Stĺp

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Stĺp je zvislý (prípadne naklonený) nosný prvok výškou prevyšujúci rozmery prierezu. Jeho pôdorys je centrický s obdĺžnikovým alebo zloženým prierezom.[1] Podľa konštrukcie sa delia stĺpy na priehradové, stĺpy s plným alebo dutým prierezom.

Stĺp čiastočne zapustený do muriva je polostĺp, pri štvorcovom priereze prvku je ekvivalentom polostĺpu pilaster, prípadne polopilier.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Klasická radová architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Stĺp je základný prvok klasickej radovej architektúry. Tá sa preto nazýva aj „systém sĺpových radov“. Klasický stĺp máva hlavicu a pätku (s výnimkou dórskeho stĺpu). Časť medzi pätkou a hlavicou, tvoriaca väčšinou objemovo najväčšiu zložku sa nazýva driek. Stĺp býva vybavený entasiou (zakrivením), môže mať kanelúry (žliabkovanie).

Gotická architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

V gotickej architektúre nie je vymedzenie termínu stĺp a pilier tak striktné. Slovom pilier je tu nazývaný i nosný prvok tvorený zväzkom prútov (prípor) s veľmi zložitým celkovým prierezom. Termínom stĺp sa tiež často nazýva nosný prvok, ktorý nie je opatrený hlavicou, ale len množstvom samostatných konzolí, z ktorých vybiehajú rebrá, prípadne priamo bezprostredne vybiehajúcich rebier.

Moderná architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

V modernej architektúre je vymedzenie termínu stĺp a pilier hlavne v ich mohutnosti. Zatiaľ čo pilier je širší, stĺp je štíhlejší prvok.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavica, driek a pätka

Stĺpy majú v modernej dobe bohaté industriálne využitie. Používajú sa napríklad ako:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. S. Šaling, C. Laco: Stavebnícky náučný slovník. 4, Konštrukcie. 1. časť, Teória konštrukcií, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1968

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sloup (architektura) na českej Wikipédii.