Osturňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°20′11″S 20°14′29″V / 49.3363°S 20.2415°V / 49.3363; 20.2415
Osturňa
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Zamagurie
Nadmorská výška 640-840 m n. m.
Súradnice 49°20′11″S 20°14′29″V / 49.3363°S 20.2415°V / 49.3363; 20.2415
Rozloha 41,28 km² (4 128 ha) [1]
Obyvateľstvo 316 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 7,66 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1593
Starosta Kristína Gregoričková[3] (NEKA)
PSČ 059 79
ŠÚJ 523771
EČV KK
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Osturňa 153
E-mailová adresa obecosturna@stonline.sk
Telefón 052/489 41 28
Fax 052/489 41 28
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Osturňa
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: obec-osturna.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Osturňa je obec na Slovensku v okrese Kežmarok.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v SZ časti pohoria Spišská Magura v nadmorskej výške od 600 m n. m. do 900 m n. m.. V južnej časti katastra dosahuje hrebeň Magury okolo 1 200 m n. m.. Osturňa leží blízko hranice s Poľskom, v susedstve obcí Tatranská Javorina, Ždiar, Malá a Veľká Franková na slovenskej strane, na poľskej strane s obcami Kacwin, Nižné Lapsze, Vyšné Lapsze, Lapszanka, Repisko a Jurgów.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Kataster územia obce Osturňa patrí do ochranného pásma Pieninského národného parku. Nachádzajú sa tu Veľké Osturnianske Jazero, Malé Jazerá a jazero Ozero. Jazerá, nachádzajúce sa v k. ú. Osturňa, vhodne dopĺňajú prírodnú scenériu krajiny.

  • Veľké Osturnianske jazero (815 m n. m.) je s rozlohou približne 0,25 ha najväčšie z troch jazier na južných svahoch hraničného chrbta, severne od Osturne. Vzniklo nahromadením krýh, ktoré sa zosúvali z hraničného chrbta (986 m) južným smerom až do nadmorskej výšky 790 m.
  • Malé jazero (870 m n. m.) sa nachádza západne od Veľkého jazera a tvoria ho 2 depresie oddelené vyvýšeninou. Jazero vzniklo zahradením doliny zosuvmi.
  • Jazierko (900 m n. m.) má rozlohu cca 400 m² a rovnako vzniklo nahromadením zosúvajúcich sa krýh, ktoré zabránili odtoku dažďovej vody a vodám zo suťových a vrstevných prameňov.
  • Ozero (874 m n. m.) sa nachádza južne od obce v doline Kruľovského potoka. Vzniklo zahradením kryhovými zosuvmi, ktoré sú sporadicky zoskupené na východnom svahu doliny. Plocha jazera je 0,5 ha.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Osturňa bola založená podľa pramenných materiálov v roku 1593 z iniciatívy Juraja Horvátha, majiteľa nedeckého panstva a ďalších majetkov. Vnikla lazovou kolonizáciou valašským obyvateľstvom, ktorých listiny z roku 1562 a 1567 nazývajú Rutheni-rusíni. Tým sa stáva táto osada najzápadnejším rusínskym osídlením. Údaje z Podkarpatskej Rusi uvádzajú, že prví rusínski kolonisti prišli do Osturne z Lemkovštiny už v roku 1313.

Táto kolonizácia súvisí s novým spôsobom rozdelenia pozemkov (zárubkov – lazov), ktorých bolo toľko, koľko mala osada na začiatku osadníkov. Pôda bola rozdelená na rovnaké diely, pričom jeden mal rozlohu okolo 35 ha, súbežne od hranice k hranici chotára. Každý osadník si mohol postaviť dom iba na svojom zárubku - laze, a tak sa vyvinulo reťazové osídlenie. Pri dedení sa pôvodné zárubky – lazy delili znova iba pozdĺžne.

Súkromne hospodáriaci roľníci neboli skolektivizovaní v socialistickom období, čo prispelo k zachovaniu tradičného obhospodarovania krajiny a terajšiemu krajinnému rázu. Osobitosťou obce Osturňa sú tak zachované typické terasovité políčka.

V dôsledku pretrvávajúcej migrácie obyvateľstva za prácou mimo Osturne, či už v pred alebo po vojnovom období, nastal úpadok poľnohospodárskej výroby. V obmedzenom rozsahu sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat.

Osturňa bola najľudnatejšou obcou Zamaguria, dlhá takmer 8 km, s charakteristickou reťazovou formou zástavby a s átriovými hospodárskymi usadlosťami. Prevažná časť zástavby je od roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Čo sa týka náboženstva, väčšina obyvateľov sa podnes hlási ku gréckokatolíckej cirkvi (84,42 % v roku 2001).[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Kristína Gregoričková je v zozname. Dostupné online.
  4. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440703&lstObec=523771