Trenčín

O iných významoch výrazu Trenčín pozri Trenčín (rozlišovacia stránka).

Trenčín
mesto
Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí.
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Trenčín
Región	Stredné Považie
Rieka	Váh
Nadmorská výška	217 m n. m.
Súradnice	48°53′39″S 18°02′26″V
Najvyšší bod
- výška	211 m n. m.
Rozloha	82 km² (8 200 ha)
Obyvateľstvo	55 832 (31. 12. 2011)
Hustota	680,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1111
Primátor	Mgr. Richard Rybníček (NEKA)
PSČ	911 01 - 08
ŠÚJ	505820
EČV	TN, TC, TE
Tel. predvoľba	+421-32
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Trenčín
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.trencin.sk
Freemap.sk: mapa
Slovenský portál

Trenčín za súmraku, Mierové námestie

Trenčín (lat. Trentsinium alebo Laugaricio, maď. Trencsén, nem. Trentschin) je jedno z najstarších slovenských miest s 55 832 obyvateľmi ležiace na rieke Váh. Nachádza sa na západnom Slovensku blízko hraníc s Českom. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný Trenčiansky hrad. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Počtom obyvateľov je Trenčín 9. najväčším slovenským mestom po Bratislave, Košiciach, Prešove, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Trnave a Martine. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín.

Trenčiansky úsek Stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa do 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom a Ilava

Geografia

Vodné toky

• Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva Nosický kanál. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje Biskupický kanál.
• Na území mesta ďalej pri Sihoti do Nosického kanála Váhu ústi potok Teplička (do nej zľava Opatovský potok a Kubranský potok), sprava sa do Váhu vlieva Orechovský potok.
• Západnou časťou mesta preteká ešte Zlatovský potok, ktorý sa pod mestom vlieva do Drietomice. Južným okrajom územia mesta tečie aj Lavičkový potok, ktorý je pravostranným prítokom Soblahovského potoka.
• Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.

Pohoria

• Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
• Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu (363 m n. m.) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou lesoparku Brezina.

Dejiny

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností – Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiána. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku 166 do 180 – markomanských vojen.

Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.

Pamätník gen. M. R. Štefánika

Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami Soblahov, Trenčianska Turná a Mníchova Lehota odohrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili železnicu. Výstavba Považskej železnice sa po mnohých prieťahoch začala až v roku 1875, ale po dosiahnutí Nového Mesta nad Váhom (1. júna 1876) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla 1879) sa železničná trať predĺžila do Istebníka, pričom železničná stanica v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do Žiliny mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra 1883. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na Košicko-bohumínsku trať, zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať Sereď – Galanta, a tak mal Trenčín priame spojenie s Viedňou aj s Budapešťou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra 1888, sa začala doprava aj na železničnej trati Trenčianska Teplá – Vlára – Uherský Brod, čím sa sprístupnila aj cesta do Brna. Železničné spojenie Považia s Ponitrím teda železnica z Trenčína do Topoľčian bola vybudovaná v roku 1901. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj priemyslu. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej Česko–slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheitsdienstu a Gestapa a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez Váh. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili 10. apríla 1945, hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku 1948 bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80.-tych rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy.

Po roku 1989 sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom.

Pamiatky

Trenčiansky hrad

• Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľský a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
• Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978 – 1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
• Farský kostol
• Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
• Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
• Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z roku 179 ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za hotelom Tatra.
• Morový stĺp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho
• Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle
• Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
• Židovská synagóga – neologického štýlu postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy

Členenie mesta

Časti mesta

Trenčín má 4 hlavné mestské časti

MČ Stred: Stred mesta Dolné mesto Dlhé Hony Noviny Trenčianske Biskupice

MČ Juh (Trenčín): Juh I. Juh II. Juh III.

MČ Sever: Sihoť I. Sihoť II. Sihoť III. Sihoť IV. Opatová nad Váhom Pod Sokolice Kubrá Kubrica

MČ Západ: Zámostie Kvetná Istebník Orechové Zlatovce Nové Zlatovce Záblatie

Ulice

Evanjelický kostol a. v.

• počet ulíc: 259
• počet námestí: 9

Trenčianske námestia

• Mierové námestie
• Štúrovo námestie
• Námestie sv. Anny
• Námestie SNP
• Holubyho námestie
• Slnečné námestie
• Námestie Dr. prof. Hlaváča
• Mariánske námestie
• Námestie sv. rodiny

Rozloha a katastrálne územie

Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu):

• Hanzlíková 511,90 ha (1976)
• Istebník 484,50 ha (1972)
• Kubrá 764,30 ha (1975)
• Kubrica 670,00 ha (1975)
• Orechové 387,70 ha (1972)
• Opatová 1 422,20 ha (1985)
• Trenčianske Biskupice 750,10 ha (1965)
• Záblatie 883,60 ha (1985)
• Zlatovce 807,30 ha (1976)
• Trenčín 1 518,10 ha

Rozloha spolu: 8 199,70 ha

Hustota osídlenia na km²: 720,05 osôb na km²

Symboly mesta

Erb

Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku 1324. Základom erbu Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu johanitov v meste. Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna).

