Sagrada Familia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sagrada Família

Sagrada Familia alebo Sagrada Família (kastíl. (Templo Expiatorio de la) Sagrada Familia; kat. (Temple Expiatori de la) Sagrada Família) je masívna rímskokatolícka bazilika v Barcelone, ktorá je vo výstavbe už od roku 1882. Jej predpokladané dokončenie je stanovené na rok 2026 pri príležitosti osláv 100. výročia smrti architekta tohto chrámu Antonia Gaudího. Pápež Benedikt XVI. oznámil, že 7. novembra 2010 počas svojej návštevy Španielska baziliku posvätí. Do septembra 2010 je plánovaná dostavba časti interiéru a sprístupnenie pre turistov.[1]

Je budovaná v štýle stredovekých katedrál s použitím jedinečného Gaudího dizajnu a kresťanskej symboliky. Svojou výškou a masívnosťou sa ešte pred dokončením stala dominantou mesta Barcelona. Od roku 2005 sú fasáda zrodenia a hrobka, rovnako ako ďalšie Gaudího diela, spoločne zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO.[2]

Postup prác[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný neogotický projekt Francisca Villara

Táto bazilika je monumentálnym dielom renomovaného katalánskeho architekta Antonia Gaudího (1852–1926), ktorý na projekte pracoval posledných 15 rokov svojho života a je v nej aj pochovaný. Projekt bol financovaný zo súkromných zdrojov a práce boli často prerušované. Gaudí sa stal nielen hlavným vedúcim prác, architektom ale pracoval aj na získavaní financií. Stal sa samotárom a nakoniec sa presťahoval a býval priamo na stavenisku.[3] Od roku 1922 bola stavby financované verejne. 7. júna 1926 bol Gaudí pri prechádzaní ulice neďaleko svojej stavby zasiahnutý trolejbusom a zomrel v nemocnici o tri dni neskôr.

Prvé plány boli nakreslené v roku 1875 a ako podklad slúžila bazilika v talianskom meste Loreto. O dva roky začal na projekte pracovať španielsky architekt Francisco de Paula del Villar y Lozano. 19. marca 1882 bol na základe Villarových plánov položený základný kameň. 3. novembra 1883 začal po Villarovej rezignácií na projekte pracovať Gaudí a celý dizajn prekonštruoval. Gaudí prebral projekt, keď boli dokončené steny väčšej časti apsidy. V roku 1887 boli dokončené klenby krypty. V rokoch 1884 - 1887 bola dokončená hrobka. V roku 1985 bola vysvätená kaplnka sv. Jozefa.

Po smrti Gaudího na projekte pokračoval jeho asistent Domènech Sugranyes až kým neboli práce prerušené Španielskou občianskou vojnou. Niektoré modely a časť Gaudího archívu zničil požiar. Súčasný dizajn je založený na rekonštrukcii zničených plánov ako aj použitím moderných úprav. Od roku 1940 na projekte pracovali architekti Francesc Quintana, Isidre Puig Boada, Lluís Bonet i Gari a Francesc Cardoner. Osvetlenie navrhol Carles Buigas. V roku 1954 sa začali budovať základy západnej stavby, ktorá bola dokončená o 31 rokov neskôr.

Súčasný vedúci prác a syn Lluísa Boneta Jordi Bonet i Armengol zapojil v 80. rokoch do projektovania dizajnu a konštrukcií aj počítače. Mark Burry z Nového Zélandu pôsobí ako výkonný architekt a výskumník. Jedinečnú fasádu dekorujú sochári Jaume Busquets, Etsuro Sotoo a kontroverzný Josep Maria Subirachs.

Podľa denníka El Periódico de Catalunya, navštívilo baziliku v roku 2004, keď bola čiastočne otvorená, až 2,26 milióna turistov. Bazilika sa tak stala najnavštevovanejšou turistickou atrakciou v Španielsku.

Centrálna hlavná loď bola dokončená v roku 2000 a odvtedy prebiehali práce najmä na dokončení transeptu a apsíd. Po roku 2006 sa práce zamerali na hlavnú vežu.

Dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

Veže[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantným prvkom stavby sú zaostrené veže. Z celkového počtu osemnásť, dvanásť reprezentuje apoštolov, štyri evanjelistov, Pannu Máriu a stredová najväčšia Ježiša Krista. Veže evanjelistov budú preklenuté sochami predstavujúcimi ich tradičné symboly: býk (sv. Lukáš), okrídlený človek (sv. Matúš), orol (sv. Ján) a lev (sv. Marek). na veži Ježiša Krista bude masívny kríž a celková výška veže bude 170 m čo je iba o jeden meter menej ako blízka hora Montjuïc. Gaudí tvrdil že jeho dielo by nemalo prevyšovať Boha. Otiepky pšenice a strapce hrozna reprezentujú eucharistiu.

Fasáda[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilika má tri hlavné fasády: na východe je fasáda zrodenia Ježiša Krista, na juhu je fasáda jeho chvály a na západe fasáda utrpenia. Východná fasáda bola dokončená ešte pred rokom 1935 a zo všetkých je najviac poznačená Gaudího vplyvom. Na západnej fasáde, zobrazujúcej utrpenie Krista, dominujú prvky jeho trápenia a ukrižovania,ktoré vytvoril Josep Maria Subirachs.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na klenby a nosné hlavice stĺpov

Pôdorys chrámu má tvar kríža s piatimi ambitmi. Klenby hlavnej lode sú vysoké 45 metrov a bočné lode siahajú do výšky 30 metrov. Transept má tri ambity. Stĺpy sú umiestnené v horizontálnej mriežke a vzdialené 7,5 m. Klenby a stĺpy majú jedinečný Gaudího dizajn. Príkladom používania rôznych geometrických foriem sú stĺpy, ktorých štvorcová základňa prechádza do osemhranu a ako stĺp stúpa mení sa na šesťnásťstennú formu a nakoniec na kruh.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. La Sagrada Familia se abrirá al culto en septiembre de 2010 [online]. 13.3.2009, [cit. 2010-04-20]. Dostupné online. (španielsky)
  2. Works of Antoni Gaudí [online]. UNESCO, [cit. 2010-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
  3. LANGMEAD, Donald; GARNAUT, Christine. Encyclopedia of Architectural and engineering feats. Santa Barbara : ABC-CLIO, Inc., 2001. ISBN 1-57607-112-X. S. 388. (anglicky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]