Travertín
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Travertín | |
|---|---|
 Travertínové terasy v Yellowstone |
|
| Zaradenie | Usadená hornina |
| Hlavné minerály | kalcit, aragonit |
| Akcesórie | limonit, ... |
| Textúra | pórovitý |
| Farba (y) | béžová, sivá |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Travertín je druh vápenca, vznikajúceho vyzrážaním z sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Mineralogicky je zložený z aragonitu, ktorý však býva prekryštalizovaný do trigonálnej modifikácie kalcitu, najčastejšia prímes býva limonit.
Termín travertín pochádza talianskeho slova travertino, čo označuje vápencový kameň.
Obsah |
[upraviť] Vznik
Travertín vzniká sedimentáciou, vyzrážaním z vôd obohatených na CaCO3. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú CO2, čím je urýchlené vyzrážavanie CaCO3[1]. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne. Väčšinou sú viazané na prechod vody karbonátovými horninami. Bežné sú pri výveroch minerálnych vôd pozdĺž mladých zlomových línií[2]. V podzemnom krase dochádza k veľmi pomalému vyzrážavaniu z presakujúcich vôd, čím vznikajú sintrové kvaple. Za spoluúčasti organizmov môžu vznikať aj v tečúcej vode potokov a riečnych dolín a nív, najčastejšie na úpätí svahov[2]. Diageneticky premenený starši travertín sa mení na vápenec. Travertíny často obsahujú odtlačky rastlín (inkrustácia), alebo i dobre zachované fosílie. V okolí pramenísk vznikajú travertínové kopy, alebo v údoliach kaskády (napr. Staré Hory). Travertín vzniká aj v súčastnosti[3]. Priesakom minerálnych vôd do štrkových súvrství vznikajú travertínové zlepence[4].
[upraviť] Klasifikácia
- Sinter vzniká na pod zemským povrchom v jaskyniach
- Penovec vzniká vyzrážaním z krasových vôd na povrchu
- Pramenit vzniká z minerálnych vôd
[upraviť] Textúra a štruktúra
Pre travertíny je charakteristická pórovitá štruktúra. Farba horniny je premenlivá v závislosti od prímesí. Môže byť biely až svetložltý, prípadne svetlosivý, fialový. Levický zlatý ónyx je naviac páskovaný[3].
[upraviť] Výskyt
[upraviť] Slovensko
Na Slovensku sa vyskytujú travertíny prevažne holocénneho veku v okolí Ružomberka (Bešeňová, Lúčky), Levíc, Gánoviec, Sliača a Spišského Podhradia (Dreveník, Sivá Brada), Vyšné Ružbachy. V Bešeňovej a Sivej Brade sa tvorí ešte aj dnes. Travertíny známe z okolia Levíc sa ťažili a boli známe ako levický zlatý ónyx, ktorý je pruhovaný. Dreveník je spolu s travertínovou kopou, na ktorej stojí Spišský hrad súčasťou svetového dedičstva UNESCO[5].
[upraviť] Zahraničie
Významné objemy travertínov sa nachádzajú v Taliansku v Tivoli blízko Ríma. Práve skomolenina geografického názvu mesta Tivoli, ktoré sa za rímskych čias nazývalo Tibur sa stala označením pre travertín. V Chorvátsku, budujú tieto horniny 16 veľkých prírodných hrádzí, Plitvických jazier. Podobné prírodné hrádze sa nachádzajú v Afganistane v Band-i-Amir, v Číne v údolí Huang Long, ale aj v Semuc Champey v Guatemale a Pamukkale v Turecku.
[upraviť] Využitie
Travertíny sa využívajú ako stavebný a obkladový kameň[3]. Toto využitie je bežné aj na Slovensku, pretože tu patria travertíny medzi najmladšie horniny a teda aj najmenej postihnuté tektonickými procesmi, vďaka čomu nie sú popraskané.
[upraviť] Referencie
- ↑ http://www.geology.cz prístup: 14.9.2008
- ↑ 2,0 2,1 Vladár, J., 1982; Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Veda, Bratislava, s. 106 - 107
- ↑ 3,0 3,1 3,2 http://www.mineraly.sk prístup: 14.9.2008
- ↑ http://www.geology.sk - Charakteristika litotypu Anotátor:Juraj Maglay prístup 14.9.2008
- ↑ Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerztita, Prešov, 76 s.
[upraviť] Ďalšie zdroje
Mineraly.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
