Svébi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Svébi (lat. Suebi, Suevi) bola skupina západogermánskych kmeňov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku pramene uvádzajú, že žijú pri Labe, severne od nemeckého stredohoria. V roku 71 pred Kr. prenikli do Galie, ale 58 pred Kr. ich Ceasarove vojská zatlačili späť. Časť z nich sa potom usadila aj pri rieke Neckar, iná časť bola usídlená na území Rímskej ríše naľavo od Rýna. Medzi Svébov patrili zo známych kmeňov napríklad Longobardi, Semnoni, Hermunduri, Markomani a Kvádi, ktorí sa neskôr rôznymi cestami presúvali po Európe (napríklad Kvádi tiahli do dnešného Slovenska). Podobne v 3. – 5. storočí časť Svébov odtiahla zo severu do dnešného juhozápadného Nemecka, kde sa z nich vyvinuli Alamani a Jutungovia.

Pramene však pojem Svébi používajú sčasti rôzne. Napr. Tacitus pojem Svébi chápe veľmi široko – ako všetky kmene medzi Dunajom a Baltským morom. Naopak v 4. storočí niektoré pramene ako Svébov označujú Kvádov v dnešnom Slovensku; časť z nich (označovaná dnes ako „Svébi“) potom odtiahla do dnešného Španielska (do Galície) a založila tam kráľovstvo, ktoré v 6. storočí podľahlo Vizigótom.

Podľa Svébov sa pravdepodobne dodnes volá Švábsko.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1] (po slovensky)
  • [2] (po česky)
  • [3] (po nemecky)
  • [4] (po nemecky)
  • [5] (po nemecky, španielsky, anglicky)