Železobetón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Náhľad na vybúranú štruktúru železobetónu, ktorý tvorí stropný panel.

Železobetón je betón vystužený oceľovými prútmi (roxor), pletivom, oceľovými profilmi alebo oceľovými lanami. Výstuž v kompozite slúži na prenos ťahových síl pri zaťažení železobetónového dielca. Železobetónové konštrukcie podľa vyhotovenia:

  • monolitické - vyhotovené priamo na stavbe ako stavebná konštrukcia
  • prefabrikované - vyhotovené v panelárni a na stavbe namontované ako stavebná konštrukcia

Železobetónové konštrukcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • stropné dosky a panely
  • schodiská
  • preklady
  • prievlaky
  • piliere

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Železobetón sa používa v betónových prefabrikátoch (panely, nosníky) vyrábaných priemyselne, alebo priamo na stavenisku vytvorením oceľovej kostry (zváraním, viazaním) a jej vyliatím betónom. Pre dobré pevnostné charakteristiky musí byť oceľ minimálne pod 5 cm betónu (pevnostné a korozivzdorné charakteristiky). Oceľ je chránená chemickou reakciou betónu a železa.

Kostra je priestorová sieť navrhnutá tak, aby v maximálnej miere bránila deformácii železobetónového dielu, a aby preberala na seba maximum ťahového napätia. Napr. pre nosník namáhaný ohybom (mosty, ...) je maximum oceľovej výstuže umiestnené v jej spodnom objeme, kde je najväčšie namáhanie ťahom. Oceľové výstuže sa musia podľa záťaže zložito staticky prepočítavať.

História a vývoj betónu[upraviť | upraviť zdroj]

Pripravená oceľová výstuž, ktorá bude zaliata betónom.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Betón#História


Situácia v Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Dochádza k veľkému rozmachu železobetónových stavieb najmä po svetovej výstave v Paríži v roku 1900, na ktorej Francois Henebique predviedol niekoľko vydarených železobetónových konštrukcií. Tie boli v porovnaní s dovtedy budovanými oceľovými stavbami - únosnejšie, bezpečnejšie pri požiari, lacnejšie a taktiež menej citlivé pri otrasoch. O 10 rokov bol tento Francúz autorom a realizátorom komôrkového mosta s rozpätím 100 m cez rieku Tiber v Ríme.

Situácia v Rusku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1904 bol v Nikolajeve po konzultáciach s profesorom N.A. Beleljubským postavil prvý železobetónový maják na svete.

Hlavná nevýhoda železobetónu[upraviť | upraviť zdroj]

Železobetón, tvorí hlavné konštrukčné prvky betónových mostov.

Aj napriek uvedeným odvážnym príkladom použitia má kompozitný materiál železobetón isté nevýhody. Ak sa má výstuž, ktorá prenáša ťahové napätie, dostatočne využiť, musia v okolitom betóne vzniknúť trhliny, a to z dôvodu pretvorenia betonárskej výstuže je pri jej hospodárnom využití niekoľkokrát väčšie, než pomerné pretvorenie betónu na medzi vzniku trhlín. Túto nevýhodu eliminuje vznik ďalšej prevratnej etapy betónových konštrukcií - Predpätý betón.

Predpätý betón[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Predpätý betón

Pokusy s použitím predpätého betónu sa objavili už koncom 19. storočia, keď v roku 1886 Američan Jackson v San Franciscu prihlásil patent, ktorý opisoval využitie napätých ťahových výstuží ukotvených skrutkami. Avšak v odbornom svete sa za objaviteľa pokladá vynikajúci francúzsky inžinier a výskumník Eugène Freyssinet, ktorý v roku 1928 ako prvý odborne opísal a definoval javy zmrašťovania a dotvarovania betónu a ich vplyv na zmenšovanie veľkosti predpínacej sily.

Jeho princíp je vo vnesení predpätia – tlakové napätie v betóne. Týmto krokom sa podarilo eliminovať vznik ťahových napätí od zaťaženia a tým aj vznik spomínaných trhlín. Predpätie sa v železobetóne dosiahne tak, že sa v ňom natiahne kvalitná výstuž a na koncoch prvkov sa zakotví kotvami, alebo súdržnosťou s betónom. Takto natiahnutá, vhodne umiestnená predpínacia výstuž aktívne stláča nosník, čím vzniká v betóne tlaková rezerva, ktorou sa v konštrukcii kompenzuje tlakové napätie od zaťaženia.

Betón v povojnovom období[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálna potreba rýchlej a masovej výstavby bytových domov ale aj iných. Túto požiadavku dokázal splniť jedine betón. V podobe sériovo vyrábaných betónových panelov sa spustil ošiaľ výstavby prefabrikovaných systémov. Počas 2 až 3 desaťročí sa panelovou technológiou vybudovali rozsiahle sídliská s desiatkami tisícov bytov, aké v západnej Európe nemajú obdobu.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vladislav Dudák a kolektív: Encyklopédia Svetovej architektúry, Nakladateľstvo BASET 2000, Bratislava.
  • Ľudovít Fillo a kolektív: Betónové a murované prvky, JAGA GROUP 1998 ,Bratislava.
  • Irena Seidlerová, Jiží Dohnálek: Dejiny betónového stavitelství v českých zemích do konce 19. století, Informačné centrum ČKAIT 1999, Praha.
  • V. Jasievič: Betón a železobetón v architektúre, Strojizdat 1980, Moskva.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]