Lúčky (okres Ružomberok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°07′41″S 19°24′12″V / 49.127983°S 19.403400°V / 49.127983; 19.403400
Lúčky
obec
Lúčanský vodopád.jpg
Vodopád uprostred dediny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Nadmorská výška 598 m n. m.
Súradnice 49°07′41″S 19°24′12″V / 49.127983°S 19.403400°V / 49.127983; 19.403400
Rozloha 21,85 km² (2 185 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 822 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 83,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1266
Starosta Anton Druska[3] (NEKA)
PSČ 034 82
ŠÚJ 510815
EČV RK
Tel. predvoľba +421-44
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Lúčky, Ružomberok District
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lúčkyobec na Slovensku v okrese Ružomberok. Je to kúpeľná dedinka v Chočských vrchoch neďaleko Ružomberka.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží obklopená lesmi v Chočských vrchoch. Len z južnej strany je otvorená dolina smerom do Liptovskej Teplej a neďalekých Kalamien. Nad dedinou sa čnie Veľký Choč (1 608 m n. m.), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy. Zo severnej strany leží vrch Plieška (977 m n. m.) a zo západnej Smrekov (1 024 m n. m.), v ktorom je aj neprístupná jaskyňa (dĺžka 105 m).

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád, ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľami.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1287 v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku 1287 ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, rybolovom, prácou v tufových lomoch, od 19. storočia pltníctvom. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1948 vyhorela tretina obce. [4]

Kúpele[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka v kúpeľoch

Kúpele sú známe od roku 1761 kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch 1820-24. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína. Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.

Ubytovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosť ubytovania aj pre turistov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v Penziónoch A, B a C, alebo turistickej ubytovni Mária a Jelena. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kino[upraviť | upraviť zdroj]

V liečebnom dome Choč sa nachádza kino Choč, ktoré už nepremieta.

Liečebný dom Choč

Minigolf[upraviť | upraviť zdroj]

V areáli kúpeľov je aj ihrisko minigolfu, vhodné na trávenie času pre rodiny.

Lúčanské travertíny[upraviť | upraviť zdroj]

Travertíny (skalné steny a vyvýšeniny) sú vytvorené sadrovcovo-zemitými kyselkami, za národnú prírodnú pamiatku vyhlásené roku 1975, výmera 3,8 ha.

Lúčanský vodopád[upraviť | upraviť zdroj]

Národná prírodná pamiatka od roku 1974. 12 m vysoký kaskádovitý vodopád padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná Lúčanka neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré „prispeli“ k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Vodopád, čo je veľkou zaujímavosťou, leží uprostred dediny.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Každé dva roky (od roku 1995) na prelome júla a augusta sa v amfiteátri pod Smrekovom konajú Dolnoliptovské folklórne slávnosti. Významnú časť kultúry na dedine vytvára aj folklórny súbor Lúčan, v ktorom sú zastúpene tri generácie obyvateľstva. Súbor má vo svojom repertoári nacvičené nielen tance, ale aj pásma ako Svadba, Priadky, Pltnica a mnohé ďalšie.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Horská turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Lúčky je východzou osadou na výstupy na Veľký Choč. Veľký Choč ma tvar pyramídy, je z neho prekrásny výhľad na celú Oravu a Liptov, jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Ospievaný mnohými básnikmi, napr. P.O. Hviezdoslavom, ktorý pochádzal z Výšného Kubína (pod Chočom, na Orave).

Lyžovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Liečebný dom Liptov

Lyžiarsky vlek pod Smrekovom poskytuje možnosti lyžovania pre nenáročných. Chýba umelé zasnežovanie. Zjazdovka je upravovaná snežným pasovým strojom zn. Bombardier. Pri dobrých snehových podmienkach je vlek v prevádzke cez víkendy, prázdniny a podľa objednávok.

Cykloturistika[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec prechádza Vrchárska cyklomagistrála, ktorá je značená červenou farbou. Trasa začína v obci Huty a končí až v Banskej Bystrici.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v Liskovej pri Ružomberku) alebo po diaľnici D1 (odbočiť treba v Ivachnovej). Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je Základná škola s knižnicou, v roku 2004 pribudla nová telocvičňa.

Zamestnanie[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa dá zamestnať okrem obchodov a pohostinstiev buď v kúpeloch alebo v urbárskych lesoch. Väčšina obyvateľov však za prácou dochádza do Ružomberka alebo Liptovského Mikuláša.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Anton Druska je v zozname. Dostupné online.
  4. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]