miestneho cintorína), stĺp Piety z roku 1742 ako i niekoľko krížov.

Referencie [upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Dušan Antoš je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty [upraviť]

Pozri aj [upraviť]

Galéria [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]