Váh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°45′00″S 18°08′46″V / 47.75°S 18.146°V / 47.75; 18.146
Váh
maď. Vág, nem. Waag, poľ. Wag
rieka
Rieka Váh.jpg
Váh pretekajúci cez mesto Sereď.
Štát Slovensko Slovensko
Prítoky
 - ľavostranné Revúca, Turiec, Rajčanka, Nitra
 - pravostranné Belá, Orava, Kysuca, Malý Dunaj
Hlavná zdrojnica Čierny Váh
 - poloha Kráľova hoľa, Nízke Tatry
 - výška 664 m
 - súradnice 49°01′08″S 19°48′29″V / 49.019°S 19.808°V / 49.019; 19.808
Sekundárna
zdrojnica
Biely Váh
 - poloha Važecká dolina, Vysoké Tatry
Ústie Dunaj
 - poloha Komárno
 - výška 106,5 m
 - súradnice 47°45′00″S 18°08′46″V / 47.75°S 18.146°V / 47.75; 18.146
Dĺžka 403 km
Povodie 10 640 km² (1 064 000 ha)
Prietok v ústí
 - priemerný 196 /s
 - maximálny 1 825 /s
 - minimálny 22,3 /s
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Red pog.svg
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Wikimedia Commons: Váh

Váh je najdlhšia slovenská rieka. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa stáča na juh a smeruje ku Komárnu, kde ústí do Dunaja.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Váh vzniká pri Kráľovej Lehote (664 m n. m.) sútokom dvoch menších riek - Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách.

Priebeh toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od sútoku zdrojníc pri Kráľovej Lehote tečie Váh takmer 150 km západným smerom. Krátko po svojom vzniku priberá ľavostranný prítok Boca a pravostranný Hybica, pričom sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu Liptovskú kotlinu. V Liptovskom Hrádku priberá pravostranne Belú, podteká diaľnicu D1 a za Liptovským Mikulášom sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere Liptovskej Mary. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje vyrovnávacia nádrž Bešeňová a rieka putuje k Ružomberku, kde zľava priberá Revúcu a úzkym údolím opúšťa Liptov. Pri Kraľovanoch priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú Oravu a následne vteká do vodnej nádrže Krpeľany a regiónu Turiec. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky - staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez Sučany a Vrútky a Krpeliansky vodný kanál, ktorý severným okrajom Turian privádza vodu k vodným dielam Sučany a Lipovec. Pred sútokom oboch ramien pri Dubnej Skale sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava Turiec a rieka pokračuje Strečnianskou úžinou do regiónu Považie.

Pri Strečne sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere vodného diela Žilina a pokračuje severným okrajom Žiliny, kde priberá pravostrannú Kysucu a následne ľavostrannú Rajčanku. Nasleduje vodná nádrž Hričov a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom Bytče pokračuje do Považskej Bystrice, severnejší Hričovský kanál privádza vodu k vodnému dielu Mikšová a Považská Bystrica. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere Nosickej priehrady, pod ktorou nasleduje Púchov a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa Považského podolia. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom Nemšovej, kde sprava priberá Vláru, až do Trenčína. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice, Ilava, Dubnica a Trenčín. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji Trenčína opäť odvádza umelý kanál (Biskupický), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, Nové Mesto n/V., Horná Streda a Sĺňava. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri Beckove, Novom Meste nad Váhom až do Piešťan, kde sa už naplno prejavuje ráz Podunajskej nížiny.

Pod vodným dielom Sĺňava sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k vodnému dielu Drahovce-Madunice. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred Hlohovcom, odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi lužného lesa. Priberá pravostranný prítok Horný Dudváh, preteká Sereďou a napája vodné dielo Kráľová. Na poslednom úseku dolného toku prechádza Šaľou, vodným dielom Selice a pred Kolárovom priberá dva významné prítoky - zľava Nitru a sprava Malý Dunaj. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je Stará Nitra, pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto Komárno a zaniká ústím do Dunaja v nadmorskej výške 106,5 m n. m..

Vážska kaskáda[upraviť | upraviť zdroj]

Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda — systém 22 priehrad a vodných elektrární. Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární, ktoré v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie.[1] Najnovšie postavenou je Vodné dielo Žilina.

Prehľad vodných nádrží:

Sútok starého koryta a Biskupického kanála v Piešťanoch.

Čierny Váh

Váh

Prítoky Váhu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných tokov v povodí Váhu

Pravostranné

Ľavostranné

Sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam sídiel na rieke Váh

Rieka preteká cez 20 slovenských miest:

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Z hydrografického hľadiska by zdanlivo názov rieky mal byť Orava, pretože na sútoku s Váhom má väčšiu šírku. V skutočnosti je však pri sútoku priemerný prietok Oravy 35,55 m³/s a Váhu 40,94 m³/s.

Vodáctvo a vodné športy[upraviť | upraviť zdroj]

Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy a tiež sú zaradené do zoznamu rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, najmä Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava a Kráľová.

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami.

Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]