Transept

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tmavo je vyznačené umiestnenie transeptu v pôdoryse chrámu

Transept je priečna chrámová loď slúžiaca na oddelenie presbytéria od hlavnej chrámovej lode.

Prvýkrát bola použitá v ranokresťanskej bazilike na rozšírenie priestoru pre stúpajúci počet predstavených cirkvi, ktorým už nestačilo presbytérium. Bazilika s transeptom a apsidou získala pôdorys v tvare písmena T. Neskôr, v predrománskej architektúre, bol medzi transept a apsidu vložený ďalší priestor, ktorý tvoril chór (presbytérium). Stavba tak získala pôdorys v tvare latinského kríža. Miesto, kde sa hlavná a priečna loď pretínajú, sa nazýva jednoducho kríženie. Priečna loď má obvykle rovnakú výšku a šírku ako hlavná loď. Aj transept môže byť vybavený bočnými loďami. Dĺžka transeptu presahuje šírku chrámovej lode. Vyústenie hlavnej lode do transeptu býva zdôraznené triumfálnym oblúkom. Na priečeliach transeptu (južnom a severnom, ak je kostol orientovaný) bývajú spravidla umiestnené vchody s rozmernými portálmi. Tie väčšinou slúžili kapitule či príslušníkom konventu, zatiaľ čo západný vchod do lode bol určený laickým účastníkom bohoslužieb.

Transept je doložený už v 4. storočí u baziliky sv. Petra vo Vatikáne.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Transept na českej Wikipédii.