Tvarožná (okres Kežmarok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′08″S 20°28′33″V / 49.085556°S 20.475833°V / 49.085556; 20.475833
Tvarožná
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Nadmorská výška 676 m n. m.
Súradnice 49°05′08″S 20°28′33″V / 49.085556°S 20.475833°V / 49.085556; 20.475833
Rozloha 35 km² (3 500 ha) [1]
Obyvateľstvo 696 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 19,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Starosta Ing. Dagmar Mathiová[3] (SNS, SMER)
PSČ 059 71 (pošta Ľubica)
ŠÚJ 523984
EČV KK
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Tvarožná 27
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/4595622
Fax 052/4595622
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.tvarozna.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Tvarožná je obec na Slovensku v okrese Kežmarok. Leží na juhozápadnom úpätí Levočských vrchov, pri hranici vojenského obvodu Javorina. Cez obec preteká niekoľko potokov, z nich najväčší je Tvarožniansky potok, nazývaný aj Durand.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268 a spomína sa ako Villa Durandi. V tomto období tu už žili nemeckí sídelníci pochádzajúci z Porýnia a Saska, ktorý prišli po tatárskom vpáde. Sídelníci boli pozvaní na územie Spiša uhorským kráľom aby obnovili a zveľadili spustnutú krajinu. Roku 1271 boli obci udelené mestské práva spolu s ďalšími obcami, kde sa usadili nemeckí sídelníci. Formujúce sa mestečko patrilo do Spoločenstva spišských Sasov a neskôr do Provincie XXIV. spišských miest. Roku 1412 bolo zálohované Poľsku spolu s ďalšími dvanástimi mestami z pôvodnej Provincie XXIV. spišských miest a ešte aj s podolínskym a staroľubovnianskym panstvom. Od zrušenia zálohu roku 1772 po rok 1876 patrilo mestečko do Provincie XVI. spišských miest. Po zrušení tohto združenia sa z mestečka stala opäť obec. Obyvatelia mestečka či obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a s ním súvisiacimi remeslami. Tento charakter si obec zachovala aj za 1. ČSR. Po roku 1945 nastal v histórii obce zásadný prelom. Jedna z kapitol Košického vládneho programu bol aj odsun Nemcov žijúcich na území Československa. Odsun sa dotkol aj Spiša a teda aj Tvarožnej. Väčšia časť nemeckého obyvateľstva bola násilne vysťahovaná a len máloktorí sa vrátili späť domov. Tak sa skončila takmer 700 ročná etapa vo vývoji obce.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Z architektonického hľadiska má jadro obce charakter stredovekého spišského mestečka. Námestie má podlhovastý tvar a je v podstate hlavnou ulicou obce. Na oboch stranách ulice stoja meštianske domy prevažne zo 17. až 19. storočia, ale pravdepodobne majú gotické základy. Domy, ktoré sa tu nachádzajú, sú typické pre sever a stred Spiša. Škoda, že chýba azda najcharakteristickejší prvok tejto architektúry, a to sú drevené sedlové strechy. V obci sa nachádza aj rímskokatolický gotický kostol z 13. storočia. Kostol bol v 15. storočí goticky prestavaný a o tri storočia neskôr klasicisticky upravovaný. Evanjelický kostol je z roku 1778 a je postavený v barokovo-klasicistickom slohu. Za zmienku stojí aj tvarožniansky mlyn, ktorý stojí asi kilometer od obce pri ceste smerom na Kežmarok.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu obce je zaujímavý. V prvej písomnej zmienke sa spomína ako Villa Durandi. Villa je po latinsky dedina. Durand je názov neurčitého pôvodu. Zachoval sa v neskoršom nemeckom názve Durlsdorf. Zaujímavé je, že v dokumente z roku 1288 je názov uvedený ako Pfarossni, čo svedčí o slovanských počiatkoch obce vzhľadom nato, že neskôr sa toto pomenovanie z úradných dokumentov vytráca preto, lebo dominanciu získava nemecké etnikum. Názov Pfarossni je predchodcom neskoršieho názvu Tvarožná. Maďarské pomenovanie obce je buď odvodené od slovanského, čiže Tvarosnya alebo od konca 18. storočia sa stretávame s pomenovaním Duránd.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Dagmar Mathiová je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]