Váh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Váh
maď. Vág, nem. Waag, poľ. Wag
rieka
Rieka Váh.jpg
Váh pretekajúci cez mesto Sereď.
Štát Slovensko Slovensko
Hlavná zdrojnica Čierny Váh
 - poloha Kráľova hoľa, Nízke Tatry
Sekundárna
zdrojnica
Biely Váh
 - poloha Važecká dolina, Vysoké Tatry
Ústie Dunaj
 - poloha Komárno
 - výška 106,5 m
Dĺžka 403 km
Povodie 10 640 km² (1 064 000 ha)
Prietok
 - priemerný 196 /s
 - maximálny 1 825 /s
 - minimálny 22,3 /s
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Wikimedia Commons: Váh

Váh je najdlhšia slovenská rieka podľa toku na slovenskom území. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Nadmorská výška v mieste vzniku pri Kráľovej Lehote je 664 m n. m.. Váh vzniká sútokom dvoch menších riek - Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Váh sa vlieva v Komárne do Dunaja (106,5 m n. m.)

Vážska kaskáda[upraviť | upraviť zdroj]

Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda — systém 22 priehrad a vodných elektrární. Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární, ktoré v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie.[1] Najnovšie postavenou je Vodné dielo Žilina.

Prehľad vodných nádrží:

Čierny Váh

Váh

Prítoky Váhu[upraviť | upraviť zdroj]

Pravostranné[upraviť | upraviť zdroj]

Ľavostranné[upraviť | upraviť zdroj]

Sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Sútok starého koryta a Biskupického kanála v Piešťanoch.

Rieka preteká cez 20 slovenských miest:

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Z hydrografického hľadiska by zdanlivo názov rieky mal byť Orava, pretože na sútoku s Váhom má väčšiu šírku. V skutočnosti je však pri sútoku priemerný prietok Oravy 35,55 m³/s a Váhu 40,94 m³/s.

Vodáctvo a vodné športy[upraviť | upraviť zdroj]

Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy a tiež sú zaradené do zoznamu rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, najmä Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava a Kráľová.

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami.

Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]