Trenčín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trenčín pozri Trenčín (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°53′31″S 18°02′12″V / 48.89194, 18.03667
Trenčín
Mesto
Prezývka: Mesto módy
Štát Vlajka Slovenska Slovensko
Kraj Trenčiansky
Historický región Stredné Považie
Okres Okres Trenčín
Súradnice 48°53′31″S 18°02′12″V / 48.89194, 18.03667
Najvyšší bod
 - výška 211 m n. m.
Rozloha 81,99 km² (8 199 ha)
Obyvateľstvo 56 365 (1.1.2009)
Hustota 687 /km²
Prvá písomná zmienka 1111
Primátor Ing. Branislav Celler
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 911 01
Telefónna predvoľba 032
Kód 26452
EČV TN, TC, TE
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Trenčín
Webová stránka: www.trencin.sk
Freemap.sk: mapa
Trenčín za súmraku, Mierové námestie
Trenčiansky hrad, apríl 2001

Trenčín (maď. Trencsén, nem. Trentschin, lat. Trentsinium alebo Laugaricio) je jedno z najstarších slovenských miest s 57 000 obyvateľmi ležiace na rieke Váh. Nachádza sa na západnom Slovensku blízko hraníc s Českou republikou. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Vďaka svojej strategicky výhodnej polohe dal vznik Trenčianskemu hradu. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Počtom obyvateľov je Trenčín 9. najväčším slovenským mestom po Bratislave, Košiciach, Prešove, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Trnave a Martine. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín. Okolie Trenčína je zároveň jednou z najväčších slovenských aglomerácií, v okruhu 12 kilometrov na sever od Trenčína sa nachádza šesť miest - Trenčín, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Trenčianske Teplice, Nemšová a Ilava. Spolu s okolitými dedinami žije na tomto pomerne malom území 175-tisíc obyvateľov.

Obsah

[upraviť] História

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín odnepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností - Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 178 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiána.

Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.

Pamätník gen. M. R. Štefánika.

Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hamry, medzi obcami Soblahov, Trenčianska Turná a Mníchova Lehota odohrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili železnicu z Bratislavy, neskôr sa dokončilo železničné spojenie so Žilinou. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej Česko–slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheitsdienstu a Gestapa a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez Váh. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili 10. apríla 1945, hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine.

Po roku 1989 sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Trenčín sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k významným mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom[1].

[upraviť] Členenie mesta

[upraviť] Časti mesta

Trenčín má 4 hlavné mestské časti

Mestská časť
  • MČ Stred:
    • Stred mesta
    • Dolné mesto
    • Dlhé Hony
    • Noviny
    • Biskupice
  • MČ Juh (Trenčín):
    • Juh I.
    • Juh II.
    • Juh III.
  • MČ Sever:
  • MČ Západ:
    • Zámostie
    • Kvetná
    • Istebník
    • Orechové
    • Zlatovce
    • Nové Zlatovce
    • Záblatie

[upraviť] Ulice

  • počet ulíc: 249
  • počet námestí: 8

Trenčianske námestia

  • Mierové námestie
  • Štúrovo námestie
  • Námestie sv. Anny
  • Námestie SNP
  • Holubyho námestie
  • Slnečné námestie
  • Námestie Dr. prof. Hlaváča
  • Mariánske námestie

[upraviť] Rozloha a katastrálne územie

Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území:

  • Hanzlíková 511,90 ha
  • Istebník 484,50 ha
  • Kubrá 764,30 ha
  • Kubrica 670,00 ha
  • Orechové 387,70 ha
  • Opatová 1 422,20 ha
  • Trenčianske Biskupice 750,10 ha
  • Záblatie 883,60 ha
  • Zlatovce 807,30 ha
  • Trenčín 1 518,10 ha

Rozloha spolu: 8 199,70 ha

Hustota osídlenia na km²: 720,05 osôb na km²

[upraviť] Geografia

[upraviť] Vodné toky

[upraviť] Pohoria

  • Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
  • Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu (363 m n.m.) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou lesoparku Brezina.

