Štefan Zápoľský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erb rodiny Zápoľských

Štefan Zápoľský (* 1434, † 23. december 1499, Pápa) bol krajinský hodnostár, palatín (od r. 1492), vojvodca a silný spojenec kráľa Mateja Korvína, mladší brat Imricha Zápoľského.

Začínal skromne ako kapitán vojenskej posádky v Ostrihome, no rýchlo dosiahol najvyššie hodnosti. V rokoch 1474 – 1481 bol gubernátorom Sliezska a Lužíc a v rokoch 1487 – 1499 županom Spišskej stolice.

V roku 1474 prenikol s vojskom až ku Krakovu a odmenou získal panstvo a hrad Trenčín. Trenčiansky hrad svojim bohatstvom a nádherou prevyšoval kráľovský dvor. Hlavné zásluhy si získal Zápoľský za bojov kráľa Mateja Korvína proti cisárovi Fridrichovi III. v Rakúsku. V rokoch 1484 – 1485 s Matejom Korvínom neúspešne obliehal Viedenské Nové Mesto. Po dobytí Viedne sa stal v roku 1485 rakúskym krajinským kapitánom a správcom obsadeného územia Rakúska. Viedeň si zvolil za svoje sídlo.

Významnú úlohu zohral pri dosadení Jagelovcov na uhorský trón.

Na sklonku života bol najbohatším magnátom Uhorska, vlastnil sedemdesiatdva hradov a panstiev. Do histórie Slovenska sa o. i. zapísal ako stavebník známej kaplnky Zápoľskovcov v Spišskom Štvrtku. V rokoch 1493 – 1499 dal vystavať pri kostole v Spišskej Kapitule rodinnú pohrebnú kaplnku, v ktorej bol po smrti i pochovaný. Dal prestavať Trenčiansky a Spišský hrad a vybudovať na nich nové, po ňom pomenované paláce.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Zápoľský bol ženatý s Hedvigou, dcérou kniežaťa Přemysla Tešínskeho. Bol otcom neskoršieho uhorského kráľa Jána Zápoľského.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]