Podolínec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°15′26″S 20°31′51″V / 49.257222°S 20.530833°V / 49.257222; 20.530833
Podolínec
mesto
Podoliniec ratusz.jpg
Rímsko-katolícky kostol a zvonica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Nadmorská výška 572 m n. m.
Súradnice 49°15′26″S 20°31′51″V / 49.257222°S 20.530833°V / 49.257222; 20.530833
Rozloha 33,77 km² (3 377 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 235 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 95,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Daniel Marhevka[3] (nezávislý)
PSČ 065 03
ŠÚJ 526975
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Podolínec
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.podolinec.eu
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Podolínec je mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gen. Štefánika
  • Tatranská
  • Hliník
  • Družstevná
  • Bernoláková
  • J. Hollého
  • T. Vansovej
  • Kláštorná
  • J. Smreka
  • Baštová
  • Letná
  • Sv. Anny
  • Školská
  • Sladkovičová
  • Hviezdoslavová
  • Štúrová
  • Moyzesová
  • Kukučínová
  • Lesná

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235. V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu. Mesto bolo obohnané hradbami a v mestskej zástavbe existoval, dnes už zaniknutý, gotický hrad.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci - 94,71 %
  • Rómovia - 4,00 %
  • Česi - 0,25 %
  • Rusíni - 0,16 %
  • Ukrajinci - 0,16 %
  • Nemci - 0,03 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci - 90,89 %
  • grécki katolíci - 2,84 %
  • evanjelici a.v. - 2,24 %
  • bez vyznania - 2,14 %
  • pravoslávni - 0,22 %

a iní

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298
  • renesančná zvonica
  • kaplnka sv. Anny z 13. storočia na cintoríne
  • kláštor piaristov z roku 1642

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Modlitby chvál každú prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Organizuje rehoľa Redemptoristov v spolupráci s laickým spoločenstvom Rieka života. [1]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do mesta vedie železnica na trase Poprad - Plaveč. Je tu aj autobusová stanica , na ktorej stoja prímestké linky , ale aj diaľkové.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]