Valaská Dubová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°08′31″S 19°17′33″V / 49.141944°S 19.292500°V / 49.141944; 19.292500
Valaská Dubová
obec
Oláhdubova látképe.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Rieka Likavka
Nadmorská výška 662 m n. m.
Súradnice 49°08′31″S 19°17′33″V / 49.141944°S 19.292500°V / 49.141944; 19.292500
Rozloha 12,79 km² (1 279 ha) [1]
Obyvateľstvo 777 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 60,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1323
Starosta Igor Tulinský[3] (KDH)
PSČ 034 96
ŠÚJ 511102
EČV RK
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Valaská Dubová
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.valaskadubova.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Valaská Dubová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka je z roku 1323 v Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis Jeszenova, silva inter Arva, et Dubova per M. Donch, famulo (procur.) suo donata.

Spomína sa ako „Dubora“, neskôr Dubova Walaska (Valachorum).

V roku 1474 kráľ Matej potvrdil obci valaské privilégiá s povinnosťou chrániť bezpečnosť nad dôležitou cestou z Liptova na Oravu a zamedzovať zbojníctvu. Valaská Dubová Patrila hradu Likava, no v roku 1556 prešla pod právomoc Oravského panstva. Za stavovských povstaní bola takmer celkom opustená. Roku 1933 obec vyhorela. Po 2. svetovej vojne bola však znovu vystavená.

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky neoromantický kostol z rokov 1866-1872 s nástennými maľbami Jozefa Hanulu z roku 1904.

V obci pôsobil básnik a kňaz Jozef Duraj - Slávičan v rokoch 1909-1975, je v obci pochovaný.

V obci je aj budova hostinca zo začiatku 19. storočia, ktorá je postavená na mieste starej drevenej budovy, ktorá sa spája s tradíciou, že v nej údajne chytili Juraja Jánošíka, čo však nie je historicky doložené.

Prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Choč (1 611 m n. m.), na ktorý sa každoročne koná tradičný silvestrovský výstup.

Na okolí sa nachádza viacero prieskumných baní na železnú rudu a niekoľko jaskýň, v ktorých sa ľudia ukrývali počas 2. svetovej vojny. Dolina je zaujímavá aj vysokými skalnými výbežkami, ktoré sa tiahnu celou dolinou.

Najznámejšia z tunajších jaskýň je Jaskyňa chladných očí. Jej dĺžka je 97,44 m, denivelácia: 8,04 m.

Západné svahy Choča v pohorí Chočské vrchy boli v rokoch 19681991 vojenským výcvikovým priestorom sovietskych vojsk. V polovici doliny sa nachádzajú vyvieračky s výdatnosťou niekoľkých litrov za sekundu, ktoré zásobujú vodou okolité obce.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Valaská Dubová GCh2.jpg