Kvádi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kvádi boli západogermánsky kmeň, spolu s Markomanmi tvorili vyšší kmeňový zväz Svébi, preto ich neskôr antickí autori uvádzali aj pod týmto menom. V 1. storočí pred Kr. sídlili pri Labe, asi v polovici 1. storočia pred Kr. sa spolu s Markomanmi presídlili na východ, pričom Markomani osídlili predovšetkým Čechy a Moravu, Kvádi západné Slovensko.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre príbuznosť s Markomanmi je ťažké rozlíšiť hranicu medzi obomi kmeňmi. Kvádi pri svojom príchode vytlačili časť keltského obyvateľstva (Bojov), časť kmeňov si podmanili (Kotíni na strednom Slovensku).
Najstaršie správy o Kvádoch na území Slovenska uvádzajú aj ich kráľa (lat. rex) Vannia z Tudrovho rodu, ktorý celých tridsať rokov vládol Kvádom na západnom Slovensku. Vytvoril prvý štátny útvar na Slovensku - Vanniovo kráľovstvo (lat. regnum Vannianum). Po tridsaťročnej vláde sa proti nemu vzbúrili vlastní synovci Sido a Vangio, a hoci mal Vannius silných spojencov v sarmatských Jazygoch, utrpel porážku a musel ujsť na rímske územie, kde získal azyl. Neskôr sa Vangio a Italicus zúčastnili na občianskej vojne medzi Flaviom Vespasianom a Vitelliom v bitke pri Cremone. Kvádi a Markomani boli jednými z hlavných kmeňov, ktoré sa zúčastnili na markomanských vojnách (165 - 180, príp. 182), neskôr aj na ďalších bojoch proti Rímskej ríši. V roku 375 Kvádi zaútočili na územie rímskej ríše, pretože správca Panónie dal zákerne zavraždiť ich kráľa Gabinia. Keď proti nim vytiahol cisár Valentinián I., ospravedlňovali svoj útok práve touto vraždou. Pri rokovaniach sa Valentinián tak rozčúlil, že zomrel. Na začiatku 5. storočia sa Kvádi pridali k ďalším barbarským kmeňom (Vandali), ktoré prenikli cez rímsku hranicu a presunuli sa na západ do Hispánie na Pyrenejský polostrov, kde postupne správy o nich končia.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]