[upraviť] Symboly mesta

[upraviť] Erb

Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku 1324. Základom erbu Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu Johanitov v meste.[2]

[upraviť] Vlajka

Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.[3]

[upraviť] Politika

[upraviť] Primátori

[upraviť] Mestské zastupiteľstvo

Volebné obdobie 2002–2006

Poslanci mestského zastupiteľstva

Ing. Anton Boc (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ) – poslanec a zástupca primátora

Poslanci mestského zastupiteľstva

Ján Babič (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Martin Barčák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Ján Bezák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Miloš Kohout (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Milan Česal (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ľubomír Dobiaš (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Janka Fabová (HZDS-ĽS), MUDr. Peter Hlavaj (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Dipl. Ing. Július Homola (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Gabriela Hubinská (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Ján Krátky(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), PhDr. Marián Kvasnička (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), PhDr. Alena Laborecká (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Róbert Lifka (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Oľga Löbbová (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Najjasnejsie Velicenstvo RNDr. Jozef Mertan - Choseee v zálive (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Mgr. Anna Plánková(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Vladimír Poruban (HZDS-ĽS), MUDr. Ľubomír Sámel (DÚ), MUDr. Pavol Sedláček (HZDS-ĽS), Ing. Štefan Sýkorčin (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Poslanec MUDr. Eugen Szép (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Veronika Závodská (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Branislav Zubričaňák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ)

Volebné obdobie 2006 - 2010

Janka Fabová ĽS-HZDS, Marta Blahová ĽS-HZDS, Tomáš Vaňo ĽS-HZDS, Vladimír Poruban ĽS-HZDS, Igor Kvasnica ĽS-HZDS, Ľubomír Sámel ĽS-HZDS, Dušan Gálik ĽS-HZDS, Ladislav Pavlík Smer-SD, Vladimír Gavenda Smer-SD, Daniel Beníček Smer-SD, Ján Kanaba Smer-SD, Stanislav Pastva Smer-SD, Eduard Hartmann SNS, Jozef Mertan SDKÚ-DS, Ľubomír Dobiaš SDKÚ-DS, Juraj Holubek SDKÚ-DS, Branislav Zubričaňák SDKÚ-DS, Anton Boc SDKÚ-DS, Marián Kvasnička KDH, Ján Krátky KDH, Gabriela Hubinská KDH, Ján Bezák KDH, Róbert Lifka Nezávislý, Ján Babič Nezávislý, Martin Barčák Nezávislý,

[upraviť] Partnerské obce

[upraviť] Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva
Národnosť  %
Slováci 95,29
Česi 2,41
Moravania 0,21
Rómovia 0,08
Poliaci 0,05
Nemci 0,04
Rusíni 0,04
Maďari 0,28
Iní 1,6
Náboženské zloženie obyvateľstva
Náboženstvo  %
Rímsko katolícke 65,76
Bez vyznania 22,32
Evanjelická cirkev a.v. 7,05
Grécko katolícke 0,32
Pravoslávie 0,17
Iní 4,38
Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2001).
Obyvateľstvo spolu 112 767
Slovenská 109 012
Česká 1 894
Maďarská 196
Moravská 144
Rómska 66
Poľská 38
Nemecká 30
Rusínska 29
Ukrajinská 24
Chorvátska 4

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Galérie

[upraviť] Knižnice

  • Verejná knižnica Michala Rešetku
  • Ústredná knižnica Slovenskej armády
  • Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka

[upraviť] Divadlo

  • Trenčianske Hradné divadlo
  • Hudobné divadlo Trenčín
  • Divadlo Normálka

[upraviť] Múzeá

  • Trenčianske múzeum
  • Múzeum kolies ETOP

[upraviť] Hudba

  • Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal
  • Gulliver's Band
  • Ľubor Martin Mikrostar
  • Bez ladu a skladu

[upraviť] Kiná

  • ARTKINO METRO, Mierové námestie 4
  • CINEMAX Trenčín, MAX -zábavno obchodné centrum, gen. M. R. Štefánika 426

[upraviť] Pravidelné podujatia

Hudobné podujatia
  • Pohoda Festival na vojenskom letisku Trenčín
  • Jazz pod hradom
  • Runway international rock festival
Výstavy
  • Rock-Pop-Jazz… vo fotografii
Výstavisko Expo center
  • Trenčín mesto módy
  • SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
  • Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
  • Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
  • Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
  • Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
  • Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
  • Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
  • Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl
  • Beauty Slovakia

[upraviť] Stavby

Mesto Trenčín neustále rekonštruuje a renovuje historické stavby a pamiatky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou mesta. V blízkej budúcnosti je naplánovaná výstavba ďalšieho multifunkčného zábavného centra.

