Spišská Stará Ves
| Spišská Stará Ves | |
| mesto | |
 Cesta č. 542, mesto, v pozadí Pieniny
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Kežmarok |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 505 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 17,53 km² (1 753 ha) |
| Obyvateľstvo | 2 270 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 129,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1309 |
| Primátor | Ing. Jozef Harabin[2] (NEKA) |
| PSČ | 061 01 |
| ŠÚJ | 523836 |
| EČV | KK |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
  Poloha mesta na Slovensku
|
|
 Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Spišská Stará Ves | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.spisskastaraves.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Spišská Stará Ves (nem. Altendorf, Altdorf, maď. Szepesófalu, poľ. Stara Wieś Spiska) je mesto na severe Spiša, je centrom oblasti nazývanej Zamagurie. Je tretím najmenším mestom na Slovensku.[3]
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Mesto leží medzi Spišskou Magurou a hraničnou riekou Dunajec. Po západnej strane sa vinie hranica s Poľskom. Na východnej strane je národný park Pieniny. Mesto je centrom celého Zamaguria, ktoré pozostáva z 19 katastrálnych území.
Mestské časti [upraviť]
Spišská Stará Ves má dve časti:
V Lysej nad Dunajcom bol hraničný priechod s Poľskom, ale už nie je, lebo roku 2008 sa stalo súčasťou Európskej únie. Nachádza sa tu len pár domov. Vznikla ako majer Červeného Kláštora. Samostatnou obcou sa stala až v 19. storočí po dosídlení nemeckými kolonistami (nemecký názov: "Kahlenberg" - "Lysá hora" v nárečí "Golembrarg").
Dejiny [upraviť]
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1309 (latinský názov: Antiqua Villa). Mesto pravdepodobne existovalo už pred tatárskym vpádom v 13. storočí. V 14. storočí bola za kolonizačnej činnosti šľachticov z Brezovice dosídlená. V r. 1337 sa dostala do zemepánskej závislosti Červeného Kláštora a lechnických kartuziánov. Ich nástupcom mesto patrilo až do 19. storočia.
V histórii sa tu niekoľkokrát stretli uhorskí a poľskí králi na mierových rokovaniach. V r. 1423 sa tu zišiel uhorský kráľ Žigmund a poľský kráľ Vladislav, r. 1474 uhorský kráľ Matej Korvín a Kazimír Jagelovský.
Mesto ležalo na významnej obchodnej ceste, konali sa tu pravidelné utorkové jarmoky, jej obyvatelia boli oslobodení od platenia cla a mýta. Vzhľadom na to získala obec r. 1399 výsady zemepanského mesta s právom dovážať, skladovať a vyvážať pivo, víno a iné nápoje. Neskôr, ešte ako súčasť Uhorska, sa stala centrom okresu.
V 15. storočí bola sužovaná husitmi, epidémiami a hladomormi, v 16. a 17. storočí zase bojmi medzi reformáciou a protireformáciou. Spišská Stará Ves upadla po roku 1920, kedy celá západná časť vtedajšieho okresu pripadla Poľsku (14 obcí). Okresom zostala až do roku 1960 kedy bola včlenená do okresu Poprad a od r. 1997 Kežmarok. Dnešný tvar mesta sa sformoval po silnom požiari roku 1878.
Súčasnosť [upraviť]
S počtom obyvateľov 2 340 (r. 2001) je tretím najmenším slovenským mestom.[3] Po roku 1989 sa stáva centrom turistického ruchu v Zamagurí.
Zamestnanie [upraviť]
Nezamestnanosť dosahuje 30-40 %, v závislosti na ročnom období. Ľudia za prácou dochádzajú do miest za Spišskou Magurou, aj mimo republiky, alebo podnikajú.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Mestské Kultúrne Stredisko [upraviť]
V centre mesta je Mestské kultúrne stredisko (MsKS), kde sa konajú kultúrne podujatia. V budove sa nachádza aj kino.
Kostol [upraviť]
Oproti MsKS stojí gotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia s presbytériom zo 14. storočia a hlavným oltárom z r. 1765 a tri prícestné kaplnky (Najsvätejšej Trojice, Premenenia Pána a sv. Šebastiána, všetky z 18. storočia). V kostole sa nachádza prekrásna krstiteľnica z červeného mramoru, ozdobená reliéfom sv. Juraja. Kostol s vežou svojím tvarom pripomína pevnosť.
Rybníky [upraviť]
Medzi Spišskou Starou Vsou a Lysou nad Dunajcom sa nachádzajú malé rybníčky, hneď pri Dunajci, vhodné na prechádzky a oddych.
Pltníctvo na Dunajci v Pieninách [upraviť]
Zaujímavou atrakciou je splav Dunajca na na tradičných Goralských drevených pltiach. Začiatok vyhliadkovej plavby je v Spišskej Starej Vsi, po výstupište v Lesnici v dĺžke 14 km. Splav je dopĺňaný výkladom o histórii kraja a jednotlivých útvarov v prielome Dunajca, a tiež goralskou muzikou. Pltnícka sezóna sa začína 1. mája a končí 30. októbra.
Prechádzky [upraviť]
Určite zaujímavou je prechádzka od budovy colnice popri cintoríne po starej poľnej ceste pozdĺž hranice s Poľskom na Ševčíkovu samotu. Je to komplex drevených hospodárskych budov a usadlosť obklopená lesmi, ležiaca hneď pri hranici s Poľskom. Na okolitých kopcoch sa v lete pasú ovce, treba si dávať pozor pred napadnutím psami, ktoré sa tam niekedy pohybujú nekontrolované pastiermi.
Šport [upraviť]
Pôsobí tu futbalový klub Slávia Dunajec Spišská Stará Ves.
Ubytovanie [upraviť]
Ubytovať sa je možné v hoteli Eland a v penziónoch.
Pozri aj [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Jozef Harabin je v zozname. Dostupné online.
- ↑ a b Tab. 5. Mestá podľa počtu obyvateľov - 2001, 1991, 1980, 1970 (podľa územnej štruktúry v roku 2001) [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-05-25, [cit. 2012-03-02]. Dostupné online. (slovenčina)
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišská Stará Ves
Externé odkazy [upraviť]
|
|||||||||||
