Travertín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Travertín
Usadená hornina
Travertín
Travertínové terasy v Yellowstone
Hlavné minerály kalcit, aragonit
Akcesórie limonit, ...
Textúra pórovitý
Farba (y) béžová, sivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Travertín je druh vápenca, vznikajúceho vyzrážaním z sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Mineralogicky je zložený z aragonitu, ktorý však býva prekryštalizovaný do trigonálnej modifikácie kalcitu, najčastejšia prímes býva limonit.

Termín travertín pochádza talianskeho slova travertino, čo označuje vápencový kameň.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Travertín vzniká sedimentáciou, vyzrážaním z vôd obohatených na CaCO3. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú CO2, čím je urýchlené vyzrážavanie CaCO3[1]. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne. Väčšinou sú viazané na prechod vody karbonátovými horninami. Bežné sú pri výveroch minerálnych vôd pozdĺž mladých zlomových línií[2]. V podzemnom krase dochádza k veľmi pomalému vyzrážavaniu z presakujúcich vôd, čím vznikajú sintrové kvaple. Za spoluúčasti organizmov môžu vznikať aj v tečúcej vode potokov a riečnych dolín a nív, najčastejšie na úpätí svahov[2]. Diageneticky premenený starši travertín sa mení na vápenec. Travertíny často obsahujú odtlačky rastlín (inkrustácia), alebo i dobre zachované fosílie. V okolí pramenísk vznikajú travertínové kopy, alebo v údoliach kaskády (napr. Staré Hory). Travertín vzniká aj v súčasnosti[3]. Priesakom minerálnych vôd do štrkových súvrství vznikajú travertínové zlepence[4].

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Textúra a štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pre travertíny je charakteristická pórovitá štruktúra. Farba horniny je premenlivá v závislosti od prímesí. Môže byť biely až svetložltý, prípadne svetlosivý, fialový. Levický zlatý ónyx je navyše páskovaný[3].

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Penovec - Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra

Na Slovensku sa vyskytujú travertíny prevažne holocénneho veku v okolí Ružomberka (Bešeňová, Lúčky), Levíc, Gánoviec, Sliača a Spišského Podhradia (Dreveník, Sivá Brada), Vyšné Ružbachy. V Bešeňovej a Sivej Brade sa tvorí ešte aj dnes. Travertíny známe z okolia Levíc sa ťažili a boli známe ako levický zlatý ónyx, ktorý je pruhovaný. Dreveník je spolu s travertínovou kopou Spišský hradný vrch, na ktorej stojí Spišský hrad súčasťou svetového dedičstva UNESCO[5].

Zahraničie[upraviť | upraviť zdroj]

Významné objemy travertínov sa nachádzajú v Taliansku v Tivoli blízko Ríma. Práve skomolenina geografického názvu mesta Tivoli, ktoré sa za rímskych čias nazývalo Tibur sa stala označením pre travertín. V Chorvátsku, budujú tieto horniny 16 veľkých prírodných hrádzí, Plitvických jazier. Podobné prírodné hrádze sa nachádzajú v Afganistane v Band-i-Amir, v Číne v údolí Huang Long, ale aj v Semuc Champey v Guatemale a Pamukkale v Turecku.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Travertíny sa využívajú ako stavebný a obkladový kameň[3]. Toto využitie je bežné aj na Slovensku, pretože tu patria travertíny medzi najmladšie horniny a teda aj najmenej postihnuté tektonickými procesmi, vďaka čomu nie sú popraskané.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.geology.cz prístup: 14.9.2008
  2. a b Vladár, J., 1982; Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Veda, Bratislava, s. 106 - 107
  3. a b c http://www.mineraly.sk prístup: 14.9.2008
  4. http://www.geology.sk - Charakteristika litotypu Anotátor:Juraj Maglay prístup 14.9.2008
  5. Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerztita, Prešov, 76 s.

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]