[upraviť] Pamiatky

Trenčiansky hrad
Evanjelický kostol a.v.
  • Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
  • Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978-1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
  • Farský kostol
  • Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
  • Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
  • Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z 2. storočia n.l. ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nachádza nápis za hotelom Tatra.
  • Morový stĺp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho
  • Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle
  • Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
  • Židovská synagóga - neologického štýlu postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy

[upraviť] Parky

  • Lesopark Brezina
  • Chránený areál Park Záblatie (4,50 ha)
  • Mestský park (Park M. R. Štefánika)
  • Park Pod Juhom
  • Ostrov

[upraviť] Šport

  • futbal – do sezóny 2007/2008 sa v Trenčíne hrala najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu AS Trenčín, v sezóne 2008/2009 účastník 1. Slovenskej ligy
  • hokej – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu Dukla Trenčín
  • kanoistika- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
  • hádzaná - HK Štart Trenčín - Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) - (sezóna 2007/2008 - 5. miesto/12)

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Doprava

[upraviť] Železničná doprava

[upraviť] Cestná doprava

Mestom prechádza diaľnica D1 Bratislava - Žilina (- Košice).

  • Slovenská autobusová doprava Trenčín

[upraviť] Letecká doprava

[upraviť] MHD

  • V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 28, nočný spoj č. 50, a autobusy Tesco zo sídliska Juh a z autobusovej a železničnej stanice k hypermarketu Tesco v časti Belá.

[upraviť] Školstvo

[upraviť] Základné

  • Veľkomoravská ulica 12
  • Dlhé Hony 1
  • Petra Bezruča 66
  • Hodžova 37
  • L. Novomeského 10
  • Východná 9
  • Na Dolinách 27
  • Kubranská cesta

[upraviť] Stredné

  • Gymnázium Ľudovíta Štúra
  • Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
  • Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
  • Osemročné športové gymnázium
  • Stredná zdravotnícka škola
  • Stredná umelecká škola
  • Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša Trenčín
  • Stredné odborné učilište odevné a textilné
  • Stredné odborné učilište stavebné
  • Stredné odborné učilište strojárske
  • Stredné odborné učilište železničné
  • Stredné odborné učilište letecko opravárenské
  • Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu

[upraviť] Vysoké

[upraviť] Dôležité firmy

  • Merina, a.s. – textilná spoločnosť - Už neexistuje
  • Old Herold, s.r.o. – liehoviny
  • OZETA Neo, a.s. - Už neexistuje
  • Výstavisko Expo center, a.s.
  • Trens a.s. strojárska spoločnosť
  • Letecké opravovne Trenčín, a.s.

[upraviť] Významné osobnosti

[upraviť] Rodáci

[upraviť] Pôsobiaci v meste

[upraviť] Súvisiace odkazy

[upraviť] Referencie

  1. ↑ http://www.artattack.sk
  2. ↑ Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín - obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.
  3. ↑ www.trencin.sk - symboly mesta

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

[upraviť] Galéria

Trenčiansky hrad

Synagóga v Trenčíne

Hotel Tatra pod Hradom

Trenčín z východu


Mestá a obce okresu Trenčín (3+34) 31.12.2003

Adamovské Kochanovce | Bobot | Dolná Poruba | Dolná Súča | Drietoma | Dubodiel | Horná Súča | Horné Srnie | Horňany | Hrabovka | Chocholná-Velčice | Ivanovce | Kostolná-Záriečie | Krivosúd-Bodovka | Melčice-Lieskové | Mníchova Lehota | Motešice | Nemšová | Neporadza | Omšenie | Opatovce | Petrova Lehota | Selec | Skalka nad Váhom | Soblahov | Svinná | Štvrtok | Trenčianska Teplá | Trenčianska Turná | Trenčianske Jastrabie | Trenčianske Mitice | Trenčianske Stankovce | Trenčianske Teplice | Trenčín | Veľká Hradná | Veľké Bierovce | Zamarovce
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Tren%C4%8D%C3%ADn“