Lúčky (okres Ružomberok)
| Lúčky | |
| obec | |
 Vodopád uprostred dediny
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Nadmorská výška | 598 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 21,85 km² (2 185 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 832 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 83,84 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1266 |
| Starosta | Anton Druska[2] (NEKA) |
| PSČ | 034 82 |
| ŠÚJ | 510815 |
| EČV | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Lúčky, Ružomberok District | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Lúčky sú obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Je to kúpeľná dedinka v Chočských vrchoch neďaleko Ružomberka.
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Obec leží obklopená lesmi v Chočských vrchoch. Len z južnej strany je otvorená dolina smerom do Liptovskej Teplej a neďalekých Kalamien. Nad dedinou sa čnie Veľký Choč (1 608 m n. m.), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy. Zo severnej strany leží vrch Plieška (977 m n. m.) a zo západnej Smrekov (1 024 m n. m.), v ktorom je aj neprístupná jaskyňa (dĺžka 105 m).
Rozdelenie [upraviť]
Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád, ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľami.
Dejiny [upraviť]
Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1287 v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku 1287 ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, rybolovom, prácou v tufových lomoch, od 19. storočia pltníctvom. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1948 vyhorela tretina obce. [3]
Kúpele [upraviť]
Kúpele sú známe od roku 1761 kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch 1820-24. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína. Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.
Ubytovanie [upraviť]
Možnosť ubytovania aj pre turistov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v Penziónoch A, B a C, alebo turistickej ubytovni Mária a Jelena. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Kino [upraviť]
V liečebnom dome Choč sa nachádza kino Choč, ktoré už nepremieta.
Minigolf [upraviť]
V areáli kúpeľov je aj ihrisko minigolfu, vhodné na trávenie času pre rodiny.
Lúčanské travertíny [upraviť]
Travertíny (skalné steny a vyvýšeniny) sú vytvorené sadrovcovo-zemitými kyselkami, za národnú prírodnú pamiatku vyhlásené roku 1975, výmera 3,8 ha.
Lúčanský vodopád [upraviť]
Národná prírodná pamiatka od roku 1974. 12 m vysoký kaskádovitý vodopád padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná Lúčanka neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré „prispeli“ k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Vodopád, čo je veľkou zaujímavosťou, leží uprostred dediny.
Pravidelné podujatia [upraviť]
Každé dva roky (od roku 1995) na prelome júla a augusta sa v amfiteátri pod Smrekovom konajú Dolnoliptovské folklórne slávnosti. Významnú časť kultúry na dedine vytvára aj folklórny súbor Lúčan, v ktorom sú zastúpene tri generácie obyvateľstva. Súbor má vo svojom repertoári nacvičené nielen tance, ale aj pásma ako Svadba, Priadky, Pltnica a mnohé ďalšie.
Šport [upraviť]
Horská turistika [upraviť]
Obec Lúčky je východzou osadou na výstupy na Veľký Choč. Veľký Choč ma tvar pyramídy, je z neho prekrásny výhľad na celú Oravu a Liptov, jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Ospievaný mnohými básnikmi, napr. P.O. Hviezdoslavom, ktorý pochádzal z Výšného Kubína (pod Chočom, na Orave).
Lyžovanie [upraviť]
Lyžiarsky vlek pod Smrekovom poskytuje možnosti lyžovania pre nenáročných. Chýba umelé zasnežovanie. Zjazdovka je upravovaná snežným pasovým strojom zn. Bombardier. Pri dobrých snehových podmienkach je vlek v prevádzke cez víkendy, prázdniny a podľa objednávok.
Cykloturistika [upraviť]
Cez obec prechádza Vrchárska cyklomagistrála, ktorá je značená červenou farbou. Trasa začína v obci Huty a končí až v Banskej Bystrici.
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Doprava [upraviť]
Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v Liskovej pri Ružomberku) alebo po diaľnici D1 (odbočiť treba v Ivachnovej). Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.
Školstvo [upraviť]
V obci je Základná škola s knižnicou, v roku 2004 pribudla nová telocvičňa.
Zamestnanie [upraviť]
V obci sa dá zamestnať okrem obchodov a pohostinstiev buď v kúpeloch alebo v urbárskych lesoch. Väčšina obyvateľov však za prácou dochádza do Ružomberka alebo Liptovského Mikuláša.
Partnerské mestá [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Anton Druska je v zozname. Dostupné online.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lúčky (okres Ružomberok)
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||
