Váh
| Váh | |
| maď. Vág, nem. Waag, poľ. Wag | |
| rieka | |
 Váh pretekajúci cez mesto Sereď.
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Hlavná zdrojnica | Čierny Váh |
| - poloha | Kráľova hoľa, Nízke Tatry |
| Sekundárna zdrojnica |
Biely Váh |
| - poloha | Važecká dolina, Vysoké Tatry |
| Ústie | Dunaj |
| - poloha | Komárno |
| - výška | 106,5 m |
| Dĺžka | 403 km |
| Povodie | 10 640 km² (1 064 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 196 m³/s |
| - maximálny | 1 825 m³/s |
| - minimálny | 22,3 m³/s |
 _-_location_and_watershed.svg) Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
|
|
| Wikimedia Commons: Váh | |
Váh je najdlhšia slovenská rieka podľa toku na slovenskom území. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Nadmorská výška v mieste vzniku pri Kráľovej Lehote je 664 m n. m.. Váh vzniká sútokom dvoch menších riek - Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Váh sa vlieva v Komárne do Dunaja (106,5 m n. m.)
Obsah |
Vážska kaskáda [upraviť]
Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda — systém 22 priehrad a vodných elektrární. Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární, ktoré v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie.[1] Najnovšie postavenou je Vodné dielo Žilina.
Prehľad vodných nádrží:
Čierny Váh
- Vodná nádrž Čierny Váh (horná a dolná nádrž)
Váh
- Liptovská Mara
- Vodná nádrž Bešeňová
- Krpeľany
- Vodné dielo Žilina
- Vodná nádrž Hričov
- Vodné dielo Mikšová (na Hričovskom kanáli)
- Vodné dielo Považská Bystrica
- Nosice (Priehrada mládeže)
- Sĺňava
- Vodné dielo Drahovce-Madunice
- Vodné dielo Kráľová
- Vodné dielo Selice
|
|||||
Prítoky Váhu [upraviť]
Pravostranné [upraviť]
Ľavostranné [upraviť] |
Sídla [upraviť]
Rieka preteká cez 20 slovenských miest:
- Liptovský Hrádok
- Liptovský Mikuláš
- Ružomberok
- Vrútky
- Žilina
- Bytča
- Považská Bystrica
- Púchov
- Ilava
- Dubnica nad Váhom
- Nemšová
- Trenčín
- Nové Mesto nad Váhom
- Piešťany
- Leopoldov
- Hlohovec
- Sereď
- Šaľa
- Kolárovo
- Komárno
Zaujímavosti [upraviť]
Z hydrografického hľadiska by zdanlivo názov rieky mal byť Orava, pretože na sútoku s Váhom má väčšiu šírku. V skutočnosti je však pri sútoku priemerný prietok Oravy 35,55 m³/s a Váhu 40,94 m³/s.
Vodáctvo a vodné športy [upraviť]
Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy a tiež sú zaradené do zoznamu rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, najmä Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava a Kráľová.
V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami.
Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.
