Považská Bystrica

Považská Bystrica
mesto
od hora Kostol Navštívenia Panny Márie, pohľad z Milochova, Považský hrad
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Považská Bystrica
Región	Považie
Nadmorská výška	288 m n. m.
Súradnice	49°06′58″S 18°26′50″V
Rozloha	90,56 km² (9 056 ha)
Obyvateľstvo	41 153 (31. 12. 2011)
Hustota	454,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1316
Primátor	Doc. PhDr. PaedDr. Karol Janas, PhD. (SMER, KDH, SDKÚ-DS)
PSČ	017 01
ŠÚJ	512842
EČV	PB
Tel. predvoľba	+421-42
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Považská Bystrica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.povazska-bystrica.sk
Freemap.sk: mapa
Slovenský portál

Manínska tiesňava

Považský hrad nad mestskou časťou Považské Podhradie

Kaplnka svätej Heleny

Výstavba diaľnice D1 v Považskej Bystrici

Kaštieľ Orlové

Považská Bystrica (nem. Waagbistritz, maď. Vágbeszterce) je priemyselné mesto na severozápade Slovenska na rieke Váh. Nachádza sa medzi mestami Púchov a Bytča.

Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zničená a nahradená v období od roku 1950 do 1980. Do dostavby diaľnice D1 v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádzalo na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku.

Polohopis

Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí. Nachádza sa na hranici medzi troma pohoriami – Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m, ktorý je viditeľný z väčšiny mesta. Medzi Veľkým a Malým Manínom (812 m) sa nachádza Manínska tiesňava, známa predovšetkým turistom, ako aj horolezcom, od ktorej je len pár metrov vzdialená, nemenej zaujímavá Kostolecká tiesňava. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú Súľovské skaly so zrúcaninou hradu. Neďaleké hraničné pohorie Javorníky s výškou niečo nad 1000 metrov ponúka dostatok možností turistom, ako aj cyklistom a horským cyklistom. Vo vzdialenosti 20 km od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších slovenských kúpeľov, Rajecké Teplice.

Časti mesta

Považský hrad so Száparyovským kaštieľom

Kaštieľ Burg pod hradom

Samotné mesto Považská Bystrica je rozdelené na niekoľko častí, má 11 mestských častí (bývalých samostatných obcí), pričom prevažná väčšina obyvateľstva žije na sídliskách.

Centrum Dedovec Hliny Kolónia

Lány Rozkvet Stred SNP

Zakvášov Jelšové Hliníky

Ďalšími časťami mesta sú: Dolný Milochov a Horný Milochov (spolu vytvárajú mestskú časť Milochov), Jelšové, Strojárenská štvrť, Šuvarovce.

K mestu patrí aj niekoľko osád: Belažská kopanica, Cingelov laz, Kunovec, Dvorského laz, Galanovce, Chodnické, Krekáčov laz, Líškovie laz, Matúšsky laz, Rybárikov laz, Tomankovci a Trnovie laz.

Mestské časti

Mestské časti vznikli pripojením predtým samostatných obcí k Považskej Bystrici. Spolu žije vo všetkých nasledovných mestských častiach okolo 8 000 obyvateľov.

Dolný Moštenec Horný Moštenec Milochov Orlové Podmanín Podvažie

Považská Teplá Považské Podhradie Praznov Šebešťanová Vrtižer Zemiansky Kvašov

Dejiny

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1316, v spojitosti s Matúšom Čákom Trenčianskym. Ďalšia zmienka je listina konventu v Hronskom Beňadiku datovaná na 13. júl 1330. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399, ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu. V roku 1432 bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri Ján a Rafeal Podmanickí, známi z ich lúpeží. Rodina Podmanických sa stala vládcom mesta v roku 1458, keď uhorský kráľ Matej Korvín daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument Articuli Podmanickyani z roku 1506 , ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v slovenčine.

Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami Štefana Bočkaja v roku 1604, Imricha Tökölyho v roku 1679, Bereczényiho a Očkaya a roku 1707. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku 1886, keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady.

V roku 1918 sa mestečko stalo súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1929 sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946.

Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70tych a 80tych rokoch 20. storočia mesto výrazne rástlo, okolo malého centra vyrástli nové sídliská. Samotné centrum bolo kompletne prebudované, preto je veľmi náročné nájsť tu nejakú historickú budovu. Hlavným zamestnávateľom od druhej svetovej vojny bol strojársky podnik Považské strojárne. Továreň vyrábala hlavne skútre a priemyselné ložiská. Od pádu socializmu sa ocitla spoločnosť v kríze, čo sa nepriaznivo prejavilo v regióne a zvýšilo nezamestnanosť

Politika

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie (podľa údajov z roku 2001) Slováci – 97,72 % Česi  – 1,01 % Rómovia – 0,09 % Maďari  – 0,09 % Poliaci – 0,07 % Nemci – 0,05 % a iní

Náboženské zloženie (podľa údajov z roku 2001) rímski katolíci –89,09% bez vyznania – 12,62 % evanjelici a.v. – 2,56 % grécki katolíci – 0,18 % pravoslávni – 0,07 % nezistené – 2,92 % a iní

Kultúra a zaujímavosti

Národné pamätihodnosti

Architektúra

• Považský hrad Považský hrad je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie.

Pamätihodnosti mesta

V mnohých kultúrnych pamiatkach sa zachovali unikátne diela sochárov, maliarov, umeleckých remeselníkov. Z nich treba uviesť najmä renesančný epitaf Rafaela Podmanického z r. 1558 v kostole Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici, barokový zvon z r. 1660 v Prejte, organ z r. 1777 vo farskom kostole v Pruskom, oltárny obraz Cyrila a Metoda v kostole v Mojtíne z r. 1858

Architektúra

• Funkcionalistická budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice (dnešnej Tatra Banky) postavená v roku 1928 architektom Milošom Svitavským. Ide o najhodnotnejšiu budovu modernej architektúry v meste.
• Administratívna budova ABŠO od architektov Ivana Meliša a Severína Ďuriša v rokoch 1968-1976. Pozoruhodná svojim technickým riešením zavesenej konštrukcie jednotlivých podlaží.
• Ďiaľničná estakáda ponad mesto, ktorá získala v roku 2010 cenu Stavba roka.

ďalšie

• Kostol Navštívenia Panny Márie z 15. storočia
• Kostol sv. Juraja z roku 1791
• Kaplnka sv. Heleny z roku 1728
• Na kalvárii kaplnka sv. Márie Magdalény z roku 1805
• Na cintoríne kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
• Vlastivedné múzeum v Kaštieli v Orlovom
• Kaštieľ Burg v Považskom Podhradí z roku 1631
• Száparayovský kaštieľ z roku 1676

Šport

Športové kluby

• Hokejový klub HK 95
• Hádzanársky klub MŠK
• Futbalový klub FK Raven
• Basketbalový klub BK IMC

Hospodárstvo a infraštruktúra

Priemysel

V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli Považské strojárne.

Doprava

Cez Považskú Bystricu vedie diaľnica D1 spájajúca Bratislavu so Žilinou a ostatnými mestami severného Slovenska, ako aj s východným Slovenskom a mestami Prešov a Košice.

Spor o diaľnicu sa ťahal už viac ako desať rokov. Spočiatku išlo o konflikt medzi tunelovými variantmi a estakádou priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Tí preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie.

Oba tábory však tlačil čas. Tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola rok čo rok hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku 2008. Estakáda bola slávnostne otvorená 30. mája 2010 a odovzdaná do užívania 31. mája 2010.

Cez mesto tiež prechádza hlavná železničná trať 120 Bratislava – Žilina. V meste zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov IC Viedeň – Bratislava – Košice. Z mesta sú priame vlakové spojenia aj do ČR.

V Považskej Bystrici premáva mestská hromadná doprava, ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. 21 autobusov Mestskej dopravnej spoločnosti je denne vypravovaných až na 18 liniek. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1.

Osobnosti

Rodáci

• Imro Weiner-Kráľ (1901) – maliar a grafik
• Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) – funkcionalistický architekt
• Peter Holka (1950) – spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež
• Ján Kroner (1956) – herec
• Dorota Nvotová (1982) – herečka a speváčka
• Marián Vajda (1965) – tenista, tréner
• Michal Mertiňák (1979) – double tenista
• Andrej Meszároš (1985) – hokejista
• Jaroslav Baška (1975) – Poslanec NR SR (SMER-SD)

Partnerské mestá

• Rožnov pod Radhoštěm, Česko
• Báčska Palanka, Srbsko

Pozri aj

• Považský hrad
• Zoznam ulíc a námestí v Považskej Bystrici
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Považskej Bystrici

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Považská Bystrica

Externé odkazy

• Považská Bystrica – Oficiálna stránka Považskej Bystrice
• Považská Bystrica – Portál o meste Považská Bystrica
• Považská Bystrica Otvorene - občiansky portál
• Informačný portál PB