Klenba
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Klenba alebo zastarano sklepenie je tradičná konštrukcia, ktorá využíva statické vlastnosti oblúka a v priečnom reze má oblúkový tvar.[1] Tento charakteristický oblúk leží v rovine kolmej na os klenby.
Uzatvára a preklenuje priestor, prípadne prenáša zaťaženie do ostatných podperných častí. Podpernú časť tvorí napr. murivo, pilier alebo stĺp. Miesto podpery býva zo statického hľadiska dimenzované na centrické a rovnomerné zaťaženie.
Klenby môžu byť stavané z rôzneho materiálu, najčastejšie z kamenného alebo tehlového, prípadne liateho alebo ubíjaného muriva. Vo vrchole môže byť zakončená klenákmi, ktoré sa uplatňovali najmä v gotike. V súčasnosti sa používa najmä železobetón.
Obsah |
[upraviť] Druhy klenieb
- Česká - má v pôdoryse štvorec a je pologuľatá
- Hrebienková - nahradzuje rebrá ostrými hranami v omietke
- Hviezdicová - je zložitejšia rebrová klenba vytvárajúca hviezdicové motívy
- Korýtková - je valená klenba s priečne zaklenutými čelami
- Kupolová - má v pôdoryse kruh (prípadne elipsu alebo osemuholník) a je polguľová
- Lunetová - je valená klenba s lunetami po stranách
- Pruská - každé klenbové pole má v pôdoryse obdĺžnik a zaklenutie je pomerne plytké (nižšie ako polkruh)
- Rebrová - je konštrukčne založená na rebrách na mieste hrán, v ktorých sa stretávajú plochy
- Sieťová - je rebrová klenba jednoduchšia ako hviezdicová,
- Valená - je základný druh klenby, ktorú tvorí plášť polvalca
- Vejárová - variácia rebrovej klenby
- Zrkadlová - je korýtková klenba, ktorej vrchná časť je horizontálne odrezaná
[upraviť] Referencie
- ↑ S. Šaling, C. Laco: Stavebnícky náučný slovník. 4, Konštrukcie. 1. časť, Teória konštrukcií,Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1968
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Pozri aj
 |
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
