Vannius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vannius bol germánsky náčelník a kráľ z kmeňa Kvádov. V 1. stor. po Kr. vytvoril na území dnešného západného Slovenska prvý štátny útvar regnum Vannianum (Vanniovo kráľovstvo).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vannius pochádzal z kmeňa Kvádov. Tento kmeň s príbuzným kmeňom Markomanov patril do skupiny Svébov. Markomanský náčelník Marobud (lat. Maroboduus) vytvoril na prelome letopočtov silný štátny útvar v stredných Čechách. Stal sa však nebezpečným súperom Rimanov, ktorí využili rozbroje medzi Marobudom a náčelníkom Cheruskov Arminiom, ktorý Marobuda vyhnal a zaujal jeho miesto.

Marobudovu vojenskú družinu Rimania zverili pod vládu kvádskeho náčelníka Vannia, ktorý pochádzal z dynastie, založenej náčelníkom Tudrom. S rímskou podporou sa Vannius usadil na území dnešného západného Slovenska a v roku 21 po Kr. vytvoril štátny útvar, ktorý Rimania nazvali Vanniovo kráľovstvo (regnum Vannianum) a Vanniovi udelili titul kráľ (lat. rex). Kráľovstvo sa rozprestieralo pravdepodobne na juhozápadnom Slovensku, „za Dunajom medzi riekami Morava a Váh“ (Rímsky historik Tacitus doslovne uvádza: Danuvium ultra inter flumina Marum et Cusum').

Vannius využíval skutočnosť, že cez územie západného Slovenska viedla prastará obchodná Jantárová cesta, po ktorej sa z juhu na sever vyvážali vyspelé remeselné výrobky na územie barbarov, zo severu na juh sa zase od Baltického mora dovážal do oblasti Stredozemného mora jantár, ktorý sa využíval na výrobu šperkov, ale najmä pri náboženských úkonoch. Vannius ochraňoval obchodníkov, putujúcich po tejto ceste a za to vyberal primerané poplatky. Na hraniciach svojho kráľovstva budoval na vyvýšených miestach pevnosti a opevnené body.

V priebehu tridsiatich rokov Vannius nahromadil obrovský majetok, ktorý mu závideli susedné kmene, súkmeňovci i jeho vlastní príbuzní. Synovia jeho sestry Vangio a Sido sa proti nemu v roku 50 po Kr. vzbúrili a zaútočili proti nemu. Hoci mal Vannius vycvičené vojsko, jeho spojenci sarmatskí Jazygovia nedokázali bojovať v uzavretých šíkoch a Vannius bol porazený. Statočne bojoval, utŕžil aj mnohé rany, ale napokon sa musel uchýliť pod ochranu veliteľov rímskeho loďstva na Dunaji. Rimania mu neposkytli vojenskú pomoc, ale po porážke ho usadili na svojom území v Panónii niekde v oblasti Neziderského jazera a tam Vannius aj zomrel.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tacitus: Letopisy (Annales) II, 62-63; XII, 29-30. (Slovenský preklad: Tatran, Bratislava 1980)
  • Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. Zv. 1: Slovensko pred príchodom Slovanov. Bratislava 1998
  • Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava 1998, 2003 (2. vydanie)