V 70.tych rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však, našťastie, nebola realizovaná.

Vlajka

Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.

Politika

Primátori

• 1887 – 1918 – Ernest Ucsnay (mešťanosta)
• 1918 – 1919 – Alexander Zeleny (mešťanosta)
• 1919 – 1920 – Jozef Laco (mešťanosta)
• 1920 – 1922 – Cyril Svoboda (mešťanosta)
• 1923 – 1924 – Ing. Gustáv Dohnányi (starosta)
• 1924 – 1928 – Rudolf Misz (starosta)
• 1928 – 1939 – Jozef Reihel (starosta)
• 1939 – 1945 – Dr. Ján Zaťko (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta)
• 1945 – Štefan Markovič (mešťanosta)
• 1945 – Ján Zeman (predseda MNV)
• 1945 – 1946 – Ján Barták (predseda MNV)
• 1946 – 1948 – Dr. Jozef Baár (predseda MNV)
• 1948 – Ján Mikula (predseda MNV)
• 1948 – 1949 – Eduard Klčo (predseda MNV)
• 1949 – 1951 – Štefan Ondruška (predseda MNV)
• 1952 – 1954 – Vojtech Kianička (predseda MsNV)
• 1954 – 1971 – Anton Tomáš (predseda MsNV)
• 1971 – 1977 – Rudolf Pajtina (predseda MsNV)
• 1977 – 1990 – Štefan Rehák (predseda MsNV)
• 1990 – 1994 – Štefan Rehák
• 1994 – 1998 – Ing. Jozef Žiška
• 1998 – 2002 – Ing. Jozef Žiška
• 2002 – 2003 – Ing. Juraj Liška (SDKÚ, KDH, ANO, DS) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie)
• 2004 – 2006 Ing. Branislav Celler (SDKÚ, ANO, DS)
• 2006 – 2010 – Ing. Branislav Celler (SDKÚ-DS, KDH)
• 2010 – Mgr. Richard Rybníček (nezávislý)

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva Národnosť  % Slováci 95,29 Česi 2,41 Moravania 0,21 Rómovia 0,08 Poliaci 0,05 Nemci 0,04 Rusíni 0,04 Maďari 0,28 Iní 1,6

Náboženské zloženie obyvateľstva Náboženstvo  % Rímsko katolícke 65,76 Bez vyznania 22,32 Evanjelická cirkev a. v. 7,05 Grécko katolícke 0,32 Pravoslávie 0,17 Iní 4,38

Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2001). Obyvateľstvo spolu 112 767 Slovenská 109 012 Česká 1 894 Maďarská 196 Moravská 144 Rómska 66 Poľská 38 Nemecká 30 Rusínska 29 Ukrajinská 24 Chorvátska 4

Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2001

sídlo/rok	1850	1869	1880	1890	1900	1910	1921	1930	1950	1961	1970	1980	1991	2001
Trenčín	2602	4903	5368	6135	7011	7805	10411	11809	16235	22257	29055	47887	56828	57854

Ostatné

Galérie

• Galéria Miloša Alexandra Bazovského
• Mestská galéria Trenčín

Knižnice

• Verejná knižnica Michala Rešetku (4 pobočky)
• Ústredná knižnica Slovenskej armády
• Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka

Divadlo

• Trenčianske Hradné divadlo
• Hudobné divadlo Trenčín
• Divadlo Normálka
• Virtuálne divadlo Trenčín

Múzeá

• Trenčianske múzeum
• Múzeum kolies ETOP

Hudba

• Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal
• Gulliver's Band
• Ľubor Martin Mikrostar
• Bez ladu a skladu
• Chór vážskych muzikantov

Kiná

• ARTKINO METRO, Mierové námestie 4
• CINEMAX Trenčín, MAX -zábavno obchodné centrum, gen. M. R. Štefánika 426

Pravidelné podujatia

V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy).

Hudobné podujatia

• Pohoda Festival na vojenskom letisku Trenčín
• Jazz pod hradom
• Runway international rock festival

Festivaly

• Divadelný festival Sám na javisku

Výstavy

• Rock-Pop-Jazz… vo fotografii

Výstavisko Expo center

• Trenčín mesto módy
• SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
• Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
• Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
• Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
• Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
• Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
• Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
• Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo
• Beauty Slovakia
• Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov
• Výstava koní
• Výstava psov

Parky

• Lesopark Brezina
• Chránený areál Park Záblatie (4,50 ha)
• Park M. R. Štefánika
• Park Pod Juhom

Šport

• futbal – v Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu AS Trenčín
• hokej – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu Dukla Trenčín
• kanoistika- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
• hádzaná – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12)
• florbal – Panthers Tn + ŠK 1. FBC Trenčín, klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie dva tituly majstra Slovenska, jedenkrát druhé a tretie miesto

Športoviská v Trenčíne

Zimné štadióny

• Zimný štadión Pavla Demitru- domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici
• Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&T Arena)- menší zimný štadión v susedstve Dukly

Futbalové štadióny

• Štadión na Sihoti- domovský štadión AS Trenčín
• Štadión Ozeta- zrušený
• Štadión Pod Sokolicami

Športové haly

• Mestská športová hala- nachádza sa na Mládežníckej ulici
• Športová hala AŠK Dukla Trenčín- nachádza sa na Štefánikovej ulici

Plavárne a kúpaliská

• Mestská plaváreň
• Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského
• Plaváreň na SPŠ stavebnej
• Plaváreň na ZŠ Na dolinách nefunkčná
• Letná plaváreň
• Letná plaváreň Za mostami
• Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici)

Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Železničná doprava

Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- Trať 120 Bratislava- Žilina a Trať 143 Trenčín- Chynorany). V súčasnosti sa pracuje na modernizácii železničného prieťahu mestom, vykúpené sú pozemky na prekládku trate a výstavbu nového železničného mosta, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará bude musieť ustúpiť novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie železničnej stanice Trenčín, ktorá bude realizovaná spolu s rekonštrukciou autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.

Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto železničné stanice:

• Železničná stanica Trenčín (Trať 120, Trať 143)
• Železničná stanica Trenčín- Predmestie (Trať 143)
• Železničná stanica Zlatovce (Trať 120)
• Železničná zastávka Opatová nad Váhom (Trať 120)

Cestná doprava

Mestom prechádza diaľnica D1 Bratislava – Košice a prieťahy štátnych ciest I/61 a II/507. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty R2, ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu I/50, ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji.

V roku 2011 začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne. Tento obchvat odbremení preťažený cestný most v centre a v prvej etape prevedie dopravu do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elisabeth (bývalý Hotel Tatra).

Letecká doprava

V mestskej časti Trenčianske Biskupice na juhozápade mesta leží Trenčianske letisko, ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a.s., opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta.

MHD

• Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje SAD Trenčín, úsek MHD.
• V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 28 a nočný spoj č. 50. Po masívnej obnove vozového parku v rokoch 2004 – 2009 sú všetky autobusy v premávke nové. Výmenou prešli aj všetky označníky zastávok MHD a SAD a čiastočne aj prístrešky.
• V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava.
• V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.^{[chýba zdroj]}

Vodná doprava

Trenčín leží na trase plánovanej Vážskej vodnej cesty. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba prístavu, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav.

Školstvo

Základné

• Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4.ZDŠ)
• Dlhé Hony 1 (predtým 5.ZDŠ)
• Petra Bezruča 66 (predtým 6.ZDŠ)
• Hodžova 37 (predtým 7.ZDŠ)
• L. Novomeského 10 (predtým 9.ZDŠ)
• Východná 9
• Na Dolinách 27 (Detské mestečko)
• Kubranská cesta
• Potočná 86

Zaniknuté ZŠ:

• 1.ZDŠ- sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku
• 2.ZDŠ- sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka.
• 3.ZDŠ- sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia
• 8.ZDŠ- samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla.

Stredné

• Gymnázium Ľudovíta Štúra
• Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
• Súkromné gymnázium Futurum
• Pedagogická a sociálna akadémia
• Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
• Osemročné športové gymnázium
• Stredná zdravotnícka škola
• Stredná umelecká škola
• Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša Trenčín
• Stredné odborné učilište odevné a textilné
• Stredné odborné učilište stavebné
• Stredné odborné učilište strojárske
• Dopravná akadémia
• Stredné odborné učilište letecko opravárenské
• Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu
• Stredná odborná škola podnikania

Vysoké

• Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
• Vysoká škola manažmentu- of Seattle

Priemysel

Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria TRENS, a.s. (bývalá TOS), Letecké opravovne Trenčín (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a KONŠTRUKTA - Industrial, a.s. a KONŠTRUKTA - Defence, a. s. - pôvodne štátny podnik a vývojový závod Plzenskej zbrojovky dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť AU Optronics, s. r. o. zaoberajúca sa výrobou LCD monitorov.

Osobnosti

Rodáci

• Pavol Barabáš (* 1959) – režisér a cestovateľ
• Danka Barteková (* 1984) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012
• Rudolf Biermann (* 1958) – filmový producent
• JUDr. Jozef Buday – verejný činiteľ a politik
• Karol Csino – slovenský spevák a herec rómskeho pôvodu
• Miroslav Červenka – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945
• Ivan Engler – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny
• Kornel Földvári – slovenský spisovateľ
• Juraj Fuchs – slovenský novinár
• Štefan Furka – slovenský pedagóg a matematik
• Marián Gavenda – slovenský rímskokatolícky duchovný
• Marián Gáborík – slovenský hokejista
• Ing. Pavol Hamžík – podpredseda vlády v období po r. 1989
• RNDr. Ján Hanušin – riaditeľ Slovenského národného múzea
• Mici Haraszti – herečka činohry maďarského Národného divadla
• Alena Heribanová – slovenská televízna moderátorka
• Zdeno Chára – slovenský hokejista, hviezda NHL
• Marián Chovanec – rímskokatolícky biskup nitrianskej diecézy
• Jarmila Lajčáková-Hargašová – moderátorka
• Egon Lánsky – podpredseda vlády Českej republiky
• Aladár Kočiš – významný slovenský novinár, minister v čase Slovenskej republiky
• Lýdia Kyseľová – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá
• Ivan Lendvay – námorný kapitán
• Genpor. Ing. Alojz Lorenc – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej tajnej polície ŠtB
• Július Mazanec – televízny režisér
• Václav Mika – generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska
• Nora Mojsejová – podnikateľka a politička
• PhDr. Soňa Müllerová, rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka
• Karin Olasová – slovenská moderátorka a herečka
• Peter Oravec – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave
• Igor Pietor – filmový režisér
• Ida Rapaičová – slovenská herečka
• Richard Rybníček – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín
• Štefan Skrúcaný – slovenský herec a moderátor
• Marta Sládečková – slovenská herečka
• Pavel Strassmann – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA
• Ing. Pavol Suchán – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992
• Karol Štúr – slovenský básnik, kňaz a učiteľ
• Fraňo Tiso – v čase Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945
• Eva Mária Uhríková – slovenská speváčka
• Ľubomír Vajdička – slovenský divadelný režisér
• JUDr. Vojtech Zamarovský – slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva
• Dalibor Zelik – verejný činiteľ a historik

Pôsobiaci v meste

• Miloš Alexander Bazovský – slovenský maliar
• Václav Pavel Borovička – spisovateľ literatúry faktu
• Jozef Branecký – rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie
• MUDr. Karol Brančík – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda Prírodovedného spolku župy Trenčianskej
• Beatrix Čelková rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny Flóra
• Alexander Dubček – slovenský politik
• Gen. Alois Eliáš – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.
• Julius Fučík – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu
• Ján Hajduch – slovenský fotograf
• Ján Halaša – slovenský fotograf
• Mária Holoubková – Urbasiowna – fotografka
• MUDr. Alojz Chura – priekopník slovenskej pediatrie
• Juraj Jánošík – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho kurucov bitky proti cisárskym labancom v okolí Hámrov pri Trenčíne v r. 1708.
• Karol Kállay – významný slovenský fotograf
• Karol Körper – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne
• Ivan Krajíček – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov
• Alexander Mach – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne
• Mons. Andrej Marsina – člen Štátnej rady Slovenskej republiky
• František Palacký – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra
• Ján Stanek (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne
• Nataša Tanská – spisovateľka
• ThDr. Jozef Tiso – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident prvej Slovenskej republiky
• JUDr. Štefan Tiso – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945
• Gen. Jozef Turanec – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ Rýchlej divízie

Partnerské mestá

• Békéscsaba, Maďarsko
• Casalecchio di Reno, Taliansko
• Cran-Gevrier, Francúzsko
• Kragujevac, Srbsko
• Uherské Hradiště, Česko
• Tarnów, Poľsko
• Zlín, Česko

Ostatné zahraničné vzťahy:

Asnes, Nórsko Gent, Belgicko Gachnang, Švajčiarsko Tilburg, Holandsko Sandviken, Švédsko Saransk, Rusko Varaždin, Chorvátsko Arad, Rumunsko

Lahti, Fínsko Naharyia, Izrael Landshut, Nemecko Republika Senegal South Devon Colledge, Spojené kráľovstvo Bridgwater Czech Slovak Friendship Society, Spojené kráľovstvo Tábor, Česko

Kooperačná sieť európskych miest strednej veľkosti (spolupráca Trenčína ukončená).

Galéria

• 

  Trenčiansky hrad

• 

  Synagóga

• 

  Hotel Tatra

• 

  Víťazný nápis cisára Marca Aurélia

• 

  Centrum mesta z hradu

• 

  Dom armády

• 

  Farské schody

• 

  Reliéf Jána Jiskru z rokov 1915 – 1916

• 

  Kostol sv. Františka Xaverského

• 

  Morový stĺp

• 

  Evanjelický kostol

• 

  Sídlisko Juh

Pozri aj

• Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčín

Externé odkazy

• Oficiálna stránka
• Trenčiansky samosprávny